Život a smrť Karola Wojtylu
Celý Tvoj, Mária!
Svätý Otec Ján Pavol II. – 264. nástupca svätého Petra, hlava 1,2 miliardy katolíkov na celom svete, pápež rekordér, putujúci pontifikát, biskup Ríma, najvyšší kňaz, nositeľ moci kľúčov, ohlasovateľ evanjelia, modliaci sa mystik, ohnivý kazateľ, kajúcnik, prosiaci o odpustenie, ikona utrpenia, utešiteľ trpiacich, hlásateľ pokoja, milý spoločník, zázrak v historickom čase, najlepší človek, Ján Pavol Veľký.
Proroctvo
Pred viac ako 150- rokmi , sa v jednej knihe poézie objavilo proroctvo, ktoré predpovedalo slovanského pápeža:
„Uprostred veľkých búrok Boh rozkolíše veľký zvon. To slovanskému pápežovi už pripravujú trón.
Ten nezuteká pred šabľami ako hociktorý Talian. Ten s božskou odvahou proti šabliam sa stavia.
Prorokom bol Poliak Július Slowacki, básnik a vizionár, ktorý žil mimo svojej vlasti a zomrel ako 40- ročný, v roku 1849.
Karol u Madony
Otvára sa konkláve, na ktorom zvolia nástupcu pápeža Lucianiho. Je tu 111 kardinálov, ktorí smú vstúpiť do Sixtínskej kaplnky. Hlavný ceremonár mons.Virgilio Noé ich má porátať . Jeden chýba, ale nech už je dôvod akýkoľvek, musí zatvoriť bránu. Čaká ešte chvíľu, a keď sa už chystá predniesť predpísanú formulu, behom prichádza kardinál Karol Wojtyla.
Krakovský arcibiskup sa oneskoril preto, lebo skôr, ako vstúpil do konkláve, bol sa pomodliť v chráme Madony z Mentorelly na Palestrinských vrchoch.. Ešte niekoľko minút a Karol Wojtyla by sa nebol stal pápežom.
Cesta do Ríma
Malý Karolko dostal na katechizme pätorku. A to len zato, že ako jediný z triedy nepodvádzal. Spolužiak mu vtedy povedal: „Nič si z toho nerob, snáď sa nechceš stať pápežom.“
Svätý Otec Ján Pavil II. sa narodil 18. mája 1920 vo Wadoviciach neďaleko Krakova, rodičom Jozefovi a Emílii. Jeho rodisko je vzdialené iba 100 kilometrov od najväčšej národnej svätyne Poliakov- Čenstochovej, zasvätenej Kráľovnej Poľska, Panne Márii.
Ako trinásťročný založil Karol s pomocou svojho profesora Mariánsku družinu. Písal a prednášal básne, spieval. Vynikal vo všetkom – v učení, vo futbale, v lyžovaní. Po maturite študoval Karol na Filozofickej fakulte Jagellonskej univerzity v Krakove.
V koncentračných táboroch zahynulo počas nacistického režimu 2 700 poľských kňazov a klerikov. V izraelskej televízii odvysielali príbeh Idit Cirer. Židovka z Poľska mala v roku 1945 trinásť rokov. Práve ju oslobodili z koncentráku a nemala kam ísť. Bola zima a ona sedela v snehu: „Zrazu sa zjavil ako anjel. Dal mi čaj a dva hrubé krajce chleba s maslom. Nevládala som chodiť, a tak ma zobral na chrbát a odniesol do Krakova,“ rozprávala o budúcom pápežovi.
V roku 1958 pápež Pius XII. menuje Karola Wojtylu za krakovského pomocného biskupa. V júni 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála. Má 47 rokov a je najmladším kardinálom Cirkvi.
