Amsterdam: 31 máj 1965 – závažné posolstvo Panny Márie

31. mája 2013

3402

Dňa 31. mája 1965, počas 3. a 4. zasadania II. vatikánskeho koncilu, Panna Mária prikázala Ide: „Choď za pápežom Pavlom a povedz mu v mene Matky všetkých národov: „Toto je posledné varovanie pred zakončením koncilu. Rímskej cirkvi hrozí rozkol. Vystríhaj svojich kňazov. Nech sa prestanú zaoberať všelijakými škodlivými teóriami o Eucharistii, sviatostiach, náuke viery, kňazstve, manželstve a plánovaní rodiny. Satan, duch nepravdy, sa pokúša pomýliť ich rozličnými názormi modernizmu a zviesť ich. Božské učenie a zákony sú platné pre všetky časy a novo aplikovateľné pre každú dobu.“

Ešte nenaplnené predpovede

Medzi ešte nesplnenými predpoveďami je aj predpoveď veľkej svetovej katastrofy. Dňa 26. decembra 1947 Ida mala videnie, v ktorom Panna Mária predpovedala: „Strašná pohroma postihne celý svet, od severu na juh, od juhu na západ, od západu na východ… Svet bude akoby roztrhnutý vo dvoje“. Ida potom videla zemeguľu, ktorá bola diagonálne rozdelená priepasťou a viseli nad ňou čierne mraky. Idu ovládol pocit veľkého žiaľu a úzkostlivej bolesti. Ako vo Fatime, tak aj v Amsterdame cieľom týchto predpovedí nie je zastrašiť ľudstvo, ale skôr vyzývať ho na pokánie. Z čítania Starého zákona vieme, že v Božom poriadku je súvislosť medzi hriechom a nevyhnutnými následkami hriechu. Boh hrozil, že zničí Ninive, ale keď obyvatelia Ninive činili pokánie, mesto nezničil. Boh bol chotný nepotrestať Sodomu a Gomoru, ak sa v tých mestách nájde aspoň desať spravodlivých. V Novom zákone máme Pannu Máriu, ktorá je našou Orodovnicou a ktorá vždy prosí Boha za nás, tak ako kedysi Abrahám prosil Boha, aby ušetril hriešne mestá. Závisí od nás, do akej miery budeme spolupracovať s Božou milosťou, do akej miery sme ochotní zmeniť naše konanie a počúvať výzvy, v ktorých nám Ona komunikuje Božiu vôľu. Mária nám ukazuje, ako môžeme zmierniť Boží hnev a odvrátiť zaslúžený trest. V jednom zjavení, ktoré mala Ida 9. júna 1946, videla Pannu Máriu, ako sa zo smútkom díva na ľudstvo a hlasom plným žiaľu hovorí: „Spravodlivosť, pravda a láska sa už nenachádzajú medzi ľuďmi… To znamená nešťastie a pohromu. Hovorím ti už po druhýkrát: kým sa tieto čnosti nevrátia medzi ľudí, nebude na zemi pravý mier!“ V tom treba vidieť jasný odkaz a varovanie: budúcnosť ľudstva je v našich rukách a závisí od toho, čo podnikneme, aby prišla medzi ľudí pravda a láska. Musíme byť nielen čnostní a spravodliví, ale musíme sa snažiť, aby nás bolo čím viacej takých, aby kvôli týmto spravodlivým Boh netrestal svet za hriechy nespravodlivých. Prvým krokom v tomto smere je aj modlitba, ktorú Ide odovzdala Panna Mária vo februári 1951. Panna Mária povedala Ide: „Nech sa všetci ľudia vrátia ku Krížu. Iba toto môže priniesť ľudstvu pokoj a spokojnosť. Opakuj za mnou. Modli sa pred krížom túto modlitbu:

Pane Ježišu Kriste, Syn Otca,

zošli teraz na zem svojho Ducha.

Daj, nech Duch Svätý prebýva v srdciach všetkých národov,

aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny.

Kiežby Matka všetkých národov,

ktorá bola kedysi Máriou,

bola našou Orodovnicou. Amen.

