Dnes je presne 35 rokov, kedy som bol prvýkrát zatknutý československou ŠtB. Takže si dovolím takú osobnú spomienku. Pripomíname si 25 výročie „pádu komunizmu“, ale nepripomíname si výročie nástupu oveľa horšej totality. Pripravujem knihu pod názvom Operácia Zamat, a tak aspoň niekoľko viet:
„Vysoká budova ministerstva vnútra na Drieňovej ulici v Bratislave pôsobí navonok celkom civilným dojmom. V tichom prostredí Štrkovca, na ktorom už zeleň od založenia sídliska stihla vyrásť do pomerne slušných rozmerov – sem prichádzajú a odchádzajú ľudia, navonok sa nijako nelíšiaci od tých ostatných. I kancelárie vo vnútri obsahujú rovnaký interiér ako kancelárie stoviek iných podnikov v Bratislave. Keď však vchádzate do týchto miestností, sprevádza vás niečo, čo pocítite iba tu, prosto zavetríte v ovzduší neznáme nebezpečenstvo, začnete vnímať ohrozenie akýmsi mysliacim zlom.
Bolo to presne 16. októbra 1979, keď som v tesnom obkľúčení troch pánov v civile prekročil prah tejto budovy a týchto kancelárií a v desivom pokojnom prítmí si sadol na stoličku , oproti akej je zubárske kreslo len príjemným fotelom. A vtedy sa začal odvíjať akýsi iný druh času, a budúcnosť sa stávala neistejšou doslova z minúty na minútu…“ Anton Selecký
Všetko si prečítate v knihe, ktorá azda stihne vyjsť...
Februárka
Za pomoci kolegov sa mi podarilo pred dvomi rokmi dostať do priestorov Februárky. Vďaka tomu, že člen tímu správy “Februárky”, nám vyhlásil, že “tu sa točí prvý a posledný krát” – a nakrúcanie povolil – môžeme vám priniesť tento záznam.
To, čo nám priniesol „november 1989“, mimochodom patriaci medzi prvé zmanipulované „revolúcie“ na východe, bol predbežný krok k tomu, do čoho sa teraz rútime. Mreže, putá resp. „nápravnovýchovné zariadenia“ sa totiž stanú len nostalgickou spomienkou. V poslednej dobe sa stávame svedkami absolútnej relativizácie pojmov. Aj pojem sloboda – väzenie už neplatí. Už budeme mať slobodu vo väzení resp. väzňov na slobode. A tu je ten háčik, kam to všetko smeruje. Pamätáte sa na reklamu na mobil pod sloganom „odstrihnite sa?“. Nuž sme sa odstrihli od pevnej linky, ktorá nám paradoxne robila slobodu, a mobil nám natrvalo a všade prirástol uchu. Tak je to aj s tzv. čipmi. Mobil, smartfón, tablet, náramok, to všetko je len krok za krokom k onomu povestnému čipu, bez ktorého nebude človek vedieť existovať. A budeme sa musieť rozhodnúť….
Vraj dobrý nápad…
Väzni budú viac pykať doma, ministerstvo kúpilo náramky
Nový systém nebude len pre väzňov. Má tiež chrániť bité ženy a držať futbalových chuligánov mimo štadiónov.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Niekedy v roku 2016 by zo súdu mohol odísť prvý odsúdený, ktorého nebudú strážiť bachári, ale elektronický náramok. Ministerstvo spravodlivosti podpísalo zmluvu s dodávateľom nového systému na elektronické sledovanie odsúdených.
Po obchode za 22 miliónov eur by mali sudcovia ľudí, ktorí dostanú trest kratší ako jeden rok, častejšie nechávať v domácom väzení. Zákon im to umožňuje už teraz, no bez náramkov je zložité alternatívne tresty kontrolovať.
„Keď táto možnosť bude, sudcovia skôr budú alternatívne tresty udeľovať,“ myslí si trestný sudca Juraj Kliment zo Združenia za otvorenú justíciu. „Osobne to považujem za dobrý nápad.“
Čítajte viac:http://www.sme.sk/c/7184894/vazni-budu-viac-pykat-doma-ministerstvo-kupilo-naramky.html#ixzz3GLP2vP3I
KINO: Nový svetový poriadok
Film Nový svetový poriadok, ktorý vám prinášame, celkom jednoducho, na pozadí niekoľkých postáv, ktoré sa ocitli v životne rozhodujúcej situácii, vykresľuje stav, ktorý zrejme čaká nás všetkých. Absolútna nesloboda, strata nie tohto života, ale aj večného, alebo smrť. Pritiahnuté za vlasy? Sme v tom už tak ďaleko, že sa to už zdá byť takmer neodvratným. Záleží len na tebe, ako to vnímaš, ako to sleduješ, ako sa na to možno pripravuješ. Ak nie, stojíš, milý priateľ, úplne nevedome pred najhorším nebezpečenstvom od začiatku ľudstva.