Dňa 16. októbra1978 je Karol Wojtyla zvolený v siedmom kole za pápeža. Karol si dáva meno Ján Pavol II. Do svojho erbu si dal veľké M (Mária). Jeho heslom je „Totus tuus“, čo v preklade znamená „Celý tvoj“. Kardinál Wyszynski vtedy povedal novozvolenému pápežovi:„Ty musíš priviesť Cirkev do tretieho tisícročia.“
Pútnik
Iba tri mesiace po svojom zvolení sa Svätý Otec vybral na prvú cestu mimo Talianska. Smer putovania: Mexiko. Niekoľko dní predtým sa vyslovil, že sa chce stať putujúcim pápežom. Povedal: „Chcem zájsť za všetkými ľuďmi, za všetkými, ktorí sa modlia, a tam, kde sa modlia, za beduínom v stepi, za karmelitánom a cisterciánom v kláštore, za chorými, čo trpia na posteli, predovšetkým za utláčanými a ponižovanými. Chcel by som prekročiť prah všetkých domov“.
Dňa 3. júna 1979 Karol Wojtyla navštevuje rodné Poľsko. Prvý raz sa stalo, že pápež navštívil komunistickú krajinu. Po prvýkrát v histórii vstupuje pápež do Bieleho domu. Objavilo sa heslo: „Wojtyla superstar“.
Dňa 28. novembra 1979. Turecko. Týždenník Milyet (Národ) uverejňuje na prvej strane list Aliho Agču, teroristu: „Veliteľ križiakov Ján Pavol II.,“ píše sa v liste, „prichádza do Turecka vyslaný západnými imperialistami… Ak sa táto návšteva nezruší, je isté, že zabijem pápeža.“
Rio de Janeiro v Brazílii. Na dlážke jednej chudobnej kaplnky, zasvätenej svätému Františkovi pápež zvolal: „Mysliac na tých, čo sú bohatí a uzatvárajú sa pred Bohom i pred ľuďmi, Kristus povedal: „Beda vám!“. Kiež by ich táto pravda aspoň trápila!“
V meste Marituba Wojtyla navštívil nemocnicu pre malomocných. „Je hrozne horúco, Svätý Otče,“ povedal mu jeden z malomocných, „ale naša láska k vám je ešte horúcejšia.“Pápež objímal všetkých, ktorí boli schopní objímať.
Atentát
13. máj 1981, streda, 17 hodín, 17 minút. Biele auto s otvorenou strechou, v ktorom stojí pápež, prechádza Námestím svätého Petra . Jeden mladík dvíha pravú ruku s pištoľou a strieľa. Wojtyla klesá do náručia svojho sekretára. Šepce po poľsky: „Matička moja, Matička moja!“ Ten, čo vystrelil, sa volá Mohammad Ali Agča.
Podľa spisu východonemeckej STASI poverila KGB zorganizovaním atentátu bulharskú tajnú službu.
Pápež prežil ťažké dni po atentáte v úplnej jasnosti ducha, rozjímajúc o Božej vôli, ktorú voči nemu Pán prejavil prostredníctvom utrpenia. Ešte v v nemocnici, verejne odpustil svojmu atentátnikovi.
Je 13. máj 1982. Rok po atentáte. Ján Pavol II. prichádza konať ďakovnú púť do svätyne Panny Márie Fatimskej. „Za to, že som si zachránil v ten deň život,“ hovorí Svätý Otec, „vďačím Panne Márii Fatimskej.“ „Cítil som, ako Božia ruka odchýlila letiacu guľku“ Medzi drahokamy v zlatej korune sochy fatimskej Panny Márie vkladá Svätý Otec jednu z guliek, ktorými bol zasiahnutý. Zapadla presne.
Vo Fatime pred svätyňou pristupuje k oltáru kňaz – tradicionalista a chystá sa napadnúť pápeža bodákom. Kričí: „Cirkev je v kríze vinou pápeža!“ Kňaza zrazia na zem a odvádzajú.Kričí: „Smrť Druhému vatikánskemu koncilu! Pápež podporuje medzinárodný komunizmus!“
V decembri 1982 prichádza pápež Wojtyla do rímskej väznice di Rebibbia, kde sa stretol medzi štyrmi očami s Alim Agčom, odsúdeným talianskym súdom na doživotie. Neskôr to pápež komentoval slovami: „Rozprával som sa s ním ako s bratom, ktorému som odpustil. O čom sme sa rozprávali, ostane tajomstvom medzi mnou a ním.“
Spolu s Máriou
Po prvýkrát v histórii, putuje pápež do jaskyne Panny Márie Lurdskej v Pyrenejskom pohorí, kde sa zjavovala Bernardete Soubirous.