Dňa 31. mája 1997 v Amsterdame sa konala modlitbová akcia na podporu vyhlásenia dogmy o Panne Márii Spoluvykupiteľke, Prostredníčke a Orodovníčke. Zúčastnili sa jej aj biskup Eduard Kojnok a biskup Pavol Hnilica. Bolo tam spolu 60 biskupov, dvaja kardináli a stovky kňazov i laikov.
Laické hnutie „Pro Deo et Fratribus – Rodina Márie Spoluvykupiteľky“ vedie biskup Pavol Hnilica. Sú to mladí misionári a misionárky, ktorí žijú v celibáte. Už sedem rokov pôsobia na Slovensku (napr. v Rožňavskej a Nitrianskej diecéze) aj v zahraničí. Toto hnutie – Rodina Márie Spoluvykupiteľky – dostalo v roku 1995 pápežské uznanie.
Biskup Hnilica vo svojom liste adresovanom v Ríme 1. marca 1995 všetkým mariánskym skupinám na svete o. i. napísal: „Matka Spoluvykupiteľka, Prostredníčka a Orodovníčka je novou Archou...“
Kardinál Luigi Ciappi, OP, emeritný teológ pápežov Pia XII., Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I. a Jána Pavla II. sa v predslove ku knihe „Mária Spoluvykupiteľka, Prostredníčka a Orodovníčka“ vyjadril takto: „Zostáva už len jedna záverečná úloha…, aby Svätý Otec… vyhlásil úlohy Blahoslavenej Panny Márie ako Spoluvykupiteľky… tú vieroučnú dogmu Cirkvi, zjavenú Bohom...“
Kardinál Vicenzo Fagiolo, pápežov poradca pre kanonické právo, vo svojom článku publikovanom 19. júna 1966 v L’Osservatore Romano potvrdil: „Petičné úsilie hnutia Vox Populi Mariae Mediatrici je dôležité.“ Kardinál sa tiež vyjadril k výsledkom komisie z Čenstochovej: „Je to len názor. Hoci je veľmi odborný, nemá sám v sebe definitívnu hodnotu. Tú majú len nezmeniteľné výroky rímskeho pápeža.“ (Report č. 8/97)
„Aj dnes sú petície na podporu Márie Spoluvykupiteľky pomocou k štúdiu tejto otázky. Toto je myšlienka otca kardinála Ratzingera a táto iniciatíva nebola nikým z Ríma ani z iných častí sveta výslovne zakázaná„, napísal otec biskup Pavol Hnilica biskupom slovenských diecéz 24. mája 1997.
Čo k tomu hovoria pápeži, ktorí dostali od Petra moc – Čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané aj na nebi a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané i na nebi (Mt 16, 18-19)?
Pápež Pius XI. v rozhlasovom posolstve do Lúrd, 28. apríla 1935 povedal: „Ó, Matka zbožnosti a milosti, ktorá si stála ako Vykupiteľka pri svojom najsladšom Synovi…“ Ďalšie používanie titulu „Spoluvykupiteľka“ Piom XI. (L’Osservatore Romano, 1. novembra 1933, AAS s. 15), ďalej v príhovore k pútnikom z Vicenzy 30. novembra 1933, (L’Osservatore Romano 1. decembra 1933 a 25. marca 1944).
Pápež Benedikt XV. sa v apoštolskom liste Inter Sodalicia, 1918 AAS s. 10, 1918 s. 182 o Panne Márii vyjadril takto: „Môžeme oprávnene povedať, že ona vykúpila ľudské pokolenie spolu s Kristom.“

Ján Pavol II. a Spoluvykupiteľka

„Pápež Ján Pavol II. sa vyjadril aspoň šesťkrát o Márii Spoluvykupiteľke, pri niektorých vyjadreniach som bol prítomný osobne„, povedal otec biskup Pavol Hnilica vo svojej homílii 3. augusta. 1997 v Litmanovej).
Kedy a kde
Na generálnej audiencii 8. septembra 1982 Svätý Otec povedal: „Panna Mária, aj keď bola počatá a narodená bez poškvrny hriechu, obdivuhodným spôsobom spolutrpela so svojim Božským Synom, aby sa stala Spoluvykupiteľkou ľudstva.
„K Madone – Spoluvykupiteľke sa svätý Karol obracia s osobitným dôrazom„, spomenul Ján Pavol II. v príhovore pred modlitbou Anjel Pána 4. novembra 1984 v Arone, rodisku sv. Karola Boromejského.
V príhovore v chráme Matky Božej v Alborade Guayaquil v Ekvádore, 31. januára 1985 Ján Pavol II. povedal: „Máriina úloha Spoluvykupiteľky neprestala oslávením jej Syna.“
Na Kvetnú nedeľu a 1. svetový deň mládeže, 31. marca 1985 pápež povedal: „Nech Mária Spoluvykupiteľka, ku ktorej pozdvihujeme svoju modlitbu, spojí túžbu Vykupiteľa s túžbou našou.“
V sobotu 24. marca 1990 v príhovore k chorým Ján Pavol II. povedal: „Presvätá Mária, Spoluvykupiteľka ľudského rodu popri svojom Synovi nech vám dá stále odvahu a dôveru.
Pred modlitbou Anjel Pána na Námestí Farnese 6. oktôbra 1991 Svätý Otec hovoril o sv. Brigite. Okrem iného povedal: „Brigita sa pozerala na Pannu Máriu ako na vzor a oporu v rozličných chvíľach svojho života. S rozhodnosťou ohlasovala jej božské privilégium Nepoškvrneného Počatia. Rozjímala o jej neobyčajnom poslaní Matky Vykupiteľa. Vzývala ju ako Nepoškvrnenú, Bolestnú a Spoluvykupiteľku, vyzdvihujúc jej jedinečnú úlohu v dejinách spásy a v živote kresťanského ľudu.
Nie je známe, žeby pápež Ján Pavol II. sa niekedy vyjadril, že Panna Mária nie je Spoluvykupiteľka. Keby bol Svätý Otec presvedčený o nesprávnosti celej podpisovej akcie za vyhlásenie dogmy, určite by to povedal pri rozhovoroch s Dr. Miravallem priamo jemu a požiadal by ho o prerušenie celej akcie.
Kardinál Vicenzo Fagiolo, pápežov poradca: „Pápež si dvierka nezatvoril a myslím si, že viac než ktokoľvek iný túži pridať ďalšiu nádhernú hviezdu ku korune slávy, ktorú Cirkev vložila na Máriinu hlavu, a to v dobe a spôsobom, ako chce Boh, aj keby sa ukázalo, že to nebude on, kto prikročí k vyhláseniu novej mariánskej dogmy“ (Report č. 8/97).