Hnutie za občiansku slobodu
V májových dňoch sme si pripomenuli 20. výročie obnovenia pútí na Bradlo, o ktoré sa po 40 rokoch zaslúžilo disidentské hnuti Hnutie za občiansku slobodu. Hnuti za občiansku slobodu vzniklo v októbri 1988 v Prahe – pod vedením Rudolfa Batěka, na Slovensku ho viedol JUDr. Ján Čarnogurský Ďaľšími členmi HOS-u boli Hana Ponická, Anton Selecký, MUDr. Vladimír Maňák, CSc., prof. PhDr. Miroslav Kusý, doc. Milan Šimečka, Ing. Ján Langoš, Ing. Michal Svrček, CSc., PhDr. Jozef Jablonický, Tibor Novotka, Michal Lehocký, Ing. Elena Lehocká, Ing. Juraj Kohutiar, Vladimír Pavlík, Ladislav Šimek, Ján Szöllösz, Ján Trstenský, MUDr. Vladimír Komár, Ivan Hoffman a niekoľko ďalších.
Čo tomu predchádzalo? Hnutie za občiansku slobodu vydalo Vyhlásenie k 70. výročiu Štefánikovej smrti, ktoré bolo uverejnené v samizdatovom časopise Bratislavské listy a na rozhlasovej stanici Slobodná Európa v znení:
HOS na Bradle. Vlavo v strede A. Selecky, Bradlo 7. mája 1989
J. Čarnogurský, K. Nagy a L. Šimek
Vyhlásenie Hnutia za občiansku slobodu 4. mája 1989
„Dňa 4. mája uplynie 70 rokov od tragickej smrti gen. M. R. Štefánika. Výročie jeho smrti uzatvára reťaz okrúhlych výročí významných udalostí v novodobých dejinách slovenského a českého národa a Československej republiky.
Život a smrť M. R. Štefánika ilustrujú mnohé problémy našich dejín od konca minulého storočia až po začiatok ČSR.
Štefánik pochádzal z rodiny evanjelického farára na západnom Slovensku. Po štúdiu odišiel do Francúzska, kde našiel vhodné podmienky pre svoj vedecký rast. Ako hvezdár získal vážnosť vo vtedajšom astronomickom svete, podnikol viaceré výskumné cesty v Európe aj v zámorí. Prijal francúzske občianstvo a získal prístup do najvyšších francúzskych spoločenských a vládnych kruhov. Po vypuknutí prvej svetovej vojny vstúpil do francúzskej armády. Absolvoval výcvik pre vojenských pilotov, bol zaradený do francúzskeho vojenského letectva a ako pilot bol nasadený na fronte. Významne sa podieľal na organizovaní meteorologickej služby francúzskej armády. V roku 1918 získal hodnosť generála francúzskej armáddy.
Vo vojne Štefánik rýchlo spoznal možnosti, ktoré by sa naskytli pre oslobodenie slovenského a českého národa v prípade porážky ústredných mocností. Jeho boj vo francúzskej rovnošate bol aj bojom za slobodu pôvodnej vlasti. Na ideovom základe česko-slovenskej vzájomnosti sa spojil s T. G. Masarykom a E. Benešom a spoločne viedli zápas za vytvorenie ČSR. Štefánik zohral dôležitú úlohu pri zrode a úspešnom bojovom nasadení čsl. légií na frontoch prvej svetoveej vojny a po jej skončení na území dnešného Sovietskeho zväzu. Naposledy navštívil légie vo funkcii ministra vojny ČSR. 4. mája sa vracal do vlasti. Jeho lietadlo pri Bratislave havarovalo a Štefánik zahynul spolu s tromi sprevádzajúcimi talianskymi dôstojníkmi.
Štefánik – vedec, vojak, politik zostáva pre nás trvalou inšpiráciou. Jeho vedecká práca na poli astronómie dosahovala svetovú úroveň svojej doby. Pre Štefánika – vojaka bolo samozrejmé, že za slobodu treba bojovať. Politik Štefánik spoluzakladal Československú republiku, zaručujúcu základné občianske práva, pluralitnú demokraciu, náboženskú slobodu a ďalšie práva. Romantická črta Štefánikovej osobnosti bola vhodným doplnkom Masarykovho a Benešovho realizmu.
Pre oficiálnu politiku a publicistiku v Česko-Slovensku v uplynulých štyridsiatich rokoch bol Štefánikov odkaz vždy tŕňom v oku. Jeho úlohu v dejinách zmenšovali a prekrucovali. Jeho pomníky odstraňovali a ničili. Štefánikova ulica v Bratislave dvakrát stratila svoje meno a doteraz ho nenesie. Dokonca aj teraz sa Štefánik spomína len okrajovo, nesmelo a neúplne.
Udržiavanie pamiatky veľkých osobností je predpokladom udržiavania historického vedomia národa. M. R. Štefánk je veľkou osobnosťou slovenského národa a jeho odkaz vždy znovu vystupuje v dôležitých chvíľach našich dejín. Nie náhodou patrila púť mládeže na Bradlo v roku 1968 k vrcholom onoho pamätného roku na Slovensku.