Na Katolíckom dni rakúskych veriacich Wojtyla povedal, že chce pri nohách kríža vziať na plecia aj bremeno viny Európy a prosí o odpustenia za túto vinu: „Ak sa na jednej strane môžeme hrdiť naším Pánom Ježišom Kristom a jeho posolstvom, na druhej strane musíme priznať, a prosiť o odpustenie, za mnohé previnenia, ktorých sme sa my, kresťania, dopustili.“
Dňa 25. marca 1984 prichádza do Vatikánu socha Panny Márii Fatimskej na oslavu Jubilea rodiny. Pápež pred ňou koná zasvätenie Cirkvi a sveta Panne Márii. Na verejnosti sa viackrát vyjadril o Panne Márii ako o Spoluvykupiteľke. Na generálnej audiencii 8. septembra 1982 povedal: „Panna Mária, aj keď bola počatá a narodená bez poškvrny hriechu, obdivuhodným spôsobom spolutrpela so svojím Božským Synom, aby sa stala Spoluvykupiteľkou ľudstva.“
Svätý Otec má vrelý vzťah ku zjaveniam Panny Márie. Chiavarskému biskupovi Cavallerovi povedal, že verí Medžugoriu. Talianskemu kňazovi Giani Sgrevovi povedal: „Nestarajte sa o Medžugorie, lebo ja myslím na Medžugorie a modlím sa za jeho úspech každý deň.“Pre tretie tisícročie nám dal Ján Pavol II. ruženec svetla.
Otec všetkých
Kalkata. Vstupuje do Domu umierajúcich, ktorý založila matka Tereza. V jednej miestnosti na zemi ležia muži. Wojtyla ich jedného za druhým hladí a objíma. Traja z nich sú malomocní. V druhej miestnosti sú ženy. Do ticha, ktoré tu panuje, sa ozýva výkrik: „Som sama, som sama! Vráť sa ešte raz!“ S pohnutím na tvári pápež pritisne ku sebe ženinu tvár. Potom vychádza na námestíčko pred budovu, kde prednesie modlitbu: „Všemohúci Bože, Otec chudobných, uteš chorých ľudí, daj nádej zomierajúcim. Ó, Bože nežnosti a súcitu, požehnaj tých, čo umierajú, všetkých, čo sa o chvíľu stretnú s tebou tvárou v tvár.“
Bazilika svätého Martina v Tours sa pri návšteve Svätého Otca naplnila chorými na nosidlách, chromými na vozíčkoch, chorými na rakovinu a AIDS. Keď prechádza popri troch prostitútkach, jedna sa priblíži rozochvená k pápežovi a pobozká ho na líce. Wojtyla sa usmeje a dá jej požehnanie.
Kalkata. Vstupuje do Domu umierajúcich, ktorý založila matka Tereza. V jednej miestnosti na zemi ležia muži. Wojtyla ich jedného za druhým hladí a objíma. Traja z nich sú malomocní. V druhej miestnosti sú ženy. Do ticha, ktoré tu panuje, sa ozýva výkrik: „Som sama, som sama! Vráť sa ešte raz!“ S pohnutím na tvári pápež pritisne ku sebe ženinu tvár. Potom vychádza na námestíčko pred budovu, kde prednesie modlitbu: „Všemohúci Bože, Otec chudobných, uteš chorých ľudí, daj nádej zomierajúcim. Ó, Bože nežnosti a súcitu, požehnaj tých, čo umierajú, všetkých, čo sa o chvíľu stretnú s tebou tvárou v tvár.“
Bazilika svätého Martina v Tours sa pri návšteve Svätého Otca naplnila chorými na nosidlách, chromými na vozíčkoch, chorými na rakovinu a AIDS. Keď prechádza popri troch prostitútkach, jedna sa priblíži rozochvená k pápežovi a pobozká ho na líce. Wojtyla sa usmeje a dá jej požehnanie.
