Aktuálne: 17. november opäť cenzurovaný – kým a prečo?

457

Milí priatelia, zase tu máme November. Situácia sa nám trocha posúva, a to nielen rokmi, ale aj modernou cenzúrou. Keďže našťastie som si ako novinár archivoval všetky urobené alebo získané materiály, mohli ste v minulých rokoch vidieť a počuť autentické záznamy z onoho obdobia komunistickej totality, ktorými bolo najmä monitorované spravodajstvo pre Slobodnú Európu a Hlas Ameriky prostredníctvom Anton Hlinku v Mníchove. V neposlednom rade to boli aj zaznamenané priame prenosy z „revolúcie“ online.
Dne sa s prekvapením pozerám do svojho videoarchívu a zisťujem že tieto doličné relácie proste zmizli (viď linky nižšie) – jednoducho mi ich vymazali….. Uvádzam tieto linky ako dôkaz manipulácie. Pokúsim sa túto nehoráznosť napraviť. Rád by som sa niekedy dozvedel, kto mi to 25 rokov „šliape na päty“ – či bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti, alebo nebodaj sami súdruhovia „revolucionári“. Preto vám ponúkam všetky materiály, ktoré sa zachovali.
V druhom linku ( z roku 2012)  našťastie zostali audionahrávky inkriminovaných relácií zo západných rozhlasových staníc. V tomto týždni som mal uverejnený v týždenníku Slovenka rozhovor o daných časoch, preto vám ho na doplnenie prinášam.
Zároveň si môžete vypočuť síce trocha dlhú, ale vyčerpávajúcu analýzu tých čias na linke „Kým prišiel november.“ Toto všetko znamená, že súdruhovia, či už bývalí alebo súčasní, niečo skrývajú a proste za nijakú cenu to nestrpia zverejnené. Nuž, aby to bolo celkom jasné – boj pokračuje.
Ide o pravdu, ako som to chcel predostrieť na odovzdávaní cien Ústavom pamäti národa. Reči ocenených však „neboli v scenári“.. Tak vám svoj neodznelý „preslov“ prinášam v písomne forme. Zároveň tým poukazujem na to, že nič sa neskončilo, a že zápas o pravdu pokračuje – ba je čoraz úpornejší. Anton Selecký

Ako 17. nov. 1989 pred spustením „akcie“ promtne nastúpilo v Prahe 50 zahraničných spravodajov (scenzurovaný dokument)

Scenzurovaný magnificat:

https://www.magnificat.sk/monitoring-november-1989-25-te-vyrocie-i/
https://www.magnificat.sk/27656/

https://www.magnificat.sk/aktualne-kym-prisiel-november-alebo-proces-s-tzv-bratislavskou-patkou/

https://www.magnificat.sk/monitoring-november-1989-25-te-vyrocie-skutocnosti-bez-mytu-iii-najnovsi-dokument-nepohodlni-disidenti/

