Niekoľkokrát už som počul názor, že toto referendum je obdobou „sviečkovej manifestácie“, ktorá sa odohrala na sklonku komunistického režimu v Bratislave (25. marca 1988). Aj vtedy sme počúvali, že to je zbytočné, mnohí sa zamýšľali, ako sa to skončí, či tam vôbec niekto príde, pochybovali o zmysle tejto akcie. Aj vtedy režim vynakladal obrovské úsilie, aby zamedzil účasti na Hviezdoslavovom námestí. Zatýkali sa disidenti, vysokým školám dali mimoriadne voľno, odkláňala sa doprava, dokonca v čase začatia akcie zrazu „upratovali“ miesto činu polievacie autá. Všetko sa váľalo na protisocialistické živly ktoré chcú rušiť pokoj a výstavbu socializmu. Dokonca bratislavský dekan v predvečer manifestácie vystúpil v televízii a odrádzal potencionálnych manifestantov od ich úmyslu a apeloval na evanjelium. No a napokon prišiel nezmyselný tvrdý zásah ateistickej moci, ktorý zo „sviečkovej“ urobil epochálnu a nesmrteľnú udalosť.
Ak si porovnáme tamtú situáciu z terajším referendom, nájdeme tu mnohé paralely. Najmä tú, že zápas katolíkov sa neskončil, že napriek tomu, že vtedy bojovali aj za slobodu a demokraciu pre všetkých, dnes opäť ťahajú „za kratší koniec“ a sú pečiatkovaní ako spiatočníci a netolerantní nenávistníci, a vytýka sa im práve to, o čo bojovali pre každého občana tento krajiny. Preto je treba myslieť na to, aby sme azda nabudúce opäť nemuseli ísť pod vodné delá a obušky. A aby sme opäť ukázali Európe aj svetu to svetlo Majáka, ktoré nikdy nezhasne. Je to na každom z nás, na mne, na tebe, na nás všetkých. Anton Selecký
TA3: Téma dňa – Referendum
Namiesto sviečok máme dnes urny
Slovensko za referendum – Ján Čarnogurský
Vojna proti demokracii
Pacifik: Hej, kočí