Holandsko. Pápež sa tu stretáva so študentmi na pôde jedného katolíckeho kolégia. Hovorí:„Evanjelium nám ukazuje Krista náročného, ktorý vyžaduje prirodzenú nerozlučnosť manželstva, ktorý odsudzuje cudzoložstvo, dokonca aj ako žiadosť mysle. V skutočnosti Kristus nepozná zhovievavosť vo veci potratov, pohlavných stykov pred manželstvom, ani v homosexuálnych vzťahoch. Nezabudnite, že povoľnosť v mravoch nerobí ľudí šťastnými a nerobí ich šťastnými ani konzumná spoločnosť.“
Kalkata. Vstupuje do Domu umierajúcich, ktorý založila matka Tereza. V jednej miestnosti na zemi ležia muži. Wojtyla ich jedného za druhým hladí a objíma. Traja z nich sú malomocní. V druhej miestnosti sú ženy. Do ticha, ktoré tu panuje, sa ozýva výkrik: „Som sama, som sama! Vráť sa ešte raz!“ S pohnutím na tvári pápež pritisne ku sebe ženinu tvár. Potom vychádza na námestíčko pred budovu, kde prednesie modlitbu: „Všemohúci Bože, Otec chudobných, uteš chorých ľudí, daj nádej zomierajúcim. Ó, Bože nežnosti a súcitu, požehnaj tých, čo umierajú, všetkých, čo sa o chvíľu stretnú s tebou tvárou v tvár.“
Bazilika svätého Martina v Tours sa pri návšteve Svätého Otca naplnila chorými na nosidlách, chromými na vozíčkoch, chorými na rakovinu a AIDS. Keď prechádza popri troch prostitútkach, jedna sa priblíži rozochvená k pápežovi a pobozká ho na líce. Wojtyla sa usmeje a dá jej požehnanie.
Na ceste, ktorá vedie z letiska do Sarajeva, po ktorej má ísť pápež, našli pod mostom dvadsať mín. V záujme väčšej bezpečnosti navrhli pápežovi letieť do katedrály helikoptérou. „Nie“, odpovedal pápež, „pôjdem v papamobile.“
Karol – človek, ktorý sa stal pápežom I.
Karol – človek, ktorý sa stal pápežom II.
Karol – človek, ktorý sa stal pápežom III.
Pápež rekordman
Ján Pavol II. bol vo funkcii na Petrovom stolci 26 rokov, 5 mesiacov a 15 dní. Jeho funkčné obdobie je tretím najdlhším v 2 000 ročnej histórii Rímsko- katolíckej Cirkvi- po apoštolovi Petrovi a Piovi IX, ktorý bol v úrade od roku 1846 do roku 1878, t. j. 31 rokov.
Podnikol 104 zahraničných návštev. Navštívil 129 krajín a viac ako 600 miest. Na cestách mimo Vatikánu strávil 822 dní, čo predstavuje dva roky a tri mesiace.
Poskytol 1 161 všeobecných audiencií vo Vatikáne, na ktorých sa zúčastnilo takmer 18 miliónov veriacich. Stretol sa z vyše 1 600 politickými predstaviteľmi. Navštívil viac ako 20 moslimských krajín. Vydal 14 encyklík.
Beatifikoval 1 338 blahorečených a kanonizoval 482 svätých, teda viac, ako jeho predchodcovia za 400 rokov pred ním.
Vo februári 2001 menoval 44 nových kardinálov. Biskupskú vysviacku udelil 321 kňazom. Sviatosť kňazstva udelil 2 123 krát. Pokrstil 1384 detí a dospelých, birmoval 1597 birmovancov Pápež Ján Pavol II. poprosil 12. marca roku 2 000 o odpustenie za omyly a hriechy kresťanov za 2 000 rokov histórie Cirkvi.
Navštívil židovskú synagógu, ktorá stojí takmer oproti Bazilike sv. Petra. Wojtylu uvítal hlavný rabín Elia Toaff, ktorý bol z návštevy takmer v šoku.
