Pred chvíľou som sedel pred televízorom a počúval správy. Proste zvyk. V slede šotov, ktoré ma vlastne ani nezaujímali, sa mihla správa, ledva som ju stihol zaregistrovať, taká bola krátka. Totiž že – „V Bratislave si pripomenuli vstup vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa, a to 21. augusta 1968“. Správa trvala niekoľko sekúnd.
Toľko správa. Toľko zostalo z udalosti, ktorá poznačila život a vývoj niekoľkých generácií, udalosť, ktorá v krátkom „slobodnom okienku“ znamenala krutý zásah do radosti, nádejí i ilúzii nášho štátu.
Nebudem tu rozoberať známe veci. Prešlo vyše už 43 rokov od tejto chvíle. Od smrti zastrelenej Danky Košanovej (na obr.) a ďalších obetí. Avšak 21. august 1968 znamenal akýsi odrazový mostík pre generáciu, ktorá dospela až do Novembra 1989. Niesla odkaz onoho „slobodného okienka“, pretože už vedela, ako chutí sloboda, aj keď to bol vlastne iba akýsi slobodný, maličký moment.
Čo by som ale pripomenul. Možno to bude znieť tvrdo. Ale chcem pripomenúť to svinstvo, že súčasní predstavitelia „nového veku“, ktorí si veselo pôsobia aj na Slovensku, eurokomisári a eurokomunisti, ktorí prehlušujú duchovnú integritu národa nezmyslami, ktorí prehlušujú jeho zdravé historické povedomie vyrobenými európskymi – povedzme rovno slobodomurárskymi problémami, sa neštítia bez obalu, horšie ako novodobí Biľakovia, presviedčať národ, že je slobodný – dovolím si povedať – v oveľa neslobodnejšom systéme, ako bol vlastný komunizmus.
Musím povedať, že dnes sa hanbím, že som podpísal manifest „Demokracia pre všetkých“, že som vkladal nádeje do akéhosi Hlasu Ameriky, a Slobodnej Európy, vysielačov, ktoré neznamenali nič iné, ako ďalšie páky na prevzatie moci v tzv. východnom bloku, tými ľuďmi a silami, ktoré vlastne s komunistami boli a dodnes sú na jednej lodi. Dnes viem, že „demokracia pre všetkých“ – znamenala toľko, že demokracia bola len vnadidlom na to, aby jej uverili všetci, ktorých potrebovali oklamať . Ako sa to podarilo, vidíme dnes „live“.
Preto chcem povedať len toľko: Vy, farizeji, či sa už považujete za kohokoľvek, ktorí ste sa viezli na utrpení päťdesiatych rokov, ktorí ste predali mozole, krv a zápas nespočetných a neznámych poctivých ľudí za svojich účelových 30 strieborných, hanbite sa, a prosím vás, nespomínajte tieto udalosti, ani tento zápas, lebo nemáte už absolútne NIČ s touto históriou, ani s tými, ktorí do vás vložili svoje nádeje a možno dodnes čakajú, že budete nositeľmi zástavy ich utrpenia a vernosti. Nie ste nič, len obyčajnými obchodníkmi a pandrlákmi hnusnej a zradnej slobodomurárskej Európskej Únie, v ktorej sa ešte navyše przní názov KRESŤAN a je už len zavádzaním dôverčivých, kým ich definitívne nezlikvidujú.
Avšak – a to je šťastie ľudstva – lebo Boh to tak zariadil – onedlho budete minulosťou, a predbehnú vás – ako hovorí Evanjelium – prostitútky, vrahovia a zlodeji. Nič sa nekončí. Možno ešte máte šancu. Ale – ako je známe – tzv. „kresťan“ sa obracia ťažšie ako ten najhorší vrah. Pretože tá moc, tie peniaze, tá sláva – tak chutí, že to je zhubnejšie ako rakovina či heroín.
Pozdravujem všetkých bojovníkov, ktorí ďalej bojujú, verných, ktorí naďalej zápasia, statočných, ktorí sa napriek všetkému nevzdali – priatelia, vydržte – Božie mlyny melú – a ako to povedal nebohý Vilo Masaryk, skutočne statočný bojovník podzemnej Cirkvi na Slovensku – Božie mlyny – to je veľmi spoľahlivá firma….
Anton Selecký
- https://www.magnificat.sk/archiv-antona-seleckeho/
- Denník pre Danku Košanovú
- Reportáž z augusta 1968
