Výzva 2008

Anton Selecký, Belinského 24, 851 01 Bratislava

Titl:

Vážené (í)

poslankyne a poslanci

Národnej rady

Slovenskej republiky

Do rúk poslanca NR SR Petra Gaburu

V Bratislave, dňa 2. februára 2008

Výzva 2008

Milí priatelia, vážené poslankyne a vážení páni poslanci Národnej Rady Slovenskej republiky!

Dovoľujem si vás osloviť takto familiárne, pretože ste to vy, ktorých sme si ako voliči v roku 2006 zvolili do najvyššieho zákonodarného orgánu, aby ste zastupovali slovenských občanov. Zvolili sme si vás preto, pretože sme od vás očakávali a očakávame takú činnosť a také riadenie tohto štátu, aké si želá náš slovenský občan. Obraciame sa na vás s úctou a pozornosťou, akú si zaslúži váš mandát a vaše postavenie.

Ešte pred vaším zvolením, vážené panie poslankyne a páni poslanci, a nastúpením súčasnej vlády Slovenskej republiky, v roku 2004, vstúpilo Slovensko do Európskej Únie. Stalo sa tak v na základe referenda, ktoré sa stalo platným len po veľmi tesnom výsledku. Nebyť účasti niekoľkých tisícok voličov, ktorí hlasovali proti vstupu do EÚ, referendum by nenaplnilo nadpolovičnú väčšinu zúčastnených. Vstupom do EÚ sa naša spoločnosť stala členom zoskupenia, v ktorom začala naša štátna nezávislosť veľmi pokrivkávať. Ako vieme, Slovensko sa postupne dostalo pod veľký tlak legislatívy ako aj byrokracie Európskej Únie. Azda aj z týchto dôvodov siahli voliči v júni 2006 po iných menách a iných politických stranách, ktoré vo voľbách sľubovali obranu národných záujmov Slovenska, ochranu sociálnych práv občanov a ochranu našej národnej ekonomiky. Stalo sa. Dnes máme pred sebou známu vládnu koalíciu troch strán, z ktorých jedna má v názve ľudová, druhá národná a tretia sociálna. Dalo by sa povedať – ideálny stav. Aká je však skutočná situácia Slovenska?

Patrí všetka úcta a rešpekt poslancom a členom vlády Slovenskej republiky, ktorí sa usilujú o naplnenie svojich programov tak, aby ich voliči mohli byť so svojimi politikmi spokojní.

Ako však sledujeme postupný vývoj, tento nás napĺňa odôvodnenými obavami. Tá posledná a najväčšia obava pramení so súčasného schvaľovania tzv. lisabonskej zmluvy.

Položme si prvú otázku. O čom je tzv. lisabonská zmluva? Bohužiaľ, predpokladám, že ak sa to spýtate nášho radového občana, povie vám, že nevie. A takúto odpoveď môžete očakávať aj od mnohých verejných činiteľov. Druhá otázka znie: Prečo o tom nevedia? A ak sa vrátime o štyri roky dozadu, kto zo zúčastnených v referende o vstupe Slovenska do EÚ skutočne vedel, za čo vlastne hlasuje?

Tretia otázka znie: Z akých dôvodov a prečo sa Slovenská republika hekticky hrnie do EÚ, Shengenu, k lisabonskej zmluve a k euru? Je to azda program obrany národných záujmov Slovenska, obrana sociálnych práv občanov alebo našej národnej ekonomiky? Prečo sa už vynecháva referendum ako vyjadrenie vôle občanov? Azda preto, že by sme sa mohli do referenda o tzv. lisabonskej zmluve aj niečo dozvedieť? Aj o tom sa rozhodli v Bruseli, ktorý pre nás znamená – povedzme to na rovinu – bývalú Moskvu?

Pozri sa na daný stav. Sľubné vstupy tzv. zahraničných investorov a otročenie našich občanov v ich firmách na našom území. Poisťovanie našich občanov,

ktorých peniaze zasa tečú len do vrecká zahraničných tzv. „investorov“. Výpredaj Slovenska kus po kuse, ekonomická emigrácia našich občanov, imigrácia lacnej a čoraz pochybnejšej pracovnej sily najmä z východu. Násilná príprava prechodu našej meny na euro, z ktorého majú naši občania čoraz väčšie obavy.

Pozrime sa, ako funguje naša demokracia. To by vám mohol povedať každý občan, ktorý v tomto štáte chce niečo normálnym spôsobom vybaviť. Je smutné až tragické, že po víťazstve nad komunizmom, o ktoré sa pričinilo aj naše Hnutie za občiansku slobodu, namiesto demokracie pre všetkých tu máme moc bohatých, vplyvných, a neváhame povedať – aj moc gangstrov.

