„V deň Hromníc sme sa chystali do kostola“ – rozpráva Fabio Gregori. „Ja som práve usádzal malého syna na sedadlo do auta, keď zrazu Jessica, ktorá vždy pred odchodom zvykla pozdraviť sošku, začala volať: „Ocko, ocko, poď sem, madona plače. Ocko, madona plače krv, poď!
„Najprv som si myslel, že sa hrá. Potom však, keď neprestávala kričať a nechcela prísť do auta, priblížil som sa k výklenku a na lícach madony som skutočne uvidel tmavú tekutinu. Jedna slza ešte tiekla, druhá už bola suchá. Cítil som priam strach, ale skúsil som sa dotknúť tejto tekutiny. Natiahol som ruku a zacítil, že je ešte teplá. Vtedy ma chytila silná triaška. Zobral som Jessicu na ruky, silne som si ju pritisol k sebe a potom sme utekali do kostola za farárom Don Pablom, pretože práve on nám v auguste priniesol sošku Panny Márie z Medžugoria.“
Udalosť sa stala 2. februára 1995 20 km od Ríma na predmestí prístavného mesta Civitavecchia. Soška sa nachádzala v záhrade 32-ročného robotníka Fabia Gregoriho, pod výklenkom ruží, v blízkosti ktorého sa hrávajú deti. Bola to malá soška, prinesená z Medžugoria.
Počas prvých štyroch dní soška plakala pred mnohými očitými svedkami trinásťkrát. Potom ju dal miestny biskup Mons. Girolamo Grillo preniesť do svojej rezidencie. Slzenie nastalo aj 15. marca priamo v dome biskupa, a to za prítomnosti štyroch svedkov. Jedným z nich bola sestra, ktorej jedna krvavá kvapka padla na ruku. Slzenie nastalo pri odriekaní modlitby Salve, Regina.
Biskup Mons. Grillo doslova povedal: „Plakala mi na rukách, na ktorých som ju držal. Nech bude akokoľvek, ja nikdy nemôžem poprieť, že táto soška vylievala krvavé slzy na mojich rukách. Je to čistá pravda.“
Dňa 6. apríla 47 cm vysokú sošku zhabala štátna prokuratúra a do 18. apríla ju zapečatila v biskupskom paláci. Vyšetrovali aj majiteľa sošky Fabia Gregoriho. Štátna prokuratúra poverila súdneho lekára, aby vlastníkovi sošky odobral krv na genetický odtlačok DNA.
Krvavé slzy madony z Civitavecchie podrobili výskumu aj na Inštitúte spravodajskej služby v USA – FBI. Testy a výskumy v lekárskom laboratóriu FBI ukázali, že v tomto prípade ide o mužskú krv.
Dňa 18. apríla sošku vrátili biskupovi.
Páter Barbarič z Medžugoria povedal: „Mnohí ľudia pre svoj nezriadený život (alkohol, drogy, potraty atď.) idú do zatratenia. Mnohí z nás namiesto toho, aby skúmali, prečo Panna Mária plače, skúmajú Jej slzy.“
Dnes je soška vystavená v miestnom kostole sv. Augustína a stala sa cieľom početných pútnikov. Denne sem prichádza asi päť autobusov s pútnikmi a v nedeľu je to aj 20 autobusov. Pútnici sa prichádzajú modliť, žiadajú sv. spoveď. Prišlo tu aj k telesným a duševným uzdraveniam. Napr. 108 svedkov Jehovových i so svojím vodcom sa tu vzdalo svojej sekty.
Panna Mária, ktorá v podobe sošky prišla z Medžugoria pred brány Ríma plakať krvavé slzy, svedčí nimi viac než jasnou rečou.
Biskup Mons. Grillo hovorí: „Teraz, Mária, bolo už dosť Tvojich sĺz! Teraz je rad na nás, aby sme plakali.“
Keď sa dcérka Jessica pozrela do prázdnej záhrady, spýtala sa: „Ocko, donesieš mi malú madonu zasa domov?“
Štátna prokuratúra zverila vyšetrovanie dvom uznávaným súdnym lekárom – prof. Angelovi Fiorimu (Universitá Cattolica del Sacro Cuore) i prof. G. Ronchimu (Universitá di Sapienza), a tiež Dr. Aldovi Spinellovi, riaditeľovi oddelenia biologických vyšetrovaní Kriminalpol-u.
Biskup Grillo (vľavo) s pátrom Jozom. Pán biskup vo svojom príhovore 17. júna 1995, keď sošku odovzdali na verejné uctievanie uviedol, že budúce tisícročie bude buď kresťanské, alebo už vôbec nie.
Podľa slov pátra Joza – keď Matka Božia plače, musíme Ju utešovať a nepokúšať sa hľadať tisíc dôvodov, aby sme sa uistili, že to nie je pravda, že neplače.
Biskup Grillo sa stretol s kardinálom Ratzingerom a vytvoril vyšetrovaciu komisiu zloženú z jedenástich teológov a expertov – lekárov, fyzikov, špecialistov na paranormálne javy a jedného praktika čínskej medicíny. Zápisy z rokovania komisie majú 400 strán. Komisia vypočula a preskúmala výpovede asi 50 svedkov, ktorí pod prísahou dosvedčili, že soška 14-krát ronila krvavé slzy. Expertíza potvrdila, že ide o tú istú sošku, že nebola vymenená a kategoricky vylúčila, že by v soške boli nejaké dutiny alebo niečo cudzie, čo by vyvolalo falošné slzenie.
Skutočnosť, že vyronené slzy mali zloženie mužskej krvi, vysvetľuje komisia z teologického hľadiska ako znamenia zodpovedajúce Kristovej vykupiteľskej obete. Komisia sa vyslovila, že udalosť má nadprirodzený charakter.
