28.12.2010, (magnificat.sk) – Je úplne úžasné ako relatívne neinteligentné zvieratá často poja väzby k svätým. Takými sú aj príbehy dona Bosca a jeho psa Grigia. Don Bosca Grigio chránil mysterióznym spôsobom pri rôznych príležitostiach, kedy sa z ničoho nič náhle objavil a stratil sa, keď nebezpečenstvo pominulo. Nepýtal potravu, vyzeral ako vlk, ale mal povahu baránka. Meno Grigio mu dali chlapci z oratória a znamenalo Sivý.
Don Bosco raz prechádzal nočným Valdoccom, nie veľmi populárnou štvrťou. Tu sa náhle objavil sivý pes a kráčal popri ňom. Najprv sa zľakol, ale keďže zviera bolo priateľské, kráčali ďalej spoločne. Napokon sa scéna opakovala s každým neskorým príchodom dona Bosca do oratória, nezávisle od toho, v ktorej časti mesta sa nachádzal. Mimochodom, don Boscova matka mala o syna večne sa premávajúceho nočným mestom vždy náramný strach.
Pri jednej takej pochôdzke naďabil don Bosco na podozrivého muža. Inštinkt mu zavelil dať si spiatočku, avšak muž sa pohol za ním. Tušenie sa stalo skutočnosťou a o chvíľu mal cez hlavu prehodený plášť a neznámy mu do úst vopchal vreckovku. Don Bosco bojoval , ale bez úspechu. Náhle sa s obrovským brechotom objavil Grigio, zvalil útočníka k zemi a zúrivo nad ním stál.
Inokedy sa don Bosco dostal na ulici pod paľbu guliek z revolvera od muža ukrytého za stromom. Grigio sa mysteriózne zjavil, zdrapil strelca, ten utiekol a pes opäť raz odprevadil svätca domov.
Ďalší raz ho Grigio zachránil pred celou bandou. Don Bosco prišiel na osamelé miesto, keď začul kroky. Otočil sa a uvidel muža s palicou. Don Bosco bol v tom čase dobrým bežcom, ale muž ho dostihol. Sekundové stretnutie a útočník leží po dobre namierenom údere don Bosca na zemi. Z kríkov sa však v tom momente začali trúsiť ďalší z partie, takisto vyzbrojení mohutnými palicami. Teraz to vyzeralo pre svätého dosť povážlivo. V tom momente však už bolo opäť počuť hrozivý Grigiov štekot . Bežal na pomoc svojmu pánovi s vycerenými zubami až kým aj posledný z výrastkov nezmizol preč.
Grigio vyzeral hrozivo, ale inokedy sa zjavil v oratóriu a nechal sa od chlapcov ťahať za uši, za chvost, celú hlavu, či dovolil aby na neho rozbláznení sadali a vozili sa na ňom. Jednu noc Grigio odmietol dona Bosca pustiť z domu do oratória tak, že si ľahol pred dvere, ukazujúc zlú náladu, keď sa ho snažil odohnať. „Ján, nechoď von.“, hovorí don Boscova mama „Veď keď mňa nepočúvneš, počúvni aspoň toho psa, vie vycítiť viac ako ty.“
Don Bosco boj vzdal a zostal doma. O hodinu prišiel sused so správou, že počul ako dvaja tuláci plánujú napadnúť dona Bosca.
Poslednýkrát ho don Bosco videl jednej noci v Castelnuovo, idúc popri farmách a vinohradoch. „Chcel by som aby tu bol Grigio.“, pomyslel si don Bosco. Grigio sa objavil v momente, celý vytešený vrtel chvostom a šli spolu celú cestu.
Bolo šťastím, že tam bol, pretože cestu obom skrížili dva psy z farmy, po Grigiovom zásahu však zamierili domov so sklopenými ušami. Don Bosco prišiel aj s Griogiom k priateľovi, ten mu poobdivoval sivého spoločníka a chystal jedlo pre oboch. Don Bosco sa aj s miskou ponáhľal za Grigiom, už ho však nebolo. To bola posledná pochôdzka s Grigiom.
Zdroj: F.A. Forbes: “St John Bosco”
