Takto sa začala vlastizrada, na ktorej sa podieľal aj Vasil Biľak. Pozývací list do rúk vtedajšieho sovietskeho vodcu Leonida Iľjiča Brežneva podpísala pätica československých politikov. Priznali sa mu v ňom, že nezvládajú situáciu v krajine, tvrdia, že médiá sú v rukách pravicových síl.
http://www.topky.sk/cl/10/1377153/Zomrel-Vasil-Bilak—96-
Vasiľ Biľak (na obr vpravo) bol jedným členom skupiny signatárov listu prvému tajomníkovi KSSZ Leonidovi Brežnevovi, ktorý spustil v býval Československu temné obdobie okupácie. Stal sa vo svojom veku, v ktorom dnes zomrel, „posledným mohykánom“ – a žijúcim pamätníkom udalostí „Pražskej jari 1968.“ Naša generácia vyrastala pod vplyvom šoku z 21. augusta 1968, následnej normalizácie, za tónov pesničiek Karla Kryla a následne disidentského obdobia.
Po páde komunizmu sme sa ocitli na križovatke. Bohužiaľ, zainteresovaní či skôr „zasvätení“ už vedeli, na ktorú tabuľu na tejto križovatke národ naviesť – za tónov pesničky „Sľúbili sme si lásku“. To bola hymna „nežnej revolúcie“, kedy sme si spomínali na hrozný August 1968. Dnes však možno povedať, že čin Vasila Biľaka bledne pred vlastizradou celej plejády politikov, biznismenov a zradcov, ktorí v období súčasnej „demokracie“ zaviedli celkom nenápadný „okupačný august“, rozložený na desiatky rokov.
Dnes môžeme povedať, že Slovensko už nie je okupovanou krajinou, Slovensko je regiónom Európy, ktorému ešte dovoľujú tváriť sa ako samostatný štát. Vstup do Európskej Únie, Euro, Lisabonská zmluva, Schengenská dohoda, Euroval. Už chýba len Európska federácia. V tej chvíli, keď ju vyhlásia, Vasil, stratíš svoju ponurú slávu, pretože sa staneš len úsmevným komunistickým politikom, ktorý kedysi ako nezbedný chlapec napísal na záchode hotela Sorea v Bratislave „pozývací“ list na vojenské obsadenie svojej krajiny. Alebo – proste to na teba hodili…
Tak či onak, prosím všetkých našich veriacich čitateľov a návštevníkov, aby sa pomodlili za dušu zomrelého bývalého československého komunistického politika Vasiľa Biľaka. Ďakujeme!
************************
Repríza: August 1968 a Božie mlyny
19. august 2011 Nezaradené69
Pred chvíľou som sedel pred televízorom a počúval správy. Proste zvyk. V slede šotov, ktoré ma vlastne ani nezaujímali, sa mihla správa, ledva som ju stihol zaregistrovať, taká bola krátka. Totiž že – „V Bratislave si pripomenuli vstup vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa, a to 21. augusta 1968“. Správa trvala niekoľko sekúnd.
Toľko správa. Toľko zostalo z udalosti, ktorá poznačila život a vývoj niekoľkých generácií, udalosť, ktorá v krátkom „slobodnom okienku“ znamenala krutý zásah do radosti, nádejí i ilúzii nášho štátu.
Nebudem tu rozoberať známe veci. Prešlo vyše už 43 rokov od tejto chvíle. Od smrti zastrelenej Danky Košanovej (na obr.) a ďalších obetí. Avšak 21. august 1968 znamenal akýsi odrazový mostík pre generáciu, ktorá dospela až do Novembra 1989. Niesla odkaz onoho „slobodného okienka“, pretože už vedela, ako chutí sloboda, aj keď to bol vlastne iba akýsi slobodný, maličký moment.
Čo by som ale pripomenul. Možno to bude znieť tvrdo. Ale chcem pripomenúť to svinstvo, že súčasní predstavitelia „nového veku“, ktorí si veselo pôsobia aj na Slovensku, eurokomisári a eurokomunisti, ktorí prehlušujú duchovnú integritu národa nezmyslami, ktorí prehlušujú jeho zdravé historické povedomie vyrobenými európskymi – povedzme rovno slobodomurárskymi problémami, sa neštítia bez obalu, horšie ako novodobí Biľakovia, presviedčať národ, že je slobodný – dovolím si povedať – v oveľa neslobodnejšom systéme, ako bol vlastný komunizmus.
Musím povedať, že dnes sa hanbím, že som podpísal manifest „Demokracia pre všetkých“, že som vkladal nádeje do akéhosi Hlasu Ameriky, a Slobodnej Európy, vysielačov, ktoré neznamenali nič iné, ako ďalšie páky na prevzatie moci v tzv. východnom bloku, tými ľuďmi a silami, ktoré vlastne s komunistami boli a dodnes sú na jednej lodi. Dnes viem, že „demokracia pre všetkých“ – znamenala toľko, že demokracia bola len vnadidlom na to, aby jej uverili všetci, ktorých potrebovali oklamať . Ako sa to podarilo, vidíme dnes „live“.
Preto chcem povedať len toľko: Vy, farizeji, či sa už považujete za kohokoľvek, ktorí ste sa viezli na utrpení päťdesiatych rokov, ktorí ste predali mozole, krv a zápas nespočetných a neznámych poctivých ľudí za svojich účelových 30 strieborných, hanbite sa, a prosím vás, nespomínajte tieto udalosti, ani tento zápas, lebo nemáte už absolútne NIČ s touto históriou, ani s tými, ktorí do vás vložili svoje nádeje a možno dodnes čakajú, že budete nositeľmi zástavy ich utrpenia a vernosti. Nie ste nič, len obyčajnými obchodníkmi a pandrlákmi hnusnej a zradnej slobodomurárskej Európskej Únie, v ktorej sa ešte navyše przní názov KRESŤAN a je už len zavádzaním dôverčivých, kým ich definitívne nezlikvidujú.
Avšak – a to je šťastie ľudstva – lebo Boh to tak zariadil – onedlho budete minulosťou, a predbehnú vás – ako hovorí Evanjelium – prostitútky, vrahovia a zlodeji. Nič sa nekončí. Možno ešte máte šancu. Ale – ako je známe – tzv. „kresťan“ sa obracia ťažšie ako ten najhorší vrah. Pretože tá moc, tie peniaze, tá sláva – tak chutí, že to je zhubnejšie ako rakovina či heroín.
Pozdravujem všetkých bojovníkov, ktorí ďalej bojujú, verných, ktorí naďalej zápasia, statočných, ktorí sa napriek všetkému nevzdali – priatelia, vydržte – Božie mlyny melú – a ako to povedal nebohý Vilo Masaryk, skutočne statočný bojovník podzemnej Cirkvi na Slovensku – Božie mlyny – to je veľmi spoľahlivá firma….
Anton Selecký
