Andrej Kiska zložil prezidentský sľub 15. júna 2014 po tom, ako vyhral II. kolo prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 29. marca. Narodil sa 2. februára 1963 v Poprade – Sp. Sobote v rodine učiteľov. Je druhýkrát ženatý, má 4 deti. Na vlastnej stranke andrejkiska.sk sa charakterizuje ako filantrop a manažér. Keď v roku 1986 ukončil Elektrotechnickú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, zamestnal sa ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade. V 1990 emigroval do USA, kde pracoval na stavbách a benzínovej pumpe. Neskôr založil spoločnosti Tatracredit, Triangel a Quatro. V roku 2005 svoje podiely v týchto spoločnostiach odpredal VÚB banke.O rok neskôr založil charitatívnu organizáciu Dobrý Anjel.http://osobnost.aktuality.sk/andrej-kiska/
„Odpútavanie“ pútnikov Kisku st.
Aj údajne kresťanská rodina Kiskovcov sa za bývalého režimu aktívne zapojila do boja proti „náboženskému tmárstvu“
Martin Dugas
Levočský vred a popradská pomoc
Ako najväčšie vredy však svetonázorové ústrojenstvo režimu kvárili kresťanské púte, ktorých termíny sa povinne prekrývali s dátumami obľúbených folklórnych festivalov. Jeden z najväčších mal pritiahnuť veriacich z najvýznamnejšej gréckokatolíckej púte vo východoslovenskej obci Ľutina pri Sabinove. Je príznačné, že aj najpopulárnejší folklórny festival vo Východnej roky slúžil ako odpútavacia akcia proti najväčšej slovenskej odpustovej slávnosti v Levoči. Tu však nestačili zväzácki funkcionári ani tanečníci, a tak angažmán získali aj pojazdné lunaparky. Počas púte v Levoči,“ vraví jeden z dobových „kolotočiarov z povolania“ František Johanides, „sme museli stáť na Sivej Brade pod Spišským hradom.
Boli sme súčasťou programu, ktorého cieľom bolo brániť rozmachu cirkevných akcií.“ Obzvlášť pikantnú príchuť mal nápad straníckych funkcionárov z Popradského okresu vyslať pod Mariánsku horu úderky mladých pionierov a zväzákov, ktorí tam mali zapisovať ŠPZ-ky áut účastníkov púte. Tento zámer pobúril aj ateistov, a tak neprešiel. Nie je bez zaujímavosti, že nad celou odpútavacou mašinériou vtedy bdelo komunistické oko otca dnešného prezidenta Andreja Kisku, najprv vedúceho odboru školstva a neskôr podpredsedu ONV v Poprade „pre nadstavbu“. Poznám ho ako svojho šéfa – vyhadzoval učiteľov pre vieru,“ zdôverila sa istá účastníčka internetovej diskusie. A hoci nemožno preukázať, že nejaký kantor prišiel priamo jeho pričinením o prácu, nemožno poprieť, že Kiska senior mal pod palcom okrem školstva a kultúry aj náboženské otázky a cenzúru cirkevných podujatí.
V šľapajach Pavlika Morozovova?
Preto sotva obstojí prezidentovho tvrdenie o ceste, po ktorej ho rodičia „viedli k viere“. Pravdepodobnejšia je predstava mladého Andreja Kisku v pionierskej či zväzáckej rovnošate, ako v Levoči sliedi po vozidlách náboženských tmárov – sťa Pavlik Morozov, vychýrený mládežnícky udavač zo sovietskych čias.
Kiska junior sa však toto leto zúčastnil na inom ideológiou napáchnutom podujatí – festivale Pohoda. Minulé roky tu hviezdil aj skrachovaný biskup Róbert Bezák, ktorý tak dostal priestor verejne útočiť na cirkevné štruktúry, rovnako ako svojho času komunisti.
http://www.extraplus.sk/content/view/3651
Pochod za život Košice, september 2013
Odporúčame komentár: Čudné referendové taktiky (klikni)
Jedna zo štvorice otázok ako predmet navrhovaného referenda o ochrane rodiny nie je v súlade s Ústavou SR. Rozhodlo o tom na dnešnom neverejnom zasadnutí plénum Ústavného súdu (ÚS) SR pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej.
Sporná otázka
Predmetná otázka znie: „Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?“
Tá podľa súdu nebola v súlade s článkom 93 odsek 3 ústavy, ktorý hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, v spojení s článkom 19 odsek 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
V súlade s ústavou sú referendové otázky: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“, „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“ a „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“
Referendum so štyrmi otázkami žiada vypísať Aliancia za rodinu, Ústavnosť referendových otázok posudzoval ústavný súd na základe podania prezidenta Andreja Kisku.
Prezident prisľúbil, že rozhodne v krátkom čase
Prezident Andrej Kiska si najskôr preštuduje dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR o referendových otázkach a potom v krátkom čase oznámi svoje rozhodnutie. Ako povedal agentúre SITA hovorca hlavy štátu Roman Krpelan, rozhodnutie ústavného súdu mu však ešte nedoručili.