Výzvy za život
Americký časopis Time venoval titulný list čísla december 1994- január 1995 Jánovi Pavlovi II. Označil ho za „Muža roka 1994“ s takým odôvodnením: „Myšlienky Jána Pavla II. sa značne odlišujú od myšlienok väčšiny smrteľníkov: sú väčšie.“ Pápež prijal v Ríme 22. mája 1998 talianskych prívržencov Hnutia za život, ktoré bojuje proti legalizácii potratov. Svätý Otec povedal: „Za posledných 20 rokov bolo odstránených zo sveta asi tri a pol milióna bábätiek na základe zákona a ďalšie boli zničené potajomky. Každá ľudská bytosť má právo na život od svojho počatia až po svoj zánik.“
K eutanázii sa Svätý Otec vyjadril: „Nikto nemôže žiadať takýto vražedný čin pre seba, ani pre niekoho zvereného do jeho zodpovednosti, ani nemôže s tým výslovne, či inplikovane súhlasiť. Nijaká autorita to nesmie zákonne nariadiť ani dovoliť.“Odsudzoval rozvody.
Škola utrpenia
Utrpenie prijal – objal ho ako znamenie z neba.Neuteká pred utrpením, ani ho neskrýva. Pri svojom návrate z liečby komplikovanej zlomeniny nohy v roku 1994 povedal zo svojho okna na Námestí svätého Petra: „A skrze Máriu by som chcel vyjadriť svoju vďačnosť za dar utrpenia. Pochopil som, že je to nevyhnutný dar… Pochopil som, že musím Cirkev priviesť do tretieho tisícročia skrze modlitbu a rozličné iniciatívy, no potom som spoznal, že iba to nestačí: Cirkev musí byť vedená skrze utrpenie…“
Jeho slová: „Nebojte sa“, sú výzvou pre celú Cirkev. On nás bezpečne viedol k triumfu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
Jeho posledná cesta
Svoju poslednú cestu uskutočnil vo Fatimskú sobotu a v predvečer sviatku Božieho milosrdenstva, dňa 2. apríla 2005. V ten deň odcestoval ku svojmu Otcovi na nebesiach, ako 84- ročný.
Krátko pred svojou smrťou, napísal s obrovskou námahou na posledný lístok: „Ja som radostný, buďte aj Vy!“
V posledných minútach svojho života, po svätej omši, otočil Sv. Otec svoju tvár ku oknu, pod ktorým sa na Námestí svätého Petra nepretržite za neho modlilo niekoľko desaťtisícov pútnikov. Zomierajúci, sa ešte raz pokúšal pozdvihnúť svoju ruku ku požehnaniu. Ako veriaci dokončili modlitbu ruženca, vyslovil pápež svoje posledné slovo: „amen!“
Na jeho pohrebe sa zúčastnilo takmer tri milióny pútnikov.
Pápež bol uložený do jednoduchej rakvy, na ktorej bol iba kríž a písmeno M- pripomínajúce Matku Božiu, ktorú si Svätý Otec celý život tak veľmi uctieval a ku ktorej sa tak často utiekal.
Kardinál Ratzinger pri poslednej rozlúčke s ním lúčil týmito slovami: „Môžeme si byť istí, že náš milovaný pápež teraz stojí v Božom okne, pozerá sa na nás a žehná nám.“
Veriaci skandovali počas pohrebu „Santo subito!“ (Svätý hneď!)
Prezident Putin sa pohrebu nezúčastnil. Dňa 28. augusta 2004 poslal pápež svojim pravoslávnym bratom ikonu Matky Božej z 18. storočia, ktorá roky visela v jeho izbe a ktorú Rusi pokladajú za jeden zo svätých skvostov svojej viery. Pozvania od Alexija II. sa však nikdy nedočkal.
Zázraky
Už teraz sa na Vatikánskom štátnom sekretariáte zbierajú informácie o nevysvetliteľných vyliečeniach, alebo zásahoch na pápežov príhovor.
