Čas spásy
„Moje drahé deti! Prosím vás, modlite sa… Ani neviete, ako veľmi vám to pomôže. Máte tak málo času! Moji drahí, staňte sa deťmi, lebo iba deti budú vedieť, čo je modlitba.“ (Nepoškvrnená Čistota, Hora Zvir, 8. november 1992)
Vstávaj, lebo zmeškáš! Nestíham. No, do tohto sa pustím, až keď… Som časovo nadupaný! Čas sú peniaze… Je za 5 minút dvanásť! A napokon – však zajtra je tiež deň. Tieto vety nás dnes v živote stretávajú až príliš často. Doba sa zrýchľuje. Hádame a hľadáme, kde je chyba. Doslova padáme na nos, ale keď máme chvíľočku sa zastaviť a porozmýšľať, chytá nás des. A tak naháňame čas. Vypĺňame ho mnohými nezmyslami, len aby sme ho zachránili, a aby som ho napokon – definitívne stratili.
Čas je životný prvok, ktorý si uvedomujeme, až keď ho nemáme. Pre tých, ktorí to zistia, je veľmi často neskoro. Pre tých, pre ktorých ešte neskoro nie je – si čas nevšímajú. A tak existuje len skupinka ľudí, ktorí cenu času zistia včas. Keď Panna Mária hovorí „máte tak málo času!“ – určite nemyslí na naše bežné aktivity. Jej čas je ponímaný dramatickejšie. Ide o čas tvojej spásy. Prečo máme „tak málo času?“ Pretože Panna Mária na Hore Zvir povedala napokon aj to, že „prichádza doba, ktorá je už tu.“ Ak spojíme tieto dve vety, dávajú dokonalý súlad a zmysel: „Máte tak málo času! Prichádza doba, ktorá je už tu..“ Priatelia, ani poplašný zvon neznie jasnejšie! Tento čas, čas spásy a milosrdenstva, je ešte tu. A ak si povieš – pre mňa existuje len dnes – tak si cenu tohto času pochopil, pretože pojem zajtra – sa stane pojmom – nikdy. Anton Selecký
III. Fatimské tajomstvo
Kongregácia pre náuku viery dňa 26. júna roku 2 000 zverejnila Tretiu časť tajomstva, zjaveného 13. júla 1917 v Iria-Fatima, tak ako ho napísala sestra Lucia 3. januára 1944:
„Píšem viazaná poslušnosťou voči vám, môj Bože, ktorý mi to prikazujete, prostredníctvom úctyhodnej excelencie pána biskupa z Leiry a vašej a mojej najsvätejšej Matky.
Po dvoch častiach, ktoré som už vysvetlila, videli sme po ľavej strane našej Panej, – trochu vyššie, anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Kmitajúc vydával plamene, zdalo sa, ako by mali zapáliť svet. Ale plamene zhasli pri dotyku žiary, ktorú Naša Pani vydávala pravou rukou voči nemu: Anjel, pravou rukou ukazujúc na zem, silným hlasom povedal: Pokánie, Pokánie, Pokánie.
A v obrovskom svetle, žiariacom z Boha sme videli: Čosi podobné, ako sa vidia ľudia v zrkadle, keď pred ním prechádzajú. Biskup bol oblečený v bielom. Mali sme predtuchu, že by to mal byť Svätý Otec. Iní biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, stúpali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž zo surových kmeňov, akoby z neotesaného korku.
Svätý Otec, prv než vystúpil na vrch, prešiel veľkým, napoly zrúcaným mestom, a chvejúc sa, kolísavým krokom, sužovaný bolesťou a zármutkom, modlil sa za mŕtvych, ktorých stretal po ceste. Keď prišiel na vrchol, pokľakol na kolená u nôh veľkého Kríža. Vtedy ho skupina vojakov zabila niekoľkými strelnými ranami a šípmi a rovnakým spôsobom zomreli jeden po druhom všetci biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky ako aj iné svetské osoby, muži a ženy z rôznych skupín a postavení. Pod dvomi ramenami kríža stáli dvaja anjeli, každý držal v ruke krištáľovú nádobu, do ktorej zbierali krv mučeníkov a ňou kropili duše, čo sa blížili k Bohu“. (Oficiálne zverejnený text pápežom Jánom Pavlom II.)
Fatima song
The 13 Day
Repríza: Fatimské zjavenie Pany Márie
Repríza: Šokujúce súvislosti
Tretie tajomstvo, Rusko, globalizácia, Cirkev, dôležitosť zasvätenia
Repríza: Fatima, cesta k mieru