Do petície za vyhlásenie referenda o ochrane rodiny sa do dnešného dňa podľa oficiálnej stránky Aliancie za rodinu podpísalo už viac ako 420-tisíc ľudí. Podľa slovenskej ústavy vyhlasuje referendum prezident na základe petície, pod ktorú sa podpíše aspoň 350-tisíc ľudí, a to do 30 dní od prijatia petície občanov.
Podpredseda KDH Pavol Zajac vyjadril ľútosť nad tým, že ústavný súd referendové otázky neposúdil skôr. Referendum by sa tak mohlo konať spolu s komunálnymi voľbami, čím by sa zvýšila šanca na vyššiu účasť voličov v plebiscite
Rozhodnutie ústavného súdu, ktorý zo štyroch otázok označil za neústavnú jednu z nich, Zajac rešpektuje a nerád by ho komentoval. „Osobne som bol presvedčený, že všetky štyri otázky sú v súlade s ústavou,“ konštatoval Zajac.
Ústavný súd zatvoril ľuďom ústa, tvrdí Aliancia za rodinu
Ústavný súd dnes zakázal povedať ľuďom svoj názor na rodinu, takto komentujú predstavitelia Aliancie za rodinu dnešné rozhodnutie ústavného súdu. Ten v pléne rozhodol, že tri otázky referenda o rodine sú v súlade s ústavou, jedna nie.
„Slušní ľudia sa dnes stali obeťou systému, dnes im ústavný súd zakázal povedať svoj názor na rodinu, na to, čo je rodina a my to považujeme za niečo skutočne škandalózne,“ vyjadril sa pred novinármi hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík.
„Toto nie je demokracia, toto je sudcovská tyrania,“ dodal. Podľa Tomáša Kováčika z Aliancie nastáva „sudcovský aktivizmus tak, ako ho vidíme aj v iných krajinách vo svete, a preto symbolicky hovoríme, že nám zatvorili ústa“.
Pred ústa si dali červené krížiky
Zástupcovia Aliancie za rodinu sa bližšie k verdiktu ústavného súdu nevyjadrili s tým, že tak urobia až na tlačovej konferencii, keď im doručia nález ústavného súdu. Na ďalšie otázky novinárov už neodpovedali a symbolicky si dali pred ústa červené krížiky.
Iniciatíva Inakosť je znepokojená rozhodnutím Ústavného súdu SR (ÚS SR) o súlade otázok referenda o ochrane rodiny s Ústavou SR. Uviedla to Jana Jablonická Zezulová z iniciatívy.
„Od začiatku iniciatívy za vypísanie referenda sme boli presvedčení o jeho protiústavnosti. Neskrývaným úmyslom organizátorov je okrem iného zamedziť prístup časti obyvateľstva k právnym inštitútom manželstva, adopcií a registrovaných partnerstiev, ktoré spadajú pod právo na súkromie a rodinný život a do budúcna tento stav zabetónovať,“ vysvetlil výkonný riaditeľ iniciatívy Martin Macko.
SaS: Referendum namierené voči konkrétnej menšine by sa konať nemalo
Referendum za rodinu je nezmyselné, namierené voči konkrétnej menšine, a preto by sa konať nemalo. Tvrdí to strana SaS. „Je rovnako zbytočné a nič neriešiace ako ústavná ochrana manželstva, ktorú nedávno spoločne schválili Smer a KDH. Ide len a len o snahu niektorých aktivistov obmedziť život párom, ktoré nežijú podľa predstáv cirkvi,“ povedal o referende predseda SaS Richard Sulík.
Referendum o rodine by bolo „protiústavné“
Prezident Andrej Kiska nemôže vypísať referendum v takej podobe, ako mu to predložila Aliancia za rodinu. Ústavný súd dnes totiž rozhodol, že jedna zo štyroch otázok, ktoré malo mať, by bola v rozpore s Ústavou. A to konkrétne tá, ktorá sa týkala ochrany práv osôb, ktoré spolu žijú inak ako v manželskom zväzku. Pre HN to potvrdila hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová.
Podľa Ústavného súdu je spomínaná otázka v rozpore s článkom, ktorý zakazuje uskutočniť referendum o základných právach. Ak by otázka prešla, ľudia by rozhodovali o tom, či chcú odoprieť párom spoločné práva, ktoré dnes získavajú manželia alebo aj to, či si páry rovnakého pohlavia môžu osvojiť dieťa v prípade, že jeden z nich je rodič.
Kiska zatiaľ nepovedal, ako na rozhodnutie súdu zareaguje. Jeho hovorca odkázal, že po doručenení verdiktu v krátkom čase oznámi svoje rozhodnutie.
