Simon and Garfunkel: Sound of silence
Zvuk Ticha
Vitaj tma, môj starý kamarát, prišiel som sa s tebou znovu porozprávať. Pretože jemne sa zakrádajúca vízia zasiala svoje semená, kým som spal, a tá vízia, ktorá bola zasiata v mojom mozgu, stále zostáva v zvuku ticha.
V nepokojných snoch som kráčal sám úzkymi dláždenými ulicami. Pod svätožiarou pouličnej lampy nadvihol som si golier pred zimou a vlhkom, keď moje oči prebodol záblesk neónového svetla, ktoré preťalo noc a dotklo sa zvuku ticha.
A v tom nahom svetle som uvidel desaťtisíc ľudí, možno viac, ľudí, hovoriacich bez rozprávania, ľudí, počujúcich bez počúvania, ľudí, píšucich piesne, ktoré hlasy nikdy nezdieľali, a nikto sa neopovažoval rušiť zvuk ticha.
„Hlupáci,“ povedal som, „neviete, že ticho rastie ako rakovina, počúvajte moje slová a môžem vás naučiť, chyťte sa mojej ruky a môžem vás dosiahnuť.“ Ale moje slová spadli ako tiché dažďové kvapky a ozývali sa v studniach ticha.
A ľudia sa klaňali a modlili neónovému bohovi, ktorého si spravili a ten znak vystrelil svoje varovanie v slovách, ktoré formoval, a ten znak povedal: „Slová prorokov sú písané na stenách metra a v halách bytoviek,“ a šepkané v zvuku ticha.
