Dnes sme tu preto, aby sme spolu rozjímali nad tajomstvom Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Keď sa anjel pri zvestovaní prihovára Panne Márii, neoslovuje ju jej ľudským menom, nehovorí „Zdravas Mária“ ale povie „Raduj sa, plná milosti“. Je tu užité grécke slovo „kecharitomene“. Ako keby toto slovo vyjadrovalo podstatu Márie. Mária je „plnosť milosti“.

Jej podstatou je „plnosť milosti“. Keby sme to chceli vyjadriť zrozumiteľne a po slovensky, museli by sme povedať, že Panna Mária s celou svojou krásou od svojho počatia až po slávnu korunováciu v nebi, je milosť. 

    Táto milosť, súvisiaca s Máriinou svätosťou, má jednu príznačnú známku, ktorá ju povyšuje nad milosť všetkých ostatných ľudí Starého i Nového zákona. Latinská cirkev ju vyjadruje titulom „Immaculata“ (Nepoškvrnená) a pravoslávna cirkev titulom „Panhagia“ (Celá svätá). My na Západe vyjadrujeme u Máriinej svätosti neprítomnosť akéhokoľvek hriechu, teda i prvotného. Pravoslávna cirkev titulom, ktorý dáva Panne Márii, vyjadruje skôr skutočnosť, že Mária má všetky čnosti a všetku krásu, ktorá z nich vyžaruje.
Cirkev si behom stáročí uvedomila, že Mária, plná Božej milosti, bola vykúpená už od svojho počatia. To hlása dogma o Nepoškvrnenom počatí, ktorú vyhlásil roku 1854 pápež Pius IX: „Blahoslavená Panna Mária bola od prvého okamžiku svojho počatia pre zvláštnu milosť a výsadu všemohúceho Boha, vzhľadom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského rodu, uchránená akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu.“
Tento „jas jedinečnej svätosti“, ktorým je Mária ozdobená „od prvého okamžiku svojho počatia“, dostáva úplne od Krista: „bola vykúpená vznešenejším spôsobom vzhľadom k zásluhám svojho Syna.“ Viac, než ktorúkoľvek inú stvorenú osobu, ju Otec v Kristovi „zahrnul z neba rozmanitými duchovnými darmi“. V ňom si ju vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby bola pred ním svätá a nepoškvrnená v láske.
Otcovia východnej tradície nazývajú Božiu Matku „Celou svätou“ (Panhagia), oslavujú ju ako „nedotknutú akoukoľvek poškvrnou hriechu, ako modelovanú Duchom Svätým a vytvorenú ako nové stvorenie. Z Božej milosti zostala Mária po celý svoj život nedotknutá akýmkoľvek osobným hriechom.
Sv. Ambróz hovorí: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si niečo z tej krásnej Máriinej duše“. A sv. Grignion dodáva: „Duch Svätý sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma.“
Aj my ak sme aspoň čosi pochopili z Máriinej krásnej duše, túžme po tom istom. Skrze Božie Slovo a cirkevných otcov vidíme a môžeme vidieť Máriu v celej jej kráse. A toto videnie Matky Božej môže mať každý a je to pravé zjavenie, pretože sa objavuje pri štúdiu Písma Svätého a Cirkevných otcov. Myseľ sa sýti Božím Slovom a duch človeka nazerá na krásu Boha a Panny Márie.

http://www.frantiskani.sk/kazatel/marianske/1208.htm

Panna Mária samotná potvrdila svoje  Nepoškvrnené Počatie vo svojom zjavení v Lurdoch 11. februára 1588

Zjavenia Panny Márie v Lurdoch v roku 1858 sú neobyčajne závažnou historickou udalosťou a veľkým darom pre Cirkev i pre celé ľudstvo.

 V tejto svätyni Ježiš Kristus na príhovor svojej matky Márie neustále premieňa srdcia miliónov pútnikov, ktorí tam každoročne prichádzajú, a uzdravuje ich duše a aj telá. Na takých miestach ako sú Lurdy, sa priam hmatateľne odkrýva pravda Kristových slov, že to, čo rozhoduje o dejinách ľudstva a o večnom šťastí každého človeka, je skryté pred „múdrymi a obozretnými“ – teda pred tými, ktorí sa neriadia logikou viery, ale „je to zjavené maličkým“ – teda ľuďom, pre ktorých je viera v Ježiša najcennejším pokladom. Milujúci Boh nám stále pripomína: „Ak neuveríte, veru neobstojíte“ (Iz 7, 9). To znamená, že ak neuveríte v jestvovanie tajomstva Boha, ktorý sa stal v živote Panny Márie opravdivým človekom, zatvárate pred sebou možnosť poznať pravdu a cestu do večného života.

 

História zjavení

Svätá Bernadeta Soubirousová (na obr.) sa narodila 7. januára 1844 v nábožnej a chudobnej rodine mlynára Františka a Ľudovíty Soubirousovcov. Rodina musí v roku 1854 pre finančné problémy opustiť mlyn v Boly a presťahovať sa do malého, biedneho bytu v Lurdoch. Ich finančná situácia sa ešte zhoršila. Otec aj matka pracujú ako nádenníci. Bernadetta ich zastupuje v domácnosti a stará sa o mladších súrodencov – o sestru Antóniu a o bratov Jean-Mariu a Justína. Preto nechodí do školy ani sa nepripravuje na prvé sväté prijímanie.

V roku 1855 v Lurdoch prepukne epidémia cholery, zomiera veľa ľudí a Bernadeta sa tiež nakazí. Choroba prudko zasiahla jej chatrný organizmus, spôsobila jej astmu a neskôr kostnú tuberkulózu nôh, čo bolo potom aj príčinou jej smrti v tridsiatom štvrtom roku jej života. Začiatkom septembra 1857 ju rodičia posielajú do rodiny Avarantovcov do neďalekej dedinky Bertres, aby im pomáhala pásť ovce.

Zakrátko však rozhodnú, aby sa Bernadeta vrátila späť domov. Vracia sa 21. januára 1858 a začína sa pripravovať na prvé sväté prijímanie a zároveň chodiť do základnej školy, ktorú viedli sestry z Nevers. Bernadeta sa veľmi rýchlo naučila čítať aj písať. Po návrate zo školy i naďalej pomáhala matke v domácnosti a starala so o mladších súrodencov. Rodičia ju vychovávali v atmosfére jednoduchej a úprimnej nábožnosti a spolu s ostatnými deťmi sa denne modlili. Prijala od nich poklad živej viery a detskú dôveru v Boha… (na obr. jej neporušené telo, vystavené v kláštore v Nevers.)

http://www.milujtesa.org/nr/cirkev/vyzva_na_obratenie_lurdy.html

https://www.magnificat.sk/2012/02/lurdy-11-februar-1958-zjavenie-panny-marie-neposkvrneneho-pocatia/

Príbeh zjavenia I.

Príbeh zjavenia II.