Bývalá potratárka chce skoncovať s potratovým priemyslom v USA
COLLEGE STATION, TEXAS, 12. júna 2012 (LifeSiteNews.com) – Bývalá riaditeľka kliniky Plánovaného rodičovstva sa stále snaží získať nových potratových pracovníkov, ale teraz, namiesto toho, aby ich hľadala v potratovom priemysle, ich hľadá mimo neho.
Abby Johnson, (na obr.) bývalá riaditeľka texaskej potratovej kliniky, spustila novú službu And Then There Were None (A neostal ani jeden), live internetový webcast, ktorý v pondelok v noci navštívilo skoro 6 500 ľudí.
Táto nezisková organizácia dúfa, že zasiahne odhadovaných 9-tisíc pracovníkov na potratových klinikách v Spojených štátoch a povzbudí ich, aby tento priemysel opustili a poskytne im prostriedky, ktoré im pomôžu v ich rozhodnutí.
Nová organizácia poskytne emočnú podporu pracovníkom zdeseným z toho, čoho sú svedkami; právnu pomoc tým, ktorí sú zastrašovaní, aby mlčali o potratovom priemysle; duchovné sprevádzanie členmi ich vlastnej cirkvi a finančnú pomoc pri hľadaní novej práce.
Mottom tejto služby je: „Ak nebudú žiadni ďalší pracovníci na potratových klinikách, nebudú žiadne ďalšie potratové kliniky a nebude viac potratov. Začína to pracovníkmi.”
„Nechceme, aby ani peniaze neboli dôvodom, prečo niekto cíti potrebu ostať vnútri potratového priemyslu,” povedala Abby Johnson. „Táto práca je zlo a oni toto zlo vo svojom vnútri cítia každý deň, keď idú do práce.”
Johnson, zamestnankyňa roka v organizácii Plánované rodičovstvo v roku 2008, povedala, že nájdenie novej práce, ktorá vynahradí vysoké platy poskytované potratovými klinikami, môže byť ťažké. Potom, ako sa jeden riaditeľ potratovej kliniky dozvedel, že niektorí zamestnanci chcú podať výpoveď, povedal: „Dobre, veľa zdaru pri hľadaní novej práce. Pretože ste pracovali v potratovom priemysle, nikto vás nebude chcieť.”
Tieto slová, aj keď mali zastrašiť, majú v sebe veľa pravdy. Dvaja bývalí potratoví pracovníci povedali, že majú čo robiť, aby sa vyrovnali so svojimi starými platmi, ale nikdy by už nemysleli na návrat späť.
Sarah, bývalá pracovníčka na potratovej klinike, ktorá sa zúčastnila vysielania, povedala, že jej trvalo osemnásť mesiacov, kým z tohto priemyslu odišla.
Aj keď táto služba má byť ešte len spustená, Johnson povedala, že už má sedemnásť pracovníkov potratových kliník, ktorí chceli opustiť potratový priemysel a hovorila s nimi o otázkach života.
Ďalšia bývalá pracovníčka na potratovej klinike, Annette, povedala, že sa dostala k potratom, pretože „chcela pomáhať v neziskovej organizácii, zvlášť mladým v latinsko-americkej komunite”. Prvýkrát sa dozvedela o Plánovanom rodičovstve cez program, ktorý bol (vytvorený) špeciálne pre túto komunitu.
Povedali jej, že pracovníci kliník mali zasahovať pri záležitostiach ohľadom materstva, adopcie alebo potratov pre budúce matky za rovnakých podmienok, ale zistila, že pracovníci sa len snažili nanucovať svojim klientom potraty. Svoju skúsenosť oľutovala. „Tie mladé dievčatá, ktoré som viedla na kliniku, skutočne nevedeli, čo sa tu deje.”
Potom ako si vypočula svedectvo Abby Johnson na jednom podujatí, stretla sa s ňou v zákulisí. „Na druhý deň, v pondelok o 9:00, som vošla do kancelárie svojho šéfa a dala výpoveď.”
„Koniec koncov potraty zraňujú ženy, rodiny a dokonca aj pracovníkov,” povedala.
And Then There Were None momentálne pracuje na dvojstranovom letáčiku pre pouličných pracovníkov, ktorý bude rozdávaný pracovníkom kliník. K dispozícii by mal byť o niekoľko týždňov. Vo svojej knihe Unplanned (Neplánované) opisuje, ako prolife pracovníci zmenili jej život a dúfa, že vynesú mnohých ďalších z temnoty kultúry smrti.
David Bereit, národný riaditeľ Forty Days for Life (Štyridsať dní pre život) a člen dozornej rady, ktorý pracoval ako konferenciér programu, spomína ako stretol Abby, keď sa modlila pred svojim potratovým pracoviskom.
„Abby bola niekto, za koho som sa menovite modlil,” povedal Bereit. „Sotva by som pred rokmi, keď sa Abby modlila pred svojim potratovým pracoviskom, veril, že budem v rade služby, ktorú ona spustí.”
Jenny Stone, ktorá pracuje pre Live Action a je operačnou riaditeľkou programu And Then There Were None, povedala, že ju služba zaujala, pretože „je nová, unikátna a predstavuje životodárny aspekt pro-life hnutia.”
Sarah súhlasila. „Ktokoľvek je pouličným pracovníkom, nech to robí ďalej,“ povedala. „Možno hneď nevnímate žiadnu odmenu, ale význam vašej práce, vaša prítomnosť a zodpovednosť je obrovská.”
Johnson, matka tri a pol týždňového bábätka, povedala, že dúfa, že cez vzdelanie a modlitby príde deň, keď nikto nebude chcieť pracovať v priemysle, ktorý zarába peniaze na najhoršom druhu paródie.
„Potrat sa stane v našom živote nemysliteľným,” povedala
