„Spravodlivý bude kvitnúť ako palma, porastie do vysoka ako céder v Libanone.“, (Ž 92:12). Libanon sa v Biblii spomína často, v knihe Kráľov, Žalmoch, Piesni a v Izaiášovi. Ježiš a Mária počas svojho verejného pôsobenia navštívili túto krajinu.
Libanon je špeciálne oddaný Ježišovej matke, dnes Kráľovnej Libanonu (vyhlásená r. 1908 maronitským patriarchom) . Na juhu krajiny je sanktuárium venované Panne Mantary , miesta, kde Panna Mária čakala na svojho Syna, kým sa vráti z Tyry a Sidonu. Hlavný svätostánok je v Harisse, 30 minút severne od Bejrútu. V roku 1997 ho navštívil pápež Ján Pavol II. Oblasť je posiata početnými svätostánkami a kláštormi.
„A vstal odtiaľ a odišiel do okolia Týru a Sidona a vojdúc do domu chcel, aby sa nikto nedozvedel o tom, ale sa nemohol utajiť. Lebo počujúc o ňom žena, ktorej dcéra mala nečistého ducha, prišla a padla k jeho nohám – a žena bola Grékyňa, Sýrofeníčanka rodom – a prosila ho, aby vyhnal démona z jej dcéry.“ Marek 7: 24-26
Ježiš sám evanjelizoval Libanon návštevou v Tyre. Jánovo evanjelium popisuje tiež Ježišov prvý zázrak na svadbe v Káne . Kána sa nachádza juhozápadne od Tyry a v čase Ježiša patrila pod Galileu. Nedá sa s istotou povedať, že ide o miesto, kde sa odohrala zázračná udalosť, Libanončania sú však presvedčení, že fakt, že Ježiš išiel k Kány dolu na Kafarnaum (Jn2:12) vypovedá o tom, že ide o toto miesto, pretože z palestínskej Kány by musel ísť hore. V Káne v Libanone je zachovalá jaskyňa Qana s obrovskými kamennými nádobami na vodu.
Pred viac ako 100 rokmi sa stal Bechwat, Bekaa v Libanone známym sochou Panny Márie nádeje a to kvôli mnohým zázrakom a uzdraveniam