Marko Perkovič: Bolo raz v Chorvátsku – Počiatok
Na počiatku stvoril svetlo, a aby bol človek na jeho obraz: „Hľa, tu máš, a vládni svetu spravodlivo.“ Zo začiatku bol človek dobrý, podobal sa Bohu, až kým nechcel oveľa viac. Na svojho brata zdvihol ruku, odnímal pôdu, chopil sa meča, oklamal svojho Otca a upadol do hriechu.
Dažde padajú, polia rodia, deti snívajú, Boh nás neopustil . A odvtedy človek klame Boha, všade okolo sú vojny a drogy, ako keby zem bola stratený svet. Hádajú sa národy a rasy, a falošní proroci balamutia masy. Deti, viera, telo – predáva sa všetko. Niekedy bol človek iba lovcom, a teraz blížneho vraždí za peniaze. Útočí a kradne a po svete šíri strach.
Dažde padajú, polia rodia, deti snívajú, Boh nás neopustil.
Tvoje slová prekrútili, Bože, ako kedy s diablom žili pod pokožkou. Nepoznajú milosť, ani pokánie. A ja nechcem žiť v tom hriechu, nechcem takú cestu pre naše deti. Ó, keby moja pieseň mohla zlepšiť svet! Ochraňujme lásku, ju všetci potrebujú, odpúšťanie a nádej sú dary z neba.Pozri sa do oči svojmu Stvoriteľovi!
Dažde padajú, polia rodia, deti snívajú, Boh nás neopustil…
