Človek by povedal : „Čuduj sa, svete“ – ale, žiaľ – dnes sa už nemožno čudovať ničomu. Liberálna propaganda naberá na obrátkach a ak sa Konferencia biskupov Slovenska včas nespamätá a nebude reagovať, môže sa stať, že katolíci, ktorí takúto reakciu prirodzene očakávajú – sa dostanú do spoločenskej a politickej defenzívy.
Po propagácii pedofílie navrhuje denník SME do sexuálnej výchovy na školách aj porno. Michaela Žureková v článku Aj porno má ženskú tvár, doslova uvádza: „Chýba nám zakotvenie tejto témy v rámci domácej aj (sotva existujúcej) školskej sexuálnej výchovy.“ (SME, 27. júla 2019)
Toto isté vydanie denníka SME – teda 27. júla 2019 – však zaútočilo aj z väčšieho kalibru. A to priamym oslovením slovenských katolíkov. Denník SME si vzal na pomoc (samozrejme) piatu kolónu v Cirkvi – moderných „teológov“ a kňazov, akými sú Karol Moravčík, Marián Prachár, Róbert Bezák a iní. SME uvádza nehoráznu lož, že vraj „iba 5% katolíkov akceptuje odvolanie arcibiskupa Róberta Bezáka.“ A že údajne „keď sme pred rokmi predpokladali, že katolík súhlasí so všetkým v Cirkvi, dnes to už platí oveľa menej.“ (podpísaný Jozef Žuffa, profesor teológie). SME pritom vychádza s textov v máji t.r. vydanej knihy Radosť Evanjelia na Slovensku II. (Moravčík, Prachár, Žuffa).
Na „pomoc“ uvedeným autorom prichádza hneď autorský stĺpček Jakuba Fila pod názvom Cirkev. Len krátke citáty, hovoriace za všetko: „Odkaz, ktorý slovenskej katolíckej cirkvi vyslali vlastní veriaci, je pre klérus nelichotivý“.
„Väčšina veriacich tvrdí, že nenachádza v kostoloch a farách útočisko“, Cirkev…si musí nájsť k veriacim cestu“, lebo „hluchá a neslobodná cirkev .. .už nebude nijako potrebná.“
Jakub Filo zrejme z nejakej prazvláštnej sympatie ku katolíkom (však, Jákob) tu úporne radí slovenskej cirkevnej hierarchii, ako si má zachovať svoj dobrý vplyv na svojich veriacich. Čo to asi znamená? Stará známa taktika španielskeho dobrodruha Hernanda Cortésa bola: „Bojujte s Indiánmi rukami Indiánov.“ Prečo? Komunisti svojím barbarským prenasledovaním Cirkev vždy len a len posilnili. Preto teraz treba Cirkev „položiť“ demokraticky, vzburou v jej vlastných radoch. Chcú ju rozložiť a potom ľahko spacifikovať v duchu hesla „Divide et impera“ – rozdeľ a panuj.
Denník SME sa odvoláva na prieskum agentúry POLIS, na vzorke 1572 respondentov. Prieskum bol prevedený v roku 2017 a podľa denníka SME bol „podkladom pre napísanie knihy Radosť Evanjelia na Slovensku II. Jej ambíciou bolo zmapovať situáciu Katolíckej Cirkvi u nás.“
Je prinajmenšom zvláštne, že títo kňazi – autori – Moravčík, Prachár a Žuffa, vychádzajú z prieskumu nejakej sekulárnej agentúry, kňazi, ktorí by mali mať predsa oveľa väčší prehľad a vedomosti o situácii zo zdrojov samotnej Cirkvi. Vzorka 1572 ľudí (odkiaľ majú aj potvrdenie, že šlo o praktizujúcich veriacich) je absolútne promile – alebo ešte menej – katolíkov na Slovensku .
Titulok článku v denníku SME „Katolíci: Nevravia v našom mene“ evokuje otázku: A v koho mene hovorí, Moravčík, Prachár, Žuffa, Bezák a im podobní?
Nie sme predsa včerajší. Už tu máme nedávnu snahu založiť nejaké hnutie „progresívnych veriacich“,
masívnu propagáciu emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka, odvolaného z funkcie, miláčika novinárov, spisovateľov, filmárov a politikov grupujúcich sa z liberálneho tábora, no a napokon tu máme vyjadrenie denníka SME, že „iba 5% slovenských katolíkov súhlasí s odvolaním arcibiskupa Róberta Bezáka.“ Skôr by sa dalo napísať, že iba 5% s jeho odvolaním nesúhlasí! Práve tomuto nasvedčujú mizivé „demonštrácie“ na jeho podporu. Kto mu dal masívnu podporu a priestor, bol práve slovenský liberálny svet.
