Dobrodružný Drama (USA, 2004)

Už čtyři roky nepilotoval Dan Hogan žádný letoun legálně, jen trochu dobrodružně vracel nesplácené letouny původním majitelům. Před čtyřmi lety byl totiž Dan kapitánem letounu, který havaroval. Zahynul tehdy jeho přítel – druhý pilot, jehož sestra Ann se potom jako lékařka stala misionářkou v kolumbijské džungli.

Oblast, kde nyní Ann působí, terorizují bandité, ale Ann se odmítá vrátit. Její otec požádá Dana, aby ji letěl vysvobodit. Záchrana ženy, kterou kdysi miloval, se stane Danovým největším dobrodružstvím.

Tento film ovšem není jen o lásce, která je ochotna riskovat, ale o lásce, která je ochotna se obětovat pro druhé, i kdyby jí to mělo stát vlastní život. O lásce, která má svůj původ a svoji odměnu mimo tento svět…

http://www.orol.tv/videos/kino-posledny-let/

*****************************************************************

Reagujete:  Absolútny šok:   (Vraj) Detský satanistický pop na Slovensku

Prajem pekný požehnaný vianočný čas.
Nedá mi zareagovať na Váš článok, ktorý sa zaoberá skupinou, v úvodzovkách
skupinou, aby to bolo jasné „pentagramček“. Hlavne názor pána Filipa
Petráka.
Toto podivuhodné zoskupenie  nie je ničím výninimočné, lebo s hudbou to
nemá nič spoločné a netreba o tom písať lebo negatívna reklama je tiež
reklama.
Muzike sa venujem už 31rokov včetne konzervátória a nebudem tu spomínať
ďalšie aktivity, čiže od detstva , keďže mám 41 rokov. To čo predvádzajú
je 4 cenová skupina a to som ich dal ešte na popredné miesta. Verím, že
pán Filip Petrák je trochu indisponovaný, čo mu nezazlievam, pretože nevie
rozoznať čo je dobré a čo zlé. ( asi s hudbou nemá žiadne skúsenosti ).
Tieto indivíduá sa nemôžu skrátka nikde presadiť preto skúšajú všakovaké
experimenty len ,aby sa o nich písalo a mohli sa zviditeľniť. Tým viac je
to smutné, ba dokonca trestu hodné, že práve na malých a nevinných
dietkach.
Každý vie, že ako je svet svetom, že BOH Ježiš Kristus = dobro; a  satan =
zlo;  Rodičia, ktorí takéto aktivity podporujú by sa mali uvedomiť, že si pletú
bič sami na seba ba na celé SLOVENSKO.
*********************************************************************

********************************************************************

Zo života svätých:  

Ruženec v oblakoch

Citát: “ Keď sa modlíte za duše v očistci, Boh je taký potešený týmito vašimi nesebeckými modlitbami, že vám sám splní najtajnešie prianie,  aj keď o nič nežiadate a často ani sám neviete, aké je toto vaše prianie.”  (Matka Tereza)

Zvláštna spolucestujúca *  Ružencová inšpirácia *  Odkaz modlitby *  Uzdravenie na diaľku* Vyznanie ateistky

Tento príbeh začal tým, že som pri jednej príležitosti stretol na pohrebe priateľa Pata Murnahana. Sadnúc si vedľa neho v kostole, zaznamenal som, že som, že má v rukách nezvyčajný ruženec. Keď som sa ho naň spýtal, povedal: „Poviem ti neskôr. Musím ti to povedať celé.“ Neskôr sme si sadli v hoteli, kde mi povedal veľmi zaujímavý príbeh. Vedel som, že je architekt, a že z času na čas dostáva lukratívne zákazky v zahraničí.

Začal mi rozprávať pozadie. Pat hovoril, že sa v jednu novembrovú noc v roku 1996 vracal zo služobnej cesty v New Yorku. Cítil, že jeho prezentácia zanechala dobrý dojem a uvoľnene sa posadil do sedadla, pripravený na let do Londýna a prestup do Dublinu. Vybral si sedadlo pri okne, aby si mohol pospať.