Pri zemetrasení v roku 1980 zasypali trosky Taliana Emilia Cecconiho (16). Tragédiu prežil, no ochrnul. Keď pápež navštívil postihnutú oblasť, Emilia objal. O štyri roky neskôr sa s ním pápež opäť stretol a povedal mu: „Milosrdný Boh ti pomôže,“ spomína Emilio.„O štyri týždne neskôr som si zahral futbal!“ dodáva.
V roku 1984 navštívil Svätý Otec Puerto Rico. Krátko po pristátí k nemu priviezol lekár na invalidnom vozíku slepú Luciu T. (17). Pápež položil svoje ruky na oči dievčaťa. Keď potom dievča prišlo domov, vrátil sa mu zrak!
V roku 1990 navštívil Mexiko. Stretol sa so štvorročným chlapcom Heronom Babillom Mirelesom, ktorý bojoval s leukémiou. Lekári nedávali žiadnu nádej na prežitie. Pápež mu požehnal a onedlho po chorobe nebolo ani stopy! „Medicínsky to nemôžeme vysvetliť,“hovoria mexickí lekári.
Prorok
Taliansky kňaz Don Gobbi prijal od Panny Márie nasledovné slová o pápežovi Jánovi Pavlovi II. :
„Dnes si sa modlil za nového pápeža, ktorého moje Nepoškvrnené Srdce dosiahlo od Ježiša pre dobro jeho Cirkvi. Je to syn, ktorého zvlášť milujem, pretože sa zasvätil môjmu Srdcu hneď na začiatku svojho kňažstva. Vy ho musíte podporovať modlitbou, svojou láskou a vernosťou.“ (17. 10. 1978, deň po jeho zvolení).
Ján Pavol II. a Slovensko
Počas svojho pontifikátu Ján Pavol II. navštívil Slovensko trikrát. Prvý raz 21. a 22. apríla 1990 počas svojej ponovembrovej návštevy Československa. V Bratislave veriacim oznámil:„Milovaní bratia a sestry, drahí Slováci a Slovenky, pápež vie, ako veľmi ho máte radi. Ale aj pápež vás uisťuje, že vás má veľmi rád…“
Druhýkrát bol pápež na Slovensku od 30. júna do 3. júla 1995, keď vyhlásil za svätých troch košických mučeníkov, usmrtených protestantskými ozbrojencami v roku 1619. Vtedy povedal: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte!… Katolíci nesmú ostať na pokraji sociálneho a politického života… Nestačí hlásiť sa za katolíkov. Je treba dať dôkaz tej skutkovej viery, o ktorej hovorí kniha Skutkov apoštolov. Je to viera, ktorá sa najvýraznejšie prejavuje v láske… Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“ No asi ešte viac sa do pamäti vryli jeho slová:„Nebojte sa!“
Po tretí raz Ján Pavol II. Slovensko navštívil od 11. do 14. septembra 2003, ked tu blahorečil gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú. Títo mučeníci položili život za vieru a za pravdu. „Kríž sa im stal cestou,“ odznelo v prejave Jána Pavla II.
„Pozdravujem ťa, milovaný slovenský národ,“povedal Ján Pavol II. a pripomenul sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónku Slovenska. „Jej zverujem súčasnosť i budúcnosť cirkvi a slovenského národa, aby rastúc pod Kristovým krížom v ňom vedeli objaviť a prijať posolstvo lásky a spásy“.
„Až tento pápež splní úlohu, ktorú mu zveril Ježiš a Ja zostúpim z neba, aby som prijala jeho obetu, všetci budete zahalení hustou temnotou odpadu, ktorý sa vtedy stane všeobecným. Verný zostane len malý zvyšok, ktorý v týchto rokoch prijal moje pozvanie a nechal sa uzavrieť do bezpečného útočišťa môjho Nepoškvrneného Srdca. A bude to tento malý verný zvyšok, Mnou pripravený a sformovaný, ktorý bude mať za úlohu prijať Krista, ktorý sa vráti k vám v sláve, a začať tak novú éru, ktorá vás očakáva.“
(Panna Mária prostredníctvom Dona Gobbiho 13. mája 1991) Pripravil: Michal Hargaš
Svätý Otec Ján Pavol II., oroduj za nás!