Kým prišiel November

Februárka

Odovzdávanie cien Ústavu pamäti národa, 15.11.2015, Bratislava

Anton Selecký – neodznelý preslov (Primaciálny palác, 15. Novembra 2015)
Ďakujem Ústavu pamäti národa za pozornosť, ktorá by podľa môjho názoru skôr patrila mnohým iným osobám. Ďakujem Patrikovi Dubovskému za jeho preslov, ale povedzme si, keby som tu mal teraz vyratúvať svoje životné chyby, omyly, a kiksy, neviem, ako by to dopadlo.
Ctení a vážení prítomní, milé dámy a páni, milí priatelia, sestry a bratia!
Všetci poznáme z Biblie výrok: Poznajte Pravdu, a Pravda vás vyslobodí. Na druhej strane v tej istej Biblii čítame výrok: Čo je to pravda?
Ľudstvo celé veky tápe týmito dvoma výrokmi, ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. A tak človek hľadá, nerozumie, nachádza i blúdi. I čaká, kedy sa Pravda odhalí.
Pravda sa nerodí. Pravda ani neumiera. Pravdu možno len prijať alebo neprijať. A vôbec nie je – ako to spieva Jarek Nohavica – nejakou „dôverčivou naivkou“. Pravda nás presahuje. Pravda je veľkou dámou. Nepotrebuje sa nikomu vnucovať. Niekedy sa nonšalatne skrýva. Dokonca sa nechá na čas zdanlivo udupať. Hrá sa s nami ako mačka s myšou. Pravda je aj potvora. Skúša nás ako žiačikov, aby nás dobehla v tej najneočakávanejšej chvíli.
Zápas o pravdu sa tiahne nonstop celým naším životom. Za sovietskej okupácie Československa sa naša generácia prvýkrát transparentne stretla s otázkou: Aká je pravda? A povedali nám, že pravdy sú akosi až dve. Tá skutočná však do nás vyryla nespochybniteľnú ryhu. A zistili sme, že pravdu treba v prvom rade prežiť, vidieť, úplne osobne ohmatať. To je dnes pre nás nenahraditeľnou skúsenosťou.
Hovorí sa, že lož má krátke nohy. V našich časoch však akoby lož dokázala bežať niekoľko maratónov za sebou. Lož sa akosi zázračne rozmnožuje a neraz ovládne – ako chorobné metastázy – celú spoločnosť. Nastúpia jej zbrane. Strach, zbabelosť, špekulácia. A tak sa naša veľká dáma Pravda stáva akousi Popoluškou. Avšak – len zdanlivo.
Pravda tiež nie je nijakou lacnou kamarátkou. Chce, aby sme boli dôslední. Aby sme jej otvorili svoje srdce. Aby sme pre ňu aspoň trocha trpeli. Aby sme sa pýtali svojho svedomia, kde vlastne je. Aby sme ju vedeli postaviť nad svoje malichernosti. A aby sme sa ku nej správali – ako chlapi.
Vďačím Bohu za to, že mi dal možnosť byť pri zápase ľudí o pravdu. Tento boj pulzuje bez ohľadu na doby a režimy celým svetom aj dnes. Ak sa zahľadíme do ktoréhokoľvek levelu ľudského života, vidíme v ňom tento zápas. Za doby socializmu stačilo, aby nám niečo zatajovali, a hneď sme vedeli, kde Pravda je. A Pravda čakala. Nesľubovala nijakú slávu, ale pot, slzy a krv. Spriadala svoje nelogické nitky. Až sme dospeli k momentu, kedy sme si mysleli, že Pravda – zvíťazila.
Zlo však vbehlo do šatne a nastúpilo na javisko v inom kostýme. Začalo sa ďalšie dejstvo. Drámu zastrela fraška.
Poznajte pravdu, a Pravda vás vyslobodí. Čo je to však tá pravda? Ak začneme sami od seba, pravdou je aj to, že klamem svojich priateľov. Že nedávam spravodlivú mzdu. Že konkurentovi ničím povesť a meno. Že zneužívam vzletné frázy, aby som pomýlil občanov. Že som aktívnym, aby som sa staral len o seba. Aby som znemožnil, zbedačil a napokon predal svoju vlasť. Pravdou je aj to, že nie som dobrým manželom. Že svoje deti považujem za príťaž. že zrádzam svoje korene, dedičstvo otcov, a hluším vlastné svedomie, pretože sa v ňom táto pravda ozýva.
Doba pokročila. Namiesto jednej potlačovanej Pravdy tu máme tisíce kvázy právd. Každý má tú svoju. Stojí tu pravda proti pravde, je tu akési právo na svoju pravdu, právo kúpiť si pravdu, právo z lži urobiť pravdu a z pravdy lož.
Kedysi sa hovorilo: Nič sa nedá robiť, ideš hlavou proti múru, proti vetru sa …. nedá. A predsa sa jedno dalo: postaviť Pravdu nad svoj život či existenciu, veriť v Pravdu a biť sa o ňu. Takí ľudia boli a ešte sú medzi nami. Som vďačný Bohu za to, že mi dal možnosť takýchto ľudí poznať a ísť s nimi kus cesty.
Poznajte Pravdu, a Pravda vás vyslobodí. A čo je to pravda?
Ctení prítomní, dámy a páni, milí priatelia! V tej istej Biblii, ktorú som odcitoval, je aj veta: Ja som Cesta, Pravda a Život. Povedal to Ježiš Kristus. A teraz si všimni, ako zareagovalo tvoje srdce. To je presne ten tvoj stav, to je možno ten tvoj osobný problém, a možno zápas. Ale či to chceme alebo nie, či s tým súhlasíme alebo nesúhlasíme, táto Pravda sa potvrdzuje celé stáročia, v dejinných udalostiach, v rôznych spoločenských či politických zápasoch, v životoch jednotlivcov i celých národov. Potvrdzuje sa napriek všemožnému odporu a vláde Zla. A o túto Pravdu možno zápasiť celou svojou bytosťou. Pretože ťa oslobodzuje od teba samého.
Nedávno zosnulý kardinál Ján Chryzostom Korec hovoril: Chráňme pravdu života! On to robil do svojej smrti. Priatelia, je na nás, ako sa k tomuto odkazu postavíme. Mnohí musia kvôli pravde prejsť nesmierne tŕnistú cestu, niektorým stačí počúvnuť hlas svedomia. Pretože ak chceme byť skutočne pravdivými, bez svedomia to nejde.
Každý z nás, pokiaľ žije, má túto šancu a úlohu. Nejde o renomé alebo slávu, ale o hrdosť nás samých – na našu minulosť, prítomnosť či budúcnosť. Na naše korene, na naše dedičstvo otcov. Ide o našu vieru a pokoru. O príklad, ktorý sme sami dostali, a ktorý sme povinní odovzdať ďalej. Úloha brániť a chrániť Pravdu sa nekončí.
De Saint Exupéry napísal: Vôbec nejde o mňa. Vôbec nejde o teba. Boh proste vzhliadol na našu generáciu a použil ju. Priatelia, želám si, aby toto konštatovanie platilo pre všetky generácie. Pretože – ako to povedal rímsky generál Maximus svojim bojovníkom: Vaše činy v živote sa odrazia vo večnosti. Nech teda činy každého človeka sú tej večnosti hodné. Činy v službe Pravdy a pre Pravdu. Nesme túto zástavu ďalej. Je to vecou cti – mojej i tvojej, vecou cti všetkých nás.
Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť! Prajem vám všetkým príjemný večer.

*****************************************************************************
Medzi ocenenými bol aj Ivan Polanský, ktorý bol zatvorený koncom komunizmu v Českoslovensmku a dostal 4 roky väzenia – hlavne za šírenie informácií z obdobia Slovenskej republiky. Aj náš dokument o ňom sme našli vymazaný. Prinášame ho teda ešte raz:

Nepohodlní disidenti (scenzurovaný dokument)

Slovenka1
Slovenka2
Slovenkas3

******************************************

Súčasné „spravodajstvo“ o Novembri 1989