„Ó svätá Panna Mária, matka Kristova, ktorá na hore tejto svätej, utiekajúcim sa k Tebe vyprosila si vždy milosť u Syna svojho! Vyslyš vzdychanie moje, ktorým sa s detinskou dôverou utiekam k Tebe, na hrade tomto mariánskom! A buď mi na pomoci vo všetkom súžení a trápení, teraz i vždycky a obzvlášť v hodine smrti mojej. Ó dobrotivá, ó prívetivá, ó presladká Panna Mária!“
Toto je Modlitba k Trenčianskej Panne Márii, ktorej tabuľa je umiestnená vedľa lurdskej sochy Nepoškvrneného Počatia, vo výklenku farského kostola Narodenia Panny Márie v Trenčíne. Je 2. jún 1958. Profesor hudby, skladateľ a trenčiansky regenschori Anton Selecký berie do rúk pero a sadá za klavír. Onedlho je hotová skladba. Jej názov je „Ó Svätá Panna Mária“.
Textom je práve uvedená modlitba. Deň predtým, 1. júna 1958, sa kdesi v hlbokých lesoch na hore Živčák na Turzovke zjavuje miestnemu lesníkovi Matúšovi Lašútovi Panna Mária. Profesor hudby Anton Selecký práve v roku 1958 uzatvára svoje dlhodobé, radostné i strastiplné účinkovanie v Trenčíne, na mariánskom vrchu (dnes Mariánske námestie), v tesnej blízkosti kostola, v ktorom denno-denne hrával vyše 20 rokov.
* * *
Profesor hudby Anton Selecký sa narodil sa 2. júna 1909 v Novom Meste nad Váhom ako druhé zo štyroch detí Kataríny a Karola, z ktorých ešte žije najmladšia Mária. V roku 1934 ukončil Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave organovým koncertom v kostole U milosrdných bratov. Už tu v Bratislave sa jeho hudobný talent rozvinul v plodnom rozlete. Od roku 1937 účinkoval v Trenčíne, keď bol menovaný kultúrnym dôverníkom trenčianskeho okresu. Tu viedol cirkevný zbor, usporadúval figurálne sv. omše a a venoval sa tvorbe. Okrem cirkevných skladieb (Tantum ergo, Ave Mária, Anjel Pána) skladal aj populárne piesne a svetské diela, z ktorých najznámejšia je opereta Čarovný ker. Komponoval národné piesne (Mŕtvy Andrej Hlinka, K sviatku Slovenska a i.). V roku 1947 si vzal za manželku Evu Rečkovú, s ktorou mal následne 5 detí. Hneď po roku 1948 sa stal terčom zlovôle komunistických úradov, ako aj agentov ŠtB. V roku 1958 preto po zákaze pôsobenia ako učiteľa hudby odchádza do Bratislavy – a o 5 rokov na to aj celá jeho 7 členná rodina. V Bratislave účinkoval prof. Anton Selecký ako zborista v Slovenskej Filharmónii a ako regenschori Dómu sv. Martina. Tu, najmä od roku 1968, usporadúva Anton Selecký spolu so svojím synom Pavlom, dirigentom SND a Petrom ako organistom pravidelné figurálne sv. omše najznámejších klasikov. Aj tu však boli problémy s úradmi – najmä vtedajším Ministerstvom kultúry, pretože v Dóme sv. Martina účinkovali mnohí odvážni hudobníci zo SND a Slovenskej Filharmónie. Chrámová hudba bola – akože ináč – tŕňom v oku komunistickej moci. Po jednom zákaze koncertu na Veľkú Noc v roku 1985, dostáva prof. Anton Selecký infarkt a 15. mája 1985 vo Fakultnej nemocnici v Bratislave zomiera. Mal 76 rokov. Je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Jeho syn, dirigent SND Pavol Selecký pokračoval v jeho činnosti až za November 1989, a dokonca takmer 20 rokov postkomunistickej éry. Obnova Cirkevno – hudobného spolku pri Dóme sv. Martina „Kirchenmusikverein“-u dala príležitosť obnoviť tradíciu v päťdesiatych rokoch oficiálne zakázanej činnosti, o ktorú sa Prif Anton Selecký, napriek neprajnému komunistickému obdobiu, úspešne snažil.
Profesor Hudby Anton Selecký, napriek Cirkvi neprajným pomerom, zostal verný svojmu povolaniu a poslaniu. Nielenže pôsobil ako pedagóg na Ľudovej škole umenia, ale jeho hudba sprevádzala aj mnohých mladomanželov ako aj novonarodené deti pri ich krstoch. Množstvo ľudí, ktorých odprevadil na ich posledný odpočinok, je ťažko spočítať. Profesor Anton Selecký bohato zúročil talent, ktorý dostal od svojho Nebeského Otca. Slúžil ním Cirkvi a najmä tým, ktorým obšťastňoval a spríjemňoval mimoriadne chvíle v ich životoch. To všetko robil nezištne, skromne a vytrvalo až do svojej smrti, bez akéhokoľvek odpočinku a nárokov. Stal sa tak príkladom pre mnohých, ktorí aj v tomto čase musia zápasiť o šírenie Evanjelia a duchovné hodnoty, nevynímajúc národnú kultúru.
* * *
V tomto roku dňa 2. júna 2009 by sa prof. Anton Selecký dožil 100 rokov. Modlitba, ktorú zhudobnil, sa dodnes nachádza na tabuli na tzv. mariánskom vrchu (farský kostol Narodenia Panny Márie) v Trenčíne. Panna Mária, ktorá sprevádzala život a tvorbu profesora Antona Seleckého, možno dnes počúva jeho pieseň, v šťastnej večnosti, od neho samého. A to je pre neho určite tou najväčšou odmenou. Prof. Anton Selecký svojou tvorbou a činnosťou zanechal odkaz, pod ktorý sa podpísal celoživotným bojom. A dnes, kedy sa v Európskej Únii aj naša cyrilometodská tradícia ohrozená, stojí za zmienku každý zápas o národné, duchovné a kultúrne dedičstvo, ktoré by sme si mali chrániť ako oko v hlave. Nikdy na to nezabudnime! Prof. Anton Selecký nám dal k tomu jasný a obetavý príklad! Nech odpočíva v pokoji!
(r)
