Georges Moustaki: Moja samota
Aby som mohol tak často spať s mojou samotou
Urobil som si z nej niečo ako priateľku, sladký zvyk
Neopúšťa ma ani na krok, verná ako tieň.
A kdekoľvek som, tam ma nasleduje.
Nie, aj keď som sám, s mojou samotou nie som nikdy opustený.
Keď je v štrbinke mojej postele, zaberie celé miesto.
A my trávime dlhé noci, tvárou v tvár.
Neviem, dokiaľ až pôjde tento môj komplic,
Mám jej prísť na chuť alebo odporovať?
Skrze ňu som sa naučil, že za svoje slzy som zaplatil
Keď ju odoženiem, aj tak ma nikdy neopustí
A ak si aj vyberiem lásku, inú kurtizánu,
ona bude pri mojom poslednom dni,
mojou poslednou spoločníčkou.