Ostatné tri otázky súd odobril. V nich chceli aktivisti definovať manželstvo ako zväzok muža a ženy, odoprieť párom rovnakého pohlavia možnosť adopcie dieťaťa a zastaviť povinnú sexuálnu výchovu v školách. Keďže však žiadosť o referendum sa posudzuje ako celok, prezident ho po tomto verdikte súdu zrejme už nevypíše. Práve rozhodnutím Ústavného súdu totiž podmienil prezident Andrej Kiska to, či vyhovie Aliancii za rodinu a vypíše hlasovanie o otázkach ochrany rodiny. To malo mať pôvodne spoločný termín s komunálnymi voľbami, čo sa však napokon nestihlo.
Aké otázky malo mať referendum:
1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? a
3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“
Otázka, ktorú označil súd za protiústavnú:
4. Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?
Romana Schlesinger: Kresťania sú „zmrdi“
Referendum o rodine preskúma ústavný súd, rozhodol Kiska
BRATISLAVA 3. septembra (WEBNOVINY) – Referendum o ochrane rodiny z dielne Aliancie za rodinu preskúma Ústavný súd SR. Rozhodol tak prezident SR Andrej Kiska a informoval o tom v stredu v Prezidentskom paláci v Bratislave.
„Ak by neexistovali oprávnené pochybnosti o tom, že otázky sa týkajú základných práv a slobôd, referendum vyhlásim,“ povedal.
Ako dodal, pokladá za povinnosť požiadať Ústavný súd SR, aby posúdil a rozhodol, či otázky sú alebo nie sú v súlade s ústavou, či referendum možno alebo nemožno vyhlásiť. K rozhodnutiu Kisku sa Aliancia za rodinu vyjadrí dnes poobede na brífingu v Bratislave.
Prezident Kiska mlčí o petícii za referendum o ochrane rodiny
Zdroj: SITA
pred 2 mesiacmi | BRATISLAVA – Prezident Andrej Kiska v utorok nechcel prezradiť, ako naloží s petíciou za vypísanie referenda o ochrane rodiny. Dobrovoľníci z Aliancie za rodinu mu podpisy odovzdajú v stredu
OĽaNO pomáhalo Aliancii za rodinu zbierať podpisy na petíciu
Aliancia za rodinu má dosť podpisov na referendum o gejoch
SaS odmieta referendum o gejoch, podporilo by neznášanlivosť
Obrazom: Aliancia za rodinu dala Kiskovi petíciu o referende
Referendum o rodine by šlo proti ústave, tvrdí líderka LGBTI
Ombudsmanka: Referendum Aliancie by mohlo byť diskriminačné
Sloboda vyznania „zaručená“ – ako komunistami („Pokiaľ nie je v rozpore so zákonom“), aj demokratmi (pokiaľ nie je „nevyhnutné brániť slobodu a práva iných“)
Pred 25 rokmi sme žili v časoch, kedy bola jasná situácia každému občanovi:Nemohli sme, čo sme chceli, a museli sme, čo sme nechceli. To čo sme „nemohli“ však bolo v Ústave deklarované ako právo. To čo sme nechceli, bolo prezentované ako náš dobrovoľný zápal pre svetlé zajtrajšky. Prax? Stovky popravených, väznice plné politických väzňov, strach na pracoviskách, v uliciach a dokonca v rodinách. Schizofrénia a dvojtvárnosť, ktorá poznačila naše národy do dnešných dní. My si dnes myslíme, že žijeme v úplne inom svete a systéme. Na porovnanie si prečítajte niekoľko článkov komunistickej a súčasnej slovenskej Ústavy:
Komunistická Ústava
„(1) Sloboda vyznania je zaručená. Každý môže vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, alebo byť bez vyznania, ako aj konať náboženské úkony, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom.
(2) Náboženská viera alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom, aby niekto odopieral plniť občiansku povinnosť, ktorá je mu uložená zákonom.”
Sloboda vyznania patrí do komplexu základných demokratických práva povinností, ktoré Ústava ČSSR z r. 1960 (čl. 19–38) a ďalšie zákony štátu zaručujú a prikazujú rešpektovať všetkým občanom rovnako. „Všetci občania majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti” (čl. 20).
Ich rovnoprávnosť pri užívaní práv a slobôd je daná bez zreteľa na to, či sú veriaci alebo bez vyznania; práve tak sú si rovní pred zákonom pri plnení občianskych povinností, ktorých „neoddeliteľnou súčasťou je úcta k právam spoluobčanov, ako aj uvedomelé zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia” (čl. 38).
Podľa 101 „Kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky zneužije svoju náboženskú funkciu v úmysle nepriaznivo ovplyvňovať veci všeobecného záujmu, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky” (Komunistická Ústava 1960)
.http://slovat.blogspot.sk/2012/05/zakonodarstvo-cssr-o-kultoch.html
„V rozpore zo zákonom“
Demokratická Ústava
Druhý oddiel Základné ľudské práva a slobody
(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú.…
(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo …
(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, …
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory …
(1) Petičné právo sa zaručuje. (2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd.
(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.
(11) Za diskrimináciu z dôvodu
- pohlavia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu tehotenstva alebo materstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie.
„Práva a slobody iných“
Chvíľa pre pesničku: Karel Kryl
