Fórum života: Žiadame prijatie ústavného zákona na ochranu manželstva
Od súčasnej NR SR záleží, akým smerom sa bude Slovensko uberať – či bude krajinou pre všetkých, alebo bude krajinou pod vplyvom novej ideológie
Prijatie ústavného zákona na ochranu manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou a neschválenie a odmietnutie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Tieto požiadavky adresovalo poslancom NR SR Občianske združenie Fórum života.
List spolu s knihou Globálna sexuálna revolúcia od nemeckej sociologičky Gabriele Kuby odovzdali predstavitelia združenia v piatok 15. novembra v podateľni parlamentu.
Fóru sa nepáči, že v súčasnosti je v západnom svete čoraz častejšie relativizovaná definícia manželstva ako jedinečného, zákonným spôsobom uznaného zväzku muža a ženy.
“Obeťou takejto politiky sa jednoznačne ukazujú deti a budúce generácie,” uvádza sa v liste.
Šéfka združenia Marcela Dobešová zároveň upozorňuje, že široký rozsah spomínaného Dohovoru v spojení s popísaným monitorovacím mechanizmom môže vytvoriť mnoho kontroverzných situácií v procese jeho aplikácie. “Najväčšou hrozbou sa javí článok 14 Dohovoru a jeho potenciálny vplyv na vzdelávanie, ktoré nebude v súlade s ‘nestereotypnými rodovými rolami’. Vážnym signálom je aj to, že tento Dohovor zatiaľ podpísalo len osem krajín Rady Európy, takže nie je v platnosti ani v jednej krajine,” upozornila.
Vatikán vymazáva Scalfariho interview z internetu
Rím, 15.11.2013 (kath.net/as-Armin Schwibach) 016 485 – Vatikán vymazal veľa diskutované a sporné interview bývalého riaditeľa a zakladateľa rímskeho časopisu „La Repubblica“, Eugenia Scalfariho (89), s pápežom Františkom z internetovej stránky. „La Repubblica“ uverejnila interview 1. októbra 2013. Hneď 2. októbra ho vytlačilo talianske vydanie vatikánskych novín „L’Osservatore Romano“ pod názvom „Svetlo našej duše“ a potom bolo preložené do všetkých jazykov.
Bezprostredne po uverejnení z dôvodu istých údajných výpovedí pápeža, ktoré Scalfari uviedol ako priamu reč, sa ozvali kritické, zmätené aj zdesené hlasy. Tak vraj František údajne povedal, že každý má svoje vlastné predstavy o dobre a zle a musí sa rozhodnúť, nasledovať dobro a bojovať proti zlu tak, ako to sám chápe. To stačí na to, vylepšiť svet. Pápež mal aj povedať, že hlavní pastieri Cirkvi boli často narcisti, ktorým ich dvorania lichotili a ktorí tak boli pod zlým vplyvom. Pápežský dvor a kúriu vraj František označil ako „lepru pápežstva“.
Slová tohto druhu a mnohé iné viedli k vlne rozhorčenia a okamžite nastali pochybnosti, či to František naozaj povedal, alebo či to skôr nebolo vedomé sfalšovanie jeho slov. Autor Scalfari o niekoľko dní na to pre noviny „Le Monde“ vyhlásil, že rozhovor s pápežom nenahrával a nerobil si ani poznámky. Tým ide pri tomto „interview“ o „protokolovanie po pamäti“, v ktorom slová pápeža nemožno odlíšiť od výrokov žurnalistu. Pápež sám podľa viacerých výpovedí ľutoval, že text vyšiel aj v „L’Osservatore Romano“. Zostáva internet: mnohí pozorovatelia s údivom konštatovali, že interview sa uverejnilo na internetovej stránke Vatikánu pod „Príhovormi pápeža“, napriek očividnej nevôli Svätého Otca a extrémne problematickému textu, textu, ktorý rozhodne nie je bezprostredne „ipsa vox“ pápeža.
Tento stav veci v sobotu, 9. novembra, sa predostrel prefektovi Kongregácie pre náuku viery, arcibiskupovi Gerhardovi L. Müllerovi. V ten víkend sa v Ríme konalo štvrté stretnutie žurnalistov organizované časopisom „VATICAN magazin“. Pozvaný bol okrem prefekta Pápežského domu, arcibiskupa Georga Gänsweina, ktorý tieto stretnutia podporuje od počiatku, aj arcibiskup Müller. O tom, že toto interview je sfalšované, arcibiskup Müller nepochybuje. Keď sa ho pýtali, prečo ešte je na dôležitom mieste internetovej stránky Vatikánu, odpovedal: „To som nevedel. Postarám sa o to.“ Čo je teraz aj viditeľné – text je vymazaný. Dobre organizované stretnutia majú zmysel a rýchle účinky. –zg-
Arméni masově vystoupili proti genderovému zákonodárství
Pod tlakem veřejnosti začala vláda diskutovat o změnách týkajících se skandálního genderového zákona a o vyškrtnutí genderových norem ze zákona.
20. října 2013 se v Jerevanu konalo procesí „Ve jménu lásky, víry, věrnosti za ochranu rodiny a tradičních hodnot“. Pochod byl organizován mládežnickými organizacemi arménské apoštolské církve a několika občanskými organizacemi a iniciativami. Procesí vyšlo od kostela sv. Ripsimije k hlavnímu chrámu AAC. Akce se zúčastnilo podle různých odhadů 12 až 15 tisíc lidí. Přitom skandovali hesla: „Arménská rodina, arménská církev, arménská kultura“.
Arméni nazývají 20. říjen historickým dnem, který sjednotil lid „ve jménu lásky, víry, věrnosti“. Událost byla bezprecedentní tím, že se jí poprvé zúčastnili kněží. Takto arménská apoštolská církev ukázala své odhodlání chránit instituci rodiny. V reakcí na to následovala série mediálních útoků na církev organizovaná liberálním genderovým lobby Arménie.
Společně proti homosexualizaci
K Paláci republiky dorazily stovky pracovníků zvláštních služeb v plné výstroji k rozhánění demonstrací. Policie se snažila násilím odblokovat vchody do budovy. V tu chvíli se poslanci Komunistické strany postavili jako živý štít mezi demonstranty a speciální jednotky. Chránili ženy, děti a kněze, kteří se modlili před budovou Paláce republiky.
Více než sto kněží a jejich farníků se sešlo ráno 11. října před budovou Paláce republiky, zablokovali vchody a nedovolili poslancům přijít na zasedání, aby nemohli přijmout protikřesťanské zákony.
Odporúčame čitateľom portálu magnificat.sk, ktorí si „lajkujú“ zároveň tzv. „Slobodný vysielač“, nech si vyberú. Buď Magnificat, alebo „Slobodný vysielač“.
Magnificat Slovakia týmto protestuje proti používaniu katolíckych symbolov na „protivládnych“ demonštráciách a aktivite pod vlajkou „odporu občanov“ za podpory Rádia Viva, Indymedie.sk , časopisu ZEM A VEK a „Slobodného vysielača“. Protestujeme aj proti zavádzaniu katolíkov používaním prevzatých záznamov z katolíckych akcií v Bratislave na linkách ľavičiarskej Indymedie. Hnutie tzv. „Odpor občanov“ totiž nejaví nijaké prvky obrany Cirkvi a duchovných hodnôt. Anton Selecký
Posledný vlak z Gun Hillu