V ruskej Dume začali prejednávať kľúčový zákon
V ruskej štátnej Dume sa momentálne prejednáva zákon, ktorým by sa Ruská centrálna banka oslobodila od cudzieho vplyvu a začala pracovať pre Rusko a jeho národné záujmy. Neoficiálne je pomenovaný “zákon o neplatení daní Spojeným štátom”.
Ruská vláda sa týmto snaží vyhradiť si právo zastaviť vývoz špekulatívneho kapitálu z Ruska, kapitálu, ktorý môžu ovládať zahraničné banky, fondy, čo v konečnom dôsledku spôsobuje zníženie objemu peňazí na ruskom finančnom trhu a následné zvyšovanie úrokových sadzieb a ďalšie problémy v Rusku a tým aj ťažkosti stredných a malých podnikateľov s prefinancovaním svojich krátkodobých finančných záväzkov.
Jeho predkladateľ, predseda hospodárskej komisie ruskej Dumy, Jevgenij Fedorov o ňom hovorí: “Stačí prijať tento zákon a inak nič nezmeniť a iba týmto krokom sa začne životná úroveň v Rusku rapídne a dlhodobo zvyšovať. Je to čiste politický zákon, nie ekonomický.”
http://www.hlavnespravy.sk/rusko-prijima-zakon-o-neplateni-dani-usa/36850/
Kardinál kritizuje pastierov, ktorí pasú seba namiesto stáda
Vatikán, 11.10.2012 (kath.net/pl) 015 274 – „Nestačí robiť výskum a mať intelektuálne 
vedomosti, ale potrebujeme živý osobný kontakt s Bohom,“ povedal kardinál Zenon Grocholewski (foto), prefekt Kongregácie pre katolícke vzdelávanie, v príspevku na Synode biskupov. Kardinál tým výslovne oslovil katolícke vzdelávacie inštitúty. V tom aj spočíva „v praxi naďalej nejasnosť vzhľadom na vzťah medzi úlohou teológie a Učiteľským úradom Cirkvi“.
Kath.net dokumentuje príspevok kardinála Zenona Grocholewského v plnom znení:
Musíme si vážne položiť otázku: Prečo stále rastúci počet našich vzdelávacích zariadení kráča ruka v ruke s rastúcou krízou viery? Prečo sú tak málo účinné pri znovuobjavovaní viery v oblasti evanjelizácie? Chcel by som k tomu prezentovať tri úsudky, ktoré, aj keď sa nevyznačujú novosťou, si vyžadujú, aby boli nanovo prezentované, seriózne premyslené a možno ďalej prehĺbené.
Čítal som nasledovný príznačný úsudok, ktorý urobil laik o kňazovi:
„Je vynikajúci v katechéze a v kázňach, ale nie rovnako dobrý v evanjelizácii. […] Naozaj vie veľmi veľa o Bohu, ale nie som si istý, či Boha dosť dobre pozná. Zdá sa, že nemá dosť skúseností s Ježišom.“
Aby sme si posilnili vlastnú vieru, aby sme Boha spoznali a stali sa účinným nástrojom evanjelizácie, nestačí, že robíme výskumy a máme intelektuálne znalosti, ale potrebujeme živý osobný kontakt s Bohom. Ak by sa toto poznanie stalo skutočne živým, boli by si naše vzdelávacie inštitúty, predovšetkým tie vyššieho vzdelávania, ale aj školy, lepšie vedomé svojho poslania evanjelizácie a boli by dôležitými nástrojmi jej realizácie.
Najväčšou prekážkou na ceste v perspektíve novej evanjelizácie sa stať konštruktívnym a následne úspešným teológom (alebo duchovným pastierom) je nepochybne pýcha s jej prirodzeným spojencom, egoizmom. Náruživé úsilie stať sa veľkým, originálnym, dôležitým zredukuje nemálo ľudí na to, že „pastieri pasú seba, nie však Pánove stádo“ (porovn. Ez 34, 8); porovn. aj sv. Augustín, O pastieroch), a v skutočnosti sa stanú v nebeskom kráľovstve bezvýznamnými, neproduktívnymi pre rast Cirkvi a pre evanjelizáciu. Pretože po dedičnom hriechu je v každom z nás dávka pýchy, musíme sa z tohto hľadiska podrobovať neustálemu dôkladnému skúmaniu svedomia a pri päte kríža sa učiť pokore a pravej láske.