Ďalšiu stranu denníka SME zo dňa 27. júla 2019 zaberá článok – interview so spoluautorom knihy Radosť Evanjelia na Slovensku II. Karolom Moravčíkom pod názvom „Kňaz: Nedá sa vyhrať stredovekou filozofiou“ – autor Ján Krempaský. Karol Moravčík sa v rozhovore odvoláva na pápeža Františka, ktorý podľa neho na súčasné otázky reaguje „mimoriadne aktuálnym spôsobom. Jeho dokument Radosť Evanjelia je program pre cirkev súčasnosti. Titul našej knihy úmyselne odkazuje na tento program.“ Takže slovenskí „liberálni“ kňazi sa – podobne ako aj svetový liberalizmus – s radosťou opierajú o pôsobenie a vyhlásenia pápeža Františka. To je niečo na zamyslenie sa.
Nepochybujem, že sa aj v slovenskej katolíckej Cirkvi sú kňazi, ktorí majú odlišnejšie uvažovanie od oficiálnej hierarchie. Ak však chcú katolíckej Cirkvi na Slovensku – a Cirkvi vôbec – dobre, mali by svoje názory, výhrady a prípadne odporučenia chodiť prednášať v prvom rade svojim predstaveným, a na Konferenciu biskupov Slovenska. . Ak sa žiada v našej Cirkvi nejaký „posun“, ktorý sa týka evanjelizačného pôsobenia, má to vzísť po diskusii a rozhodnutiach vo vnútri Cirkvi na hierarchickej úrovni. Ináč je to len obyčajná rebélia a nahrávanie na „smeč“ nepriateľom Cirkvi, ktorí veľmi radi využijú tieto „služby“, podobne ako Veľrada rada využila „službu“ apoštola-zradcu Judáša, aby ho vzápätí odkopla ako už nepotrebného.
Opieranie sa režimu, resp. odporcov Cirkvi o jej „rebelov“ vovnútri, nie je nič nové. V komunistickom režime to bola organizácia Pacem in terris, otvorene kolaborujúca s komunistami. Zároveň boli pohlavári a viacerí aktivisti tejto organizácie priamo prepojení so Štátnou bezpečnosťou. Aj títo poukazovali na Cirkev prostredníctvom kňazov – odpadlíkov – na „neduhy“ Cirkvi. Keď sa hovorí o knihe, tak aj za socializmu existovalo napríklad proticirkevné „dielko“ kňaza Josefa Jelena Stín katedrály. Našťastie – vtedy sme mali pápeža Jána Pavla II. na ktorého sa komunisti nijako nemohli odvolávať. Dnes tu síce nemáme Pacem in terris, ale jeho mäkšie vydanie Teologické fórum.
Súčasní liberálni vodcovia na Slovensku by boli veľmi radi, keby sa im podarilo to, čo komunistom, a zrejme v to aj dúfajú. Dnes sa však nemôžu spoliehať na mocenské zásahy, ale operujú rozviklanosťou katolíkov – ktorú sami spôsobujú – a údajnými „prieskumami“ , o ktorých vieme, čo si máme myslieť. Titulok článku Jána Krempaského, ktorý cituje Karola Moravčíka – „Nedá sa vyhrať stredovekou filozofiou“ predstavuje absolútne pomýlenie uvedeného kňaza. On predsa musí najlepšie vedieť, ako kňaz, že víťazstvo Cirkvi je víťazstvom Ježiša Krista na kríži, víťazstvom jeho Evanjelia, víťazstvom Pravdy, a žiadnou filozofiou, a už vôbec nie stredovekou.
Korunou tohto masívneho útoku v denníku SME (ináč to neviem nazvať) na Cirkev zo dňa 27. júla 2019, je farizejský článok Tomáša Prokopčáka (ináč aj redaktora liberálneho portálu TOP-ky) pod názvom Držme palce katolíkom (!) Liberálny (a zrejme aj proticirkevný) novinár tu „fandí“ katolíkom. Prečo? Aký je jeho motív?
Výstižne to on sám vydokladoval vo svojom článku: „Napokon, je v záujme nás všetkých, aby veriaci dokázali vo svojom prostredí vytlačiť na okraj všemožných chromíkov, kotlebov a harabinov, aby slovenský konzervatívny naratív neurčovali ruské rezidentúry.“ Nuž podobné kampane, ako je práve uvedená v denníku SME spúšťali pred masívnym útokom na Cirkev aj komunisti v 50-tych rokoch. Taktiež sa pokúšali napríklad založiť tzv. „Katolícku akciu“ veriacich laikov, ktorý by zradili Cirkev.
Stručne povedané, Prokopčák tu „fandí“ katolíkom, aby masívne prešli na stranu nepriateľa – liberálov – a tak zradili Ježiša Krista, zradili Evanjelium, zradili naše Cyrilometodské dedičstvo a svoje vlastné korene.
A už to nemôžem zaklincovať ničím výstižnejším ako transparentným želaním Michaely Žurekovej, autorky článku Aj porno má ženskú tvár na tej istej strane denníka SME, ktorá v ňom roní krokodílie slzy, pretože „chýba nám zakotvenie tejto témy v rámci domácej (sotva existujúcej) školskej sexuálnej výchovy.“
Otcovia biskupi a kňazi, nevnímate tento novodobý – „výstrel z Auróry“?
Anton Selecký, katolícky publicista