Skúsme urobiť zo 70. rývočia Štefánikovej smrti dôležitú chvíľu našej súčasnosti. Pripomeňme si jeho život a dielo a zamyslime sa nad našou súčastnosťou a budúcnosťou. Skúsme tak urobiť blízko pri Štefánikovi, pri jeho mohyle na Bradle v najbližší voľný deň po výročí, v nedeľu 7. mája v popoludňajších hodinách. Dokážme, že Štefánik nie je zabudnutý a jeho pamiatka je schopná združovať ľudí aj 70 rokov po jeho smrti.“
(RS Slobodná Európa, máj 1989)
Bradlo 7. mája 1989
Správa Rádia Slobodná Európa, máj 1989
Dňa 7. 5. 1989 sa uskutočnilo zhromaždenie aj v daždivom počasí na Bradle, na hornej terase mohyly za účasti asi 1000 osôb. Skupina mladých ľudí z Bratislavy rozprestrela na schodišti slovenskú zástavu. Keď si slovenskú zástavu všimol zástupca MNV, tak zástavu zhabal. Prítomní reagovali na tento zásah piskotom a protestmi. Po krátkej chvíli vystúpil čelný predstaviteľ HOS JUDr. Ján Čarnogurský a oznámil prítomným, že prečíta príhovor spisovateľky Hany Ponickej, ktorý napísala pre túto príležitosť, na čo prítomní reagovali súhlasom.
Ján Čarnogurský číta prejav H. Ponickej J. Čarnogurský číta prejav Hany Ponickej
(Pri ňom Anton Selecký robí nahrávku)
Príhovor i prítomnosť pani Hany Ponickej, ktorá napriek chrípke svojim 66 rokom a vyhrážkam ŠtB na Bradlo prišla, boli odmenené potleskom a skandovaním: „Nech žije Štefánik.“ Potom zástup zaspieval čs. štátnu hymnu, po ktorej pred zhrommaždenie opäť predstúpil JUDr. Ján Čarnogurský a navrhol, aby zhromaždenie vznieslo požiadavku na úplnú rehabilitáciu generála Štefánika a obnovenie jeho pamätníkov na celom Slovensku, ako i obnovenie názvov ulíc a námestí, z ktorých bolo meno Štefánikovo v minulosti odstránené.
Okrem toho JUDr. Čarnogurský vzniesol požiadavku na navrátenie tradičného slovenského znaku – dvojitého kríža na trojvrší do štátneho znaku republiky. Prítomní tento návrh schválili a splnomocnili pani Hanu Ponickú, aby v tomto zmysle poslala žiadosť slovenskej vláde a komisii pre novú Ústavu ČSFR. Potom zástup zaspieval hymnickú pieseň Kto za pravdu horí, pieseň Hej, Slováci a úplnú slovenskú časť čs. štátnej hymny Nad Tatrou sa blýska.
Program na Bradle sledovala aj početná skupiny príslušníkov ŠtB, ktorá videokamerami starostlivo natáčala i fotografovala všetkých prítomných, hlavne členov HOS. (Na obr. vedľa spisovatelky pani Hany Ponickej).
Pohotovosť bezpečnostných zložiek trvala v okrese po celý týždeň. Podľa informácií miestnych obyvateľov boli zaparkované na vrchu Bradla dve vodné delá, celý vrch obsadili príslušníci bezpečnosti a bola nasadená aj špeciálna jednotka tzv. pohotovostný oddiel z Pezinka, vyzbrojený ťažkými obuškami a ochrannými štítmi. Tieto prípravy na zásah vyvolali nevôľu obyvateľov obce a všetkých prítomných, ktorí dosiahli stiahnutie pohotovostného oddielu a vodných diel z Bradla do Brezovej pod Bradlom, kde boli pripravení v zálohe až do večerných hodín. Dodatočne bolo zistené, že 7. mája bol na Bradle aj prokurátor so zatykačmi na členov HOS.
(autor správy Anton Selecký)
* * *
Na Bradlo sme sa dostali – ja spolu s Hankou Ponickou a manželmi Lehockými Nočnou jazdou z bytu Lehockých, kde sme sa večer před akciou tajne zhromaždili. Ján Čarnogurský prišiel obkľukou cez lesy mna Záhorí.
Dňa 7. mája 1989 bola na Bradle prítomná bola aj vtedajšia redaktorka Československého rozhlasu v Bratislave PhDr. Eva Jaššová, ktorá s pani Hanou Ponickou natočila rozhovor.
Hana Ponická na Bradle Ján Čarnogurský číta prejav Hany Ponickej (pri ňom Anton Selecký)
obkľúčená členmi ŠtB
Hnutie za občiansku slobodu
ako sme uviedli vyššie – vzniklo ako federálna oficiálna opozícia proti komunistickému režimu v Česko-Slovensku 15. októbra 1988. Hneď po jeho vzniku boli viacerí jeho členovia, signatári Manifestu pod názvom „Demokracia pre všetkých“ zadržaní Štátnou bezpečnosťou na viac ako 48 hodín. Hneď po svojom vzniku sa HOS svojou činnosťou orientoval na akcie, ktoré odhaľovali činnosť režimu, na vydávanie samizdatových časopisov (Bratislavské listy – Ján Čarnogurský), otvorené spravodajstvo cez západné oznamovacie prostriedky, ako aj akcie pri príležitosti výročí, ktoré vo vtedajšom komunistickom režime boli na „čiernej listine“ (Štefánik, august 1968, generáli Golian a Viest): Pri všetkých týchto akciách boli členovia HOS-u perzekvovaní ŠtB. Akcia spomienky na 21. august 1968 bola pre ŠtB vítanou príležitosťou na začatie trestného stíhania proti členom HOS-u a vyústila do posledného a najväčšieho politického procesu od r. 1968 (tzv. „Bratislavská päťka“: J. Čarnogurský, M. Kusý, H. Ponická, MUDr. V. Maňák, A. Selecký).
A. Selecký