Zager & Evans: 2525
V roku 2525, ak muž je stále nažive, A ak žena môže stále prežiť, tak môžu sa nájsť..
V roku 3535 sa nebude musieť hovoriť pravda, nebudú sa hovoriť lži, Všetko, čo si pomyslíme, urobíme a povieme, bude v každodenných pilulkách.
V roku 4545 nebudeme potrebovať naše zuby, naše oči, Nebudeme nič prežúvať,… nikto nás neuvidí.
V roku 5555, naše ruky budú bezvládne pozdĺž tela, Naše nohy nebudú nič robiť, všetko to spravia za nás stroje.
V roku 6565 nebudeme potrebovať žiadneho manžela, žiadnu ženu, Iba si vyzdvihneme svojho syna, svoju dcéru z dna dlhej sklenenej trubice.
V roku 7510, ak to Boh nezmení, Možno sa pozrie okolo seba a povie si Hádam je čas na súdny deň.
V roku 8510 Boh iba zakrúti sklamane hlavou, Povie si, buď že som potešený, kde človek je, Alebo to roztrhá a začne znova Woh oh
V roku 9595 budem prekvapený, ak je človek ešte nažive, Už vzal všetko čo mu stará Zem mohla dať, a on jej späť nedal vôbec nič Woh oh – raz
Teraz už je to desať tisíc rokov, Človek vyplakal miliardy sĺz,
Pre to, čo on nikdy vedel, a predsa to ovládol. Ale cez večné noci blikajúcich hviezd, Tam možno veľmi ďaleko, Možno je tam ešte len včera.
