Káhira: Noc hrôzy, alebo – čaká kresťanov genocída?

Vojaci po masakri prechádzali rady ranených a hľadali, kto z nich má na pravej ruke vytetovaný kríž – poznávacie znamenie koptov …
Exkluzívna správa Michaela Hesemanna pre kath.net

Káhira, 12.10.2011 (kath.net) 014 691 – 24 hodín po „krvavej nedeli“ v Káhire je stále ťažké úplne zrekonštruovať udalosti. Jednotlivé správy v egyptskej a medzinárodnej tlači si príliš odporujú. No keď sa držíme filmového materiálu a správ očitých svedkov, dostaneme približný scenár diania.
Všetko sa začalo dobrých 800 km južne od Káhiry, v dedine Mirinab pri Edfu a jeho svetoznámych chrámov v provincii Asuán. Tam bol Kostol sv. Juraja v zlom stave a mal sa renovovať, aby slúžil 700 kresťanom. To bolo väčšinovým moslimom tŕňom v oku a protesty sa stupňovali. S tvrdením, že v Egypte aj tak čoskoro zavládne islamský zákon Šaría žiadali od kresťanov, aby sa vzdali krížov a zvonov a potom aj odstránenie kupol kostola. V médiách sa tvrdilo, že kostol je starou „barabiznou“, a že v Mirinabe nikdy nebol kresťanský kostol.
Keď kresťania protestovali u guvernéra provincie Asuán a predložili mu dokumenty jeho založenia v r. 1940, narazili na hluché uši. Namiesto toho imamovia v piatok 30. septembra 2011 v 20 mešitách Mirinabu vyzvali k útoku na kostol. Guvernér reagoval stiahnutím bezpečnostných síl, ktoré obvykle strážia koptské kostoly v Egypte. Tak 3000 poštvaných moslimov vtrhlo do kostola, zdemolovali ho a podpálili. Pošliapali aj liturgické nádoby, rúcha kňazov a ikony. Keď prišli požiarnici, demonštranti ich pustili ku kostolu, až keď bol tak zničený, že ho museli zbúrať. Policajný prezident sa nečinne prihliadal ešte aj vtedy, keď dav tiahol cez dedinu a prepadal domy koptov, plienil ich obchody a podpaľoval ich autá.

Na otázku moderátorky televízie guvernér provincie Asuán, Mustafa al-Sayed poprel násilie a vyhlásil: „Kresťania urobili chybu a moslimovia sa postarali o odstránenie tejto chyby, inak sa nič nestalo.“ Aj tlač udalosti bagatelizovala alebo úplne ignorovala.
O 3 dni neskôr, 3. októbra, v Elmadmare v hornom Egypte v provincii Sohaq fanatickí moslimovia zaútočili na ďalší kostol. Lietali kamene a niesli transparenty s nápismi „Nie kostolu“ a „Kresťania zmiznite!“ Keď zavolali políciu, tá síce prišla, ale zostala nečinná. V nasledujúcich dňoch prepadli kostoly aj v 3 ďalších obciach – (Bani Mazar/Minya, Fayum a Ismailia) bez toho, že by polícia zasiahla. Médiá tieto akty násilia zamlčali.
Následkom bolo, že noc čo noc stále viac koptov v Káhire demonštrovalo proti svojvôli štátnych orgánov a cenzúre. Začali na „legendárnom“ námestí Tahri, ich cieľom však bolo sídlo štátnej televízie na námestí Maspero, pretože tá násilie proti koptom dôsledne zamlčovala. Hoci protesty zostali pokojné, pravidelne napochodovali bezpečnostné sily a došlo aj k útokom, pri ktorých koptov zmlátili a hanobili ako „neveriacich sučkiných synov“. Niektorí boli ťažko zranení.
Keď koptská televízia CTV ukázala zábery svedkov z Mirinabu a odhalila výpovede guvernéra ako lži, ozývali sa hlasy, ktoré žiadali jeho odstúpenie. No aj u demonštrantov došlo k eskaláciám. Očitý svedok, páter Filopatier Gamil, hovorí:
„Najprv udelili rozkaz vypáliť varovné výstrely a obuškami zahnať demonštrantov na útek. Aby koptov ešte viac pokorili, zmlátili kňaza, pátra Mathiasa. Hodili ho na zem, kopali ho a bili a rozbili mu okuliare. Štyroch koptov, medzi nimi lekára v bielom plášti, násilne vtiahli do armádneho vozidla, kde ich zmlátili. To bolo sprevádzané najvulgárnejšími nadávkami. Keď kňaz podal žalobu na generála, dostali jeho vojaci rozkaz, zastreliť ho alebo zraziť vozidlom. Iba horko ťažko unikol prenasledovateľom.“
V sobotu, 8. Októbra, koptský patriarchát odovzdal vládnucej vojenskej rade dokumenty, dokazujúce pravdu na strane koptov v prípade „Kauzy Mirinab“ a požiadal o zosadenie guvernéra. Súčasne hnutie mladých koptov, ktoré sa nazýva „Mládež Maspera“ na nedeľu 9. októbra ohlásilo demonštráciu:
„Nemyslite si, že prestaneme žiadať naše práva. Zajtra Káhira zažije demonštráciu, aká tu v takom počte ešte nebola. S nami vypochodujú niektoré strany, organizácie pre ľudské práva a umiernení, liberálni moslimovia.“

„Horiace vozidlo, ktoré teraz stále ukazuje televízia, aby dokázala, že kopti ho podpálili, sa dostalo do šmyku a explodovalo po tom, čo istý vojak stratil kontrolu, keď zrazil niekoľkých koptov.“
No tým sa noc hrôzy v Káhire neskončila. Keď smrteľne zranených priviezli do koptskej nemocnice, moslimovia obkľúčili kliniku, hádzali kamene a výbušniny a ohrozovali už aj tak zhrozených príbuzných obetí.
Televízia však tvrdila, že kopti napadli vojakov a vytrhli im zbrane. Pravdepodobne to vraj bola sebaobrana, keď vrazili tankami do ľudí. Ako povedala moslimská žurnalistka Nawara Nehmová:
„Vojaci prechádzali po masakri radami zranených a hľadali, kto z nich má na pravej ruke vytetovaný kríž – poznávacie znamenie koptov. Po každom potom ešte brutálne šliapali a kopali ho. Dramatické scény sa odohrávali aj v pondelok, keď sa kopti zhromaždili v káhirskej Katedrále sv. Marka, aby so svojím pápežom Šenoudom III. slávili rekviem za 39 mučeníkov z Maspera. Vládol veľký strach, ale aj úporná vôľa vydržať. Predtým v mnohých káhirských mešitách vyzývali k zničeniu katedrály, vláda totiž nakrátko stiahla bezpečnostné sily, takže kopti zostali bez ochrany. Museli počítať s tým, že ich prepadnú zradikalizovaní moslimovia a že aj oni sa stanú mučeníkmi. No vďaka Bohu na nich nezaútočili.“
Zatiaľ čo médiá drzo obviňovali z násilia koptov a moslimskí zabijaci sa vyťahovali, že „chránili „svojich vojakov“ pred koptami, tí sa rozhodli, že nebudú reagovať na násilie násilím. Nasledujúc výzvu svojho pápeža, egyptskí kresťania sa teraz postia od polnoci tri dni a modlia, aby ich cirkev v ich vlasti mala ešte budúcnosť. –zg-

http://www.charismanews.com/world/32134-cairo-clashes-resume-after-christian-massacre