Hugues Aufray: Céline
Povedz mi, Celine, roky bežia, povedz, prečo si sa nevydala?
Zo všetkých mojich sestier, ktoré tu žijú, ty jediná si bez manžela.
Nie, nečervenaj sa, máš vždy nádherné oči, nečervenaj sa,
vedela by si urobiť muža šťastným…
Povedz mi Celine, ty, ktorá si z nás najstaršia,
ty, ktorá si nám bola matkou a jedinečne ju nahradila,
to si žila iba pre nás, a ani si nemyslela na seba?
Povedz mi Celine, ako sa to zbehlo, to pekné zasnúbenie,
ktoré nás preskúša navždy, to je niečo, čo len tak človek nevzdá.
Prečo si to nechala len tak odísť?
Povedz mi Celine, že tvoj život nie je stratený,
že my sme tie deti, ktoré si nikdy nemala…
Dlho predtým, ako som sa o tom dozvedel, a nikdy na to nezabudnem.
Neplač, netreba plakať. Stále máš tie svoje nádherné oči.
Neplač, netreba plakať. Zostaneme ti vždy nablízku, Celine…
