Aktualizované: Kostoly a moslimovia, Malá vojna v marci 1939

21. marca 2016

873

Taliansko: Biskup zakazuje moslimské modlitby v kostoloch

Rím, 21.3.2016 (kath.net/KNA) Biskup toskánskeho mesta Pistoia zakázal dvom kňazom zriadiť v ich kostoloch modlitbové miesta pre moslimských utečencov…

„Kresťania sú síce povinní prijímať ľudí inej viery, ale kostoly sú určené na liturgiu a stretávanie spoločenstva vlastnej farnosti. Na modlitby moslimov je potrebné nájsť vhodnejšie miesto,“ oznámil biskup Fausto Tardelli príslušným kňazom podľa talianskeho denníka «La Repubblica» z pondelka. Duchovní Massimo Biancalani a Alessandro Carmignani podľa správy plánovali v časti kostola vyložiť modlitbové koberčeky smerom k Mekke. Obaja sa angažujú aj v oblasti pomoci utečencom v ich regióne. -zg-

Pripomíname si: Maďarská agresia zvaná Malá vojna (marec 1939)

Marián Tkáč

Čo sa dialo v marci 1939? Hitler, ohrozujúci celú Európu, pozval do Berlína Dr. Tisa a načrtol mu možný osud Slovenska: Váh mal byť hraničnou čiarou medzi Maďarskom a na severe Poľskom a na západe Nemeckom (Protektorátom Čechy a Morava). Ak Slovensko vyhlási samostatnosť do 12. hodiny 14. marca, vyhne sa rozdeleniu a okupácii. Pripomenul, že sa blíži 15. marec, deň maďarských osláv revolúcie, a že maďarská armáda čaká za Dunajom. Tiso a slovenský snem zvolili optimálne riešenie: vlastný štát. Ešte v ten istý deň ho Maďarsko ako prvé uznalo, jeho vojská sa teda 15. marca nepohli.

Pohli sa však o niekoľko dní. Nemecko napriek ochrannej zmluve so Slovenskom pokrytecky prižmúrilo oči a 23. marca maďarská armáda barbarsky prekročila slovenské hranice bez vypovedania vojny. Vpochodovala na zaskočený slovenský východ do hĺbky 20 až 30 km. Slovenské vojsko, Hlinkova garda a početní dobrovoľníci bojovými akciami proti odvekým utlačovateľom donútili maďarských honvédov zastaviť útok. Slovenská vláda hneď ráno protestovala v Budapešti a obrátila sa na zmluvne viazané Nemecko, aby konalo.

Konanie východných Slovákov prekvapilo maďarské vedenie i generalitu. Ich minister zahraničných vecí Csáky oznámil slovenskému veľvyslancovi Spišiakovi, že Maďari sú sklamaní správaním sa Slovákov. Očakávali po rozpade ČSR, „že Slováci sa akosi sami od seba vrátia do maďarskej vlasti“.

Dvadsiateho štvrtého marca podnikli Maďari letecký útok proti Spišskej Novej Vsi. Napriek tomu, že slovenská vláda na nátlak Nemecka prijala navrhnuté prímerie, bombardovanie Spiša zopakovali aj o deň neskôr. Bomby zabili trinásť vojenských i civilných osôb a mnohých zranili.

Na rokovaniach v Budapešti pod nemeckým dohľadom musela slovenská delegácia súhlasiť s násilnou „úpravou hraníc“. 4. apríla podpísali dohodu, následkom ktorej stratilo Slovensko 74 obcí, 1 697 km² svojho územia a 69 639 obyvateľov, z ktorých iba pár stoviek boli Maďari. Veľmi dlho bol tento podlý akt maďarskej agresie proti Slovensku zamlčiavaný. Najprv tak chceli internacionálni komunisti, po nich internacionálni „demokrati“. Malo by byť mementom: kto podlo koná raz, môže aj druhý raz. Mali by sme Európe pripomínať, kto začal s krvavým predobrazom 2. svetovej vojny.

Maďarská agresia si vyžiadala spolu 36 nevinných slovenských obetí. Komu dnes hovoria niečo mená ako Mikuláš Klanica, Gustáv Pažický, Ferdinand Švento? Prečo ich nenesú naše ulice a námestia?

Spišské memento