V nedeľu 7. októbra uplynie 25 rokov od vraždy rímskokatolíckeho kňaza Štefana Poláka (na obr.) , ktorý pôsobil v Borovciach pri Piešťanoch.
BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) – Ako povedal dnes pre agentúru SITA historik Ústavu pamäti národa Pavol Jakubčin, jeho násilná smrť patrí do skupiny dodnes nevyšetrených záhadných úmrtí, vrážd a útokov na kňazov, ktorých sa v bývalom Československu odohralo v 70-tych a 80-tych rokoch viacero.Historikovi sa zdá, že v slovenskej spoločnosti ešte nedozrel čas (a najmä vôľa) na úplné vyšetrenie zločinov, ktoré sa udiali v období komunistickej vlády. „Ak však ako spoločnosť nie sme schopní potrestať nedávne zločiny, je otázne, či dokážeme potrestať tie súčasné,“ vyhlásil.
Nápis na hrobe kňaza Štefana Poláka: „Dobrý boj som bojoval, vieru som si zachoval“ (Tim 4, 7)
Obeta na prahu slobody
Prípad tejto vraždy na prahu slobody, keď sa u nás sledovali všetky známe prípady porušenia ľudských a náboženských práv, bol nezmyselným a krutým aktom vyhrážky aktívnym duchovným na Slovensku.
Smrť Štefana Poláka (na obr.) môžeme posudzovať v dvoch rovinách: a to kriminalisticko-justičnej i politickej a v rovine duchovnej a cirkevnej. My sa zameriame na aspekty duchovné. Nie je v našej kompetencii, možnostiach a nakoniec ani v záujme riešiť to, čo mohli a mali vyšetriť v ponovembrových rokoch demokraticky zvolené štátne orgány i polícia. Sme toho presvedčenia, že duchovný aspekt smrti Štefana Poláka v pohľade nielen spätnom, ale aj na súčasné udalosti, odhaľuje súvislosti a spojitosti oveľa vyššie než súvislosti kriminalisticko-právne. Preto sme sa rozhodli, že uverejníme upravený výber zo samizdatovej publikácie, ktorú ešte pred pádom komunistického režimu napísal bližšie neuvedený autor pod názvom „Spomienke kňaza Štefana Poláka“.
Veríme, že obsah tohto materiálu vám k osobe a obeti kňaza Štefana Poláka poskytne oveľa väčšie pochopenie než dohady, vyšetrovania, dokumenty alebo v neposlednom rade aj tajomné mlčanie kompetentných, svedkov i vinníkov.