Všetky tri hľadiská zdôrazňujú význam nášho vlastného obrátenia, aby sme na tomto základe dokázali iných priviesť bližšie ku Kristovi a obohatiť ich pokladmi Evanjelia. –zg-
Chýba nám odvaha, radosť a nádej)
Synoda: Sebakritické tóny biskupov a kňazov
Vatikán, 11.10.2012 (kath.net/KAP) 015 273 – Veľmi sebakritické tóny zazneli v utorok pri vystúpeniach biskupov a kňazov na Synode biskupov o novej evanjelizácii vo Vatikáne. Informovali o tom katolícke agentúry CNS (Washington) a APIC (Fribourg) v stredu s odvolaním sa na oficiálny anglický tlačový brífing známeho mediálneho odborníka pátra Thomasa Rosicu o práci synody.
Kardinál Christoph Schönborn (na obr.)podľa toho konštatoval „ustráchanosť“ členov Cirkvi pred nepriateľsky založenými ľuďmi, kardinál Zenon Grocholewski kritizoval nedostatok pokory a „namyslenosť“ a salvádorský biskup José Rauda Gutierrez konštatoval, že nám chýba radosť a nádej. Filipínsky arcibiskup Socrates Villegas sa zasa postavil proti životnému štýlu „s dobre naplneným bruchom“. Povedal že takýto štýl je nesolidárny s chudobnými a robí Cirkev nevierohodnou. Arcibiskup Villegas za to zožal veľký potlesk, ako zdôraznil páter Rosica.
Kardinál Grocholewski, prefekt Kongregácie pre katolícke vzdelávanie, sa kriticky vyjadril k vývoju cirkevných škôl a univerzít. Povedal, že ich je síce viac ako kedykoľvek predtým, ale ich rast je súčasne sprevádzaný aj krízou viery. Aj pre kňazov platí, že „ani mnohé roky akademických štúdií s brilantným ohodnotením nedokážu niekoho priviesť ku Kristovi, ak tento vyučujúci sám nemá veľmi hlboké presvedčenie vo viere.
Nemecký prefekt Kongregácie pre náuku viery, arcibiskup Gerhard Ludwig Müller, vyzval biskupov k jednote medzi sebou a s pápežom. Pre novú evanjelizáciu sa vyžaduje prekonanie „istých vnútrocirkevných diskusií“, ktoré predkladajú „stále tie isté témy“. „Naším hlavným poslaním sa znova musí staťkresťanská viera v jej celosti a novosti,“ povedal arcibiskup Müller. „V tom nájdu biskupi silu spoločenstva, ktoré sa nikdy nesmie stať pláštikom pre zle chápanú autonómiu v rámci Cirkvi.“
„Musíme sa učiť z Ježišovej pokory,“ povedal arcibiskup Manily, Luis Antonio Tagle. „Pokorná Cirkev by sa už toľko nezaoberala samou sebou.“
Za menej byrokracie v Cirkvi sa zasa vyslovil arcibiskup Rímskej kúrie Rino Fisichella. Arcibiskup zo San Antonia v USA, Gustavo Garcia-Siller, žiadal „zasvätenie sveta Duchu Svätému“, ktoré by mohlo viesť k novému oživeniu viery Cirkvi.
Účastníci synody biskupov si v utorok pripomenuli aj obete v Sýrii: „Ustarostení z tragickej situácie sýrskeho ľudu pápež a synodálni otcovia ubezpečujú ľudí tejto násilím šľahanej krajiny o svojej účasti,“ povedal biskup Rímskej kúrie Nikola Eterovič, ako napísali vatikánske noviny „L´Osservatore Romano“ v stredu. „Biskupi sa neustále modlia za obete mnohých barbarstiev, ktoré postihujú najmä chudobných a deti,“ ako povedal generálny sekretár Synody biskupov. „Dúfame v rýchly koniec vojny a v spravodlivé riešenie.“ -zg-
