Už ste sa niekedy zamysleli nad tým (špeciálne keď ste sa okolo polnoci prevracali na posteli), koľko spávali svätí? Ako sa ukazuje, niektorí toho veľa nenaspali.
„Sv. Macarius údajne vydržal bez spánku 20 dní.“, píše o. A. Roche . „Sv. Dorotheus sa udržiaval dlho do noci bdelý výrobou rohoží a sv. Hieroným zanechal svedectvo o tom, ako keď ho v noci prepadol spánok a nevedel inak udržať bdelosť, radšej sa udrel o podlahu.
„Sv. Katarína Sienská si dopriala krátky spánok len jedenkrát za dve noci a tento nazývala“malým dlhom spánku voči svojmu telu.“
„Sv. Martin z Tours zvyčajne spával na dlážke a sv. Paula ani za nič nevliezla do postele, ani keď bola chorá. Pätnásť rokov strávil sv. Pachomius čas svojho oddychu sedením na skale a sv. Karol Borromeo zvyčajne spával na stoličke, alebo na vrchu postele v šatách. Keď hovoríme o pôstnom posväcovaní sa, dnes je pečená ryba považovaná za „pôst“.
V poriadku , nie sme všetci povolaní vykonávať pokánie svätých. Často potrebujeme 8 hodín spánku pre svoje zdravie. Veď ešte aj apoštoli si pospali – nikde nevhodnejšie ako v Getsemanskej záhrade. Sv. Terézia malá kvetina sa zdôverila, že často počas ranných meditácií driemala. (Po koľkých hodinách nočných modlitieb si nechala pre seba). Každý sme iný.
Ale skoršie zobudenie sa ako obvykle dokáže s dušou urobiť zázraky, špeciálne, keď tento čas venuje modlitbe. Skoro ráno je najlepší čas pre každého, aby dosiahol čo najviac na Boha. Je to čas ticha a žiadneho zhonu. Uprostred noci je „závoj“ najtenší. Je čas na dotyk.
Kardinál Meezofanti, veľký lingvista, nikdy nespal viac ako tri hodiny. Sv. Filip Neri štyri až päť. Ctihodný Matt Talbot chodil spávať o 22.30 a vstával o 02.00 (a nie o tretej?). „Na odpočinok bude večnosť.“, bola replika sv. Františka Saleského.
Farár z Arsu spával 3 hodiny. Niektorí tvrdia, že Ján Pavol druhý mal posteľ len ako „šou“ pre fotografov, jeho aktuálne lôžko však bolo na zemi.
Pokánie, pokánie, pokánie, hovorí Panna Mária vo Fatime, Kibeho, či v Akite. Tento pôst sa snažme nájsť potešenie v nejakom druhu disciplíny. Možno v menšej porcii spánku. Alebo vylúčení nadbytočnej stravy či zábavy? V žiadnom prípade ani na jedno nezomrieme.
„Príroda je veľmi adaptabilná. “ poznamenáva o. Roche. „Je udivujúce, čo všetko celkom prirodzene dokážeme, keď príde isté k istému.“
Zdroj: o. Alojzius Roche: Nočné stolčeky svätých
magnificat.sk
