Jana zúrila. Nestíhala. Rozvod a to všetko na ňu doliehalo, nevedela sa dostať do rytmu. Pred chvíľou prišla z roboty, o polhodinu mali byť na tréningu. Mala rozostlanú posteľ. Mala neporiadok v dreze a rozvarenú večeru. Na chodbe pred práčkou ležali tri hromady – biele, tmavé, červené. Mala kruhy pod očami. Behala po byte a odháňala chlapcov od počítača. A do toho niekto zazvonil.
Vo dverách stáli dve ženy. „Dobrý deň, my sme z úradu práce a prišli sme prešetriť pomery.“ Prehltla a odstúpila. Vošli. Ešte nikdy tie sociálne pracovníčky nevidela. Na prvom pojednávaní k rozvodu sedel na súde nejaký pán