Práve pred rokom sme odovzdali do Národnej Rady Slovenskej republiky petíciu, pod ktorú sa podpísalo vyše 100 000 občanov Slovenska, a to za urýchlenú ratifikáciu Zmluvy Slovenskej republiky s Vatikánom. Šlo najmä o slobodu výhrady svedomia.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

opäť je tu namieste otázka – prečo ste s takou expresnou rýchlosťou zmietli zo stola petíciu za prijatie Zmluvy s Vatikánom ? Prečo dnes – o rok neskôr, s takou istou rýchlosťou chcete prijať tzv. lisabonskú zmluvu? V Zmluve s Vatikánom sme aspoň vedeli, čo obsahuje, o lisabonskej to nevieme. Taktiež nevidím za lisabonskou zmluvou nijakú petíciu… Azda aj tento úkaz patrí medzi perly našej slovenskej demokracie?

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

z uvedeného môžeme vidieť, že vôľa ľudu je v tomto štáte – ak ho ešte môžeme nazvať štátom – vo veľmi zaujímavom postavení. Viete čo už dnes s skutočnosti sme? Skutočnou provinciou – môžeme ju pokojne nazvať rímskou. Aj u nás sa veľmi rafinovane udomácnili heslá ako „uži dňa“, „chlieb a hry“, „rozdeľ a panuj“. A čo chcem povedať ako najdôležitejšie: EÚ sa netají so snahou o návrat k starovekému pohanstvu, gréckemu, rímskemu alebo keltskému – to je už jedno, hlavne že to je proti skutočným koreňom dnešnej Európy, proti kresťanstvu. A tak sa znovu spýtajme: Komu vadí táto tradícia, že sa tak tvrdošijne bránil proti jej uvedeniu predtým v Euroústave, a dnes v tzv. Lisabonskej zmluve? Je to len náhoda?

Prečo je na Slovensku taký boj o registráciu cudzích náboženstiev? Prečo sa tu skloňujú také „ľudské práva“ , aké majú v dejinách obdobu skutočne iba v pohanských dobách? Ak to zhrniem – v plánoch súčasných svetovládcov je: Likvidácia národných štátov. Vytvorenie tzv. multikultúry – teda všetkej a zároveň žiadnej. Zrušenie všetkých prirodzených morálnych atribútov človeka. Postavenie akejkoľvek ľudskej patológie – či už mravnej alebo duchovnej – na úroveň zákona. Zavedenie kultúry smrti namiesto ochrany a rozvíjania života. A namiesto demokracie – tvrdé postihy každého, kto sa odváži týmto tendenciám alebo stavu povedať nie! A potom sa čudujeme, že Brusel tak tvrdošijne odmietol Boha a zmienku o kresťanstve aj v tzv. Lisabonskej zmluve, toho kresťanstva, ktoré urobilo Európu Európou?

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

existuje román Georgea Orwella „Rok 1984“. Ide o fantastickú víziu svetového superštátu, ktorý kontroluje a prenasleduje každého občana na svete, a to už len za vlastné myšlienky. Je to skutočne len fantastická vízia? Nedávno v Londýne poslankyňa opozičnej konzervatívnej strany Ann Widdecombová pre Daily Mail prehlásila: Po prvýkrát v našich dejinách vám môže zaklopať na dvere policajt nie kvôli tomu, čo ste urobili, ale kvôli názoru, ktorý ste vyjadrili. Daily Mail pokračuje: Čoraz viac sa z ľavej strany politického spektra presadzuje tendencia trestať vyslovené myšlienky. Súdy v mene boja proti „zločinom z nenávisti“ – viď tzv. antidiskriminačný zákon – často šikanujú či priamo prenasledujú konzervatívnych politikov či predstaviteľov Cirkví za ich výroky alebo vyslovené morálne súdy.

Spisovateľka Lynette Burrowsová v rozhlasovej relácii povedala, že povoliť adopciu detí homosexuálnym párom považuje za veľmi nerozumné. Následne ju kontaktovala polícia. Burrowsová povedala policajtom, že „Británia je slobodná krajina a má dovolené vyjadrovať svoje názory.“ Policajti jej odpovedali, že zatiaľ to nie je zločin, ale „incident“ si zaznamenajú. Potiaľto britská tlač.

Opäť sa pýtajme: Dokedy to nie je ZLOČIN? Kedy sa naplní vízia Georgea Orwella? Napokon, už sme zabudli, čo sa dialo v našej spoločnosti do novembra 1989? Zabudli sme na milióny prenasledovaných, na desaťtisíce uväznených, na stovky popravených a mŕtvych?

A všetko sa dialo v mene demokracie ľudu, sociálnej rovnosti, svetlých zajtrajškov a v mene pokroku ľudstva! Počujeme dnes azda niečo iné? Ak nie, nuž sa pripravme na štvrté heslo starovekých Rimanov- a to „kresťanov levom“. Pretože o čo sa Európska Únia spolu s ostatnými svetovládcami snaží – je univerzálne náboženstvo, v ktorom dúfajú kresťanstvo rozpustiť ako kocku ľadu v pohári vody. V čom sa líšia súčasní globalizační demokrati od komunistov? Len a len v metóde. A robia to geniálne.

Už aj vlk v známej slovenskej rozprávke prišiel na to, že kozliatka najskôr zožerie tak, že si prekuje hlas a zaspieva svoju zákernú sladkú pesničku. A my počúvame pesničku – o cestovaní, o slobode, o eure… O zuboch EÚ zatiaľ netušíme. Vráťme sa ale ku najviac rezonujúcej pripomienke Boha a kresťanstva v tzv. Lisabonskej zmluve:

V preambule Ústavy Slovenskej republiky je zmienka o Cyrilometodskom kresťanskom dedičstve nášho národa, ako aj ochrana života od okamihu počatia.

Ohľadne života sa už podarilo Ústavu SR nerešpektovať. A tak je tu ďalšia otázka: Dokedy vydrží v preambule Ústavy Slovenskej republiky Cyrilometodské dedičstvo? Kto to zaručí? Nikto, pretože naše zákonodarstvo bude už bude len poslušným otrokom legislatívcov EÚ, a potom už bude Katolícka Cirkev „mimo zákon“. O následkoch prosím pouvažujte…

A tak budeme musieť prijať: registrované partnerstvá homosexuálov, eutanáziu, tzv. multikultúru, akékoľvek tzv. „náboženstvo“, zvrátenosti každého druhu, prenasledovanie horšie ako za komunizmu, elektronický svet a kontrolu, akú ešte ľudstvo nezažilo, a napokon koncentračné tábory a mučiarne pre „nenapraviteľných“.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes si tu mnohí nahovárate, že MUSÍTE prijať tzv. Lisabonskú zmluvu. Aj Československo „muselo“ prijať v roku 1938-39 mníchovský diktát, v roku 1948 komunizmus a v roku 1968 tzv. “moskovský protokol“. Vieme čo po týchto diktátoch nasledovalo.

Práve pred 20. rokmi vyvrcholil tichý odboj obiet, viery, modlitieb a odvahy kresťanov a slobodomyseľných občanov v komunizme známou sviečkovou manifestáciou na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Ten zástup nemal nijakú politickú, finančnú, ani fyzickú moc. Ale mal čosi viac. Mal moc mravnú a moc viery, o ktorú sa rozbila vtedajšia komunistická mocenská mašinéria.

Blíži sa Veľká Noc. Jej vrcholom je Veľký Piatok deň, v ktorom Kristus zavŕšil svoje vykúpenie ľudstva z otroctva diabla. Aj naša Sviečková manifestácia je nazývaná Bratislavským Veľkým Piatkom, ktorý vykúpil Slovensko z moci komunizmu. Túžime mať, alebo azda potrebujeme ešte ďalší Veľký Piatok na našom Slovensku?

Prežili sme 20 rokov slobody, s ktorou máme veľa problémov. Píše sa rok 2008. Na jeho prahu nám EÚ ponúka tzv. „Lisabonskú zmluvu“. Nikto sa nepýtal

nášho národa, či túto zmluvu chce. Či ju potrebuje. Nikto sa nepýta, čo nastane,

ak túto zmluvu prijmete. A tak sa pýtame my: Mali sme už dosť slobody? Tak veľmi sa nám cnie za neznámym otroctvom?

Preto vás my, dolu podpísaní, v mene Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, v mene sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy, a v mene slovenských občanov, ktorí si vážia slobodu svojej viery a sú znepokojení nad možným prijatím tzv. „Lisabonskej zmluvy“ – vyzývame:

Neprijmite tzv. „Lisabonskú zmluvu!“

Ukážte Európe a svetu, že dokážeme byť pevní a samostatní , že si vieme svoje veci usporiadať sami, že nepotrebujeme cudzie poručníctva. Že slovenský občan môže byť právom hrdý na svojich poslancov a na svoju vládu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci!

Vaše rozhodnutie ohľadne tzv. lisabonskej zmluvy sa stane rozhodnutím historickým. Prosíme Vás, v tichu porozmýšľajte nad týmto svojím krokom. Tu už nejde o koalíciu, opozíciu a rozličné záujmy.

V týchto chvíľach je tu iba jeden jediný záujem. Záujem našej slobody a svojbytnosti. Máme šancu byť prvými, ktorí dajú tento signál celej Európe. Chvíľa vášho hlasovania sa stane chvíľou celej našej budúcnosti. Stane sa chvíľou pravdy. Modlíme sa za vás a držíme vám palce!

Anton Selecký

politický väzeň, disident a publicista,

predseda predstavenstva o.z. Magnificat

Slovakia (www.magnificat.sk)

Jozef Erd

kresťanský aktivista

člen predstavenstva

Anton Čulen

disident a kresťanský odborár,

predseda NKOS v SPP a.s.

Tibor Novotka

politický väzeň, disident a kresťanský aktivista