Rím — Senzácie ukrývajúce sa vo Vatikáne sa vraj podarilo vyniesť na verejnosť vďaka neopatrnému kardinálovi Paolovi Romeovi, biskupovi zo sicílskeho Palerma, keď si nedal pozor na jazyk počas svojej návštevy Číny.
Počas svojej návštevy v Číne v novembri 2011 sa mal Romeo v úzkej spoločnosti predstaviť ako zasvätený prorok zlých chýrov, keď bez obalu a natvrdo predpovedal čoskoré úmrtie súčasného rímskeho pápeža, hlavy katolíckej cirkvi.
Natoľko sa javilo presvedčivé jeho vyhlásenie, že spoločnosť prítomná na stretnutí talianskych obchodníkov s predstaviteľmi čínskej katolíckej cirkvi, uverila sugestívnej informácii o údajnom pokuse o usmrtenie pápeža. Spoločnosť to považovala za natoľko vážnu informáciu, že ju aj s Romeovím komentárom citovali a správu posunuli Vatikánu.
Nevídané vyhlásenia kardinála Paola Romea boli zahrnuté do dôverne tajnej správy z 30. decembra 2011, ktorú skoncipoval významný kardinál, Kolumbíjčan Dario Castrillion Hoyos.
Vatikán začal vyšetrovanie vyhlásení počas čínskej misie. Vyšetrovací protokol vypracovali príslušné miesta v nemčine, určite s ohľadom na to, aby sa vo Vatikáne zúžil kruh zainteresovaných osôb, ktoré by mohli vyniesť obsah chúlostivej vyšetrovacej správy a nedostala sa k nepovolaným. Vo vyšetrovacej správe sa doslova spomína nemecké slovo Mordkomplot, pokus o zabitie pápeža Benedikta XVI.
Informácie prenikli na verejnosť v piatok po opublikovaní indícií v talianskych novinách Il Fatto Quotidiano pod titulkom Komplot proti Pápežovi – zomrie o 12 mesiacov. Noviny známe zverejňovaním senzácii opublikovala strany z vyšetrovacieho protokolu. „Počas svojej návštevy v Číne kardinál Paolo Romeo, predpovedal, že Benedikt XVI. zomrie do 12 mesiacov. Tvrdil to natoľko presvedčivo, že prítomná spoločnosť sa s úžasom dovtípila, že proti pápežovi sa chystá sprisahanie,“ tvrdia noviny.
„Sotva by si dokázal Kardinál Romeo predstaviť, že jeho príliš uvoľnené vyhlásenia by v čase čínskej návštevy mohli tretie osoby postúpiť aj príslušným vatikánskym miestam.“
Okamžite v piatok po výjdení novinovej publikácie reagoval samotný kardinál Romeo a vyhlásil, že inkriminované slová sa mu pripisujú bez akejkoľvek väzby na realitu. „Je to dokonca natoľko nevierihodné, že tomu netreba venovať žiadnu pozornosť,“ cituje slová Romea talianska informačná agentúra ANSA.
Šéf tlačového odboru Vatikánu otec Federico Lombardi, nazval novinový článok „výplodom, ktorý v žiadnom prípade netreba seriózne brať do úvahy.“ „Také je to nereálne, že sa tomu vôbec nebudeme venovať,“ vyhlásil Lombardi. „Je to predsa len nepravdivá informácia a preto ju nebudem ani komentovať,“
Neodmietal síce existenciu vyšetrovacieho protokolu, ale doplnil, že sa opiera o fakty, ktoré sú mimo reality.
Kardinál Romeo mal označiť možných sprisahancov proti pápežovi Benediktovi XVI. a to kardinála Angeal Scola, milánskeho biskupa, čo by malo znamenať vrátenie pápežského stolca Talianom po terajšom nemeckom pontifikáte a predošlom poľskom. Takisto vraj Romeo v Číne vyhlásil, že pápež Benedikt sa teraz neznáša so svojím štátnym tajomníkom kardinálom Tarcisiom Bertonim ktorý je v hierarchii Vatikánu druhým najmocnejším mužom, a vzájomná nevraživosť medzi nimi súvisí práve s aktívne prebiehajúcim mocenským zápasom o moc na svätopeterskom stolci.
Politickí analytici usudzujú, že publikovanie dokumentov v kauze môže tajiť časť intrík a prebiehajúce mocenské zápasy v kruhoch vatikánskej administratívy namierenej proti vplyvnému Tarcisio Bertonemu.
Kardinál Romeo údajne v Číne vyhlásil, že pápež Benedikt vníma kardinála Angela Scolu, ktorý je súčasne biskupom v Miláne ako svojho navhodnejšieho nástupcu, pretože majú podobné povahy aj teologické názory. Predtým ako pápež v júni minulého roka vymenoval Scolu za milánskeho biskupa, pôsobil na rovnakom poste v Benátkach.
Posledným známym atentátom proti hlave katolíckej cirkvi bola streľba na Jána Pavla II. v roku 1981. Útočníkom sa stal Mehmet Ali Agca, člen radikálne tureckej odbojovej skupiny známej ako Šedí vlci. Oficiálnou verziou boli aj špkulácie o jeho prepojení na KGB cez bulharské spravodajaské centrály, čo malo byť odvetou za podporu Pápeža Jána Pavla hnutiu Solidarita v jeho rodnom Poľsku a takisto za jeho antikominizmus.