Len niekoľko minút

po zaspatí opäť sedel, úplne zobudený. Nepočul nič a bol zvedavý, čo ho zobudilo, keď si zrazu uvedomil, že v lietadle je absolútne ticho. Rozhliadol sa dookola a rozpoznal ľahko ohnutú postavu s usmievavou tvárou a pochopil, že ako sa posúvala uličkou, práve ona zapríčinila ticho. Bola to matka Tereza z Kalkaty s inou podobnou postavou, ktorá  kráčala za ňou. Obe sestry boli oblečené v jednoduchých bielych habitoch, lemovaných modrým. Priateľská tvár,  vráskavá koža a úsmev boli

okamžite identifikovateľné pre každého. Lietadlo bolo plné Američanov, ktorí nikdy v živote neboli bližšie tejto známej osobnosti. Obrázok, ktorý videli mnohokrát v televíziách či na obálke Time pred nimi odrazu ožil. Dve postavy sa zastavili

a Pat si s obavou uvedomil , že si obe sadajú na sedadlá vedľa neho.

Matka Tereza

do sedadla tesne vedľa neho a on sa cítil  zvláštne bezcenný. Ako sa chystali na štart, matka Tereza a jej spoločníčka vytiahli ružence a Pat všimol si, že každý desiatok je inej farby. Obe zatvorili oči a ponorili sa do modlitby. Pat sa prisunul bližšie a pozeral na nezvyklé ružencové zrnká. Videl, že začiatok je celý čierny, farba sa zosvetľuje a koniec je úplne biely.

Po asi troch desiatkoch matka Tereza so spoločníčkou ružence odložili a vzali do rúk malú modlitebnú knižku. Ale predtým, než ju otvorili, obrátila sa k Patovi a spýtala sa kam cestuje. Keď odpovedal že do Írska a na otázku odpovedal „Áno, som Ír.“, mal pocit, že sa zdvihol zo sedadla, nemajúc viac pomyslenia na spánok, cítil sa privilegovaný tým, že vedie konverzáciu s jednou nie možno najslávnejších osôb planéty, ale pravdepodobne najsvätejšou.

na jej ďalšiu poznámku, ktorou ukázala, že jej znalosti o Íroch sú z trocha inej éry. „Keď ste Ír, musíte byť katolík a veľa sa modliť.“ Pat cítil rozpaky a neodpovedal. Potom upadol do rozpakov ešte viac, keď odložila modlitebnú knižku a povedala: „Keď ste Ír , pomodlíme sa ďalší desiatok za vás a za vašu krásnu krajinu.“ Paul cítil, že keby bolo nablízku zrkadlo, uvidel by sa v ňom červený.

Povedala mu: „Máte nejaké špeciálne prianie, za ktoré by sme sa modlili?“ Pat sa zamyslel a spomenul si na svoju prastarú mamu, pripútanú na lôžko. Vedel, že by bola unesená tým, keby sa dozvedela, že matka Tereza sa modlila špeciálne za ňu, a tak spomenul jej meno matke Tereze. Ako brala do rúk ruženec, odvážil sa spýtať na rôzne farby zrniek. Vysvetlila, že zmena farieb znamená prechod z temnoty do svetla.

Vieme, že keď sa modlíme ruženec za sväté duše, Ježiš privádza mnohé z nich z tmy von do svetla. Matka Tereza navrhla, nech vytiahne svoj ruženec a môžu začať. Pat šmátral po vreckách a cítil sa mimoriadne trápne vediac, že svätá čaká a myslí si vytiahne ruženec, ktorý ako ona predpokladala, má každý Ír pri sebe.

