Noc kostolov – upozornenie ohľadom rešpektovania posvätného priestoru
Kostoly sú predovšetkým miestom, kde sa zhromažďuje Boží ľud. Úvodné poznámky Obradu posvätenia kostola a oltára ďalej objasňujú: „Ľud zhromaždený v spoločenstve s Otcom, Synom a Duchom Svätým tvorí cirkev, čiže Boží chrám, vybudovaný zo živých kameňov, v ktorom sa Otcovi vzdáva úcta v Duchu a pravde. Právom sa teda od najstarších dôb slovom „ecclesia“ označuje tiež budova, v ktorej sa kresťanské spoločenstvo schádza na počúvaní Božieho slova, na spoločnej modlitbe, prijímaní sviatostí a slávení Eucharistie.“ (Rímsky pontifikál, Obrad posvätenia kostola, I.1)
Preto sa kostoly nemôžu považovať za bežné „verejné“ priestory, ktoré sú k dispozícii pre zhromaždenia akéhokoľvek druhu. Sú to miesta posvätením alebo požehnaním trvale vyhradené pre bohoslužbu.
Kongregácia pre Boží kult ponúka aj dôvod pre striktné dodržiavanie posvätnosti kostolov: „V spoločnosti sužovanej zhonom a hlukom, ako je to predovšetkým vo veľkých mestách, sú kostoly miestom vhodným na to, aby tu ľudia v tichu alebo v modlitbe nachádzali pokoj duše alebo svetlo viery. To bude možné len vtedy, ak si kostoly zachovajú svoju identitu. Ak sa budú kostoly používať na iné účely ako na tie, ktoré sú im vlastné, nastane nebezpečenstvo, že prestanú byť znamením kresťanského tajomstva. To prinesie väčšiu alebo menšiu škodu pre výchovu k viere a pre náboženské cítenie Božieho ľudu, ako pripomínajú Pánove slová: «Môj dom má byť domom modlitby» (Lk 19,46).“ /Kongregácia pre Boží kult, List predsedom konferencií biskupov De concertibus in ecclesiis, 5.11.1987, čl. 5, Notitae 24 (1988) 3/
Súčasný Kódex kánonického práva sa o používaní posvätných miest vyjadruje v kánone 1210 nasledovne:
„Na posvätnom mieste sa má pripustiť iba to, čo slúži na vykonávanie alebo napomáhanie kultu, nábožnosti a náboženstva, a zakazuje sa všetko, čo sa nezlučuje s posvätnosťou miesta. Ordinár však môže z prípadu na prípad dovoliť iné použitie, nepriečiace sa však posvätnosti miesta.“
Je teda v kompetencii ordinára miesta rozhodnúť, či sa môže kostol môže výnimočne použiť na inú aktivitu ako Boží kult, ale len v tom prípade, ak sa to neprieči posvätnosti miesta.
Konkrétne smernice Apoštolská stolica v tejto veci vydala iba pokiaľ ide o organizovanie koncertov v kostoloch.
Tu sa jasne stanovuje, že na takých koncertoch môže zaznieť len hudba liturgická alebo náboženská, čo musí jasne vyplývať z jej pôvodného určenia a obsahu (ako napr. diela, ktoré sa dnes už pri liturgii nehrajú, ale boli pre liturgiu pôvodne skomponované; hudba a spevy, ktoré sú inšpirované Svätým písmom alebo sa vzťahujú na Boha, Pannu Máriu alebo svätých).
/porov. Kongregácia pre Boží kult, List predsedom konferencií biskupov De concertibus in ecclesiis, 5.11.1987, čl. 8-9, Notitae 24 (1988) 3/
Uvedené normy nabádajú na svedomité zachovávanie posvätnosti kostolov, čo je dôležité osobitne dnes, keď aj samotný Boží kult je ohrozovaný sekularizáciou a profanizáciou. Kostol je posvätným miestom aj vtedy, keď sa v ňom nekoná bohoslužba. Medzi našimi obydliami je kostol domom Božím a znamením jeho prebývania medzi nami.
Osobitne v kontexte nadchádzajúceho podujatia Noc kostolov, ktoré sa uskutoční 1. júna 2012, si musíme byť vedomí, že by bolo chybou vytvoriť pri tejto príležitosti z našich chrámov len viacúčelové sály alebo kultúrne domy. Treba sa snažiť účastníkom a návštevníkom ponúknuť práve to posvätno, ktoré dnes mnohí ľudia hľadajú. A pri zachovaní identity kostola ako miesta, kde prebýva Boh medzi ľuďmi, aj pripravované podujatie môže takýmto posvätno a kontakt s Bohom sprostredkovať.
+ Mons. Stanislav Stolárik
predseda Liturgickej komisie KBS