Po krátkej chvíli

mu matka Tereza podala ruženec, a vytiahla iný pre seba, čo bolo úľavou, pretože sa nechcel v tejto chvíli uchyľovať k poloklamstvu, ktoré sa ponúkalo: „Zdá sa, že pri sebe žiaden nemám.“ – k niečomu čo by navodzovalo dojem, že ho inokedy nosieva. Pat bol rád, že sa modlia potichu, takže jeho mumlanie bolo prijaté ako diskrétna modlitba s nimi. Všimol si však, že ich úmysly medzi desiatkami boli za duše v očistci a nezahŕňajú meno jeho prastarej mamy. Potom sa spýtal ctenej matky, prečo nebola jeho prastará mama menovaná medzi úmyslami. Jej odpoveď ho prekvapila.

“ Keď sa modlíte za duše v očistci, Boh je taký potešený týmito vašimi nesebeckými modlitbami, že vám sám splní najtajnešie prianie aj keď o nič nežiadate a často ani sám neviete aké je toto vaše prianie.”

Hoci sa Pat nepovažoval za veľmi zbožného, chodenie do kostola bolo skôr rodinným zvykom a sotva by sa modlil niekedy v súkromí, cítil sa pri modlitbe mimoriadne povznášajúco a ako vracal matke Tereze ruženec, cítil sa šťastne.

Keď sa na neho opäť usmiala,

Pat si pomyslel, že prvýkrát pochopil, čo ľudia myslia, keď hovoria o „aure“, jeho oči sa stretli s jej a premkol ho pokoj. Cítil sa ako keď bol malý chlapec sediaci pri rieke, ktorému letný vánok veje do vlasov, úplne zmierený s celým svetom.Ako pristáli na Heathrow v Londýne a vystupovali z lietadla, matka Tereza bola pred ním. Otočila sa k nemu a spýtala sa: „Modlíte sa ruženec často?“ „V skutočnosti  nie.“, pripustil.

Vzala ho za ruku, pozrela priamo na neho so svojimi nežnými a milujúcimi očami a povedala: „Teraz sa budete.“ , a vtlačila mu ruženec do rúk.

O dve hodiny Pat vošiel do čakacej haly v Dubline, kde sa stretol s manželkou Alicou. „Čo sa deje?“ spýtala sa, keď uvidela v jeho rukách ruženec. Pobozkali sa a Pat popísal stretnutie s matkou Terezou, a že to bolo ako návšteva v nebi. Šoférujúc domov povedal: „Cítim,  akoby som stretol živú svätú.“ Nasledujúci deň sa dozvedel, že jeho prastará mama vstala z postele a zdalo sa, že našla celkom nový život.

O pol roka Pat a Alice

 navštívili svojho blízku priateľku, ktorá,  ako sa dopočuli mala rakovinu a jej dni boli spočítané. Priateľka im povedala, že bolo za ňu obetovaných mnoho modlitieb.

Pat potom siahol do vrecka a omotal ruženec matky Terezy priateľke okolo prstov. Povedal jej celý príbeh a povedal: „Modli sa za sväté duše, možno ti to pomôže. Hoci priateľka nebola katolíčka, jej dlane zovreli čierno biele zrnká ochotne.“

Pat potom priateľku nestretol celé mesiace. Neskôr ju stretol a tvár jej doslova žiarila.  Ponáhľala sa smerom k nemu a podávala mu ruženec:

“ Stále som ho mala pri sebe a modlila sa za sväté duše kedykoľvek to bolo možné. A nebudeš prekvapený keď ti poviem, že tento týždeň som bola na kontrole  a doktor nenašiel nič. Tumor je preč. Pat, som úplne zdravá! “

Pat toho dňa prisľúbil, že zoženie viac takýchto ružencov. Vedel. že nie sú špeciálne samé o sebe, ale tým, že k čomu inšpirujú. Privádzanie duší do Kráľovstva prináša pre danú osobu veľké milosti od Boha. S fyzickým uzdravením prišlo i duševné a jeho priateľka o dva roky vstúpila do Katolíckej cirkvi. Pat teraz propaguje ružence hovoriac ľuďom, že zachraňujú životy.                                                    (sarahma)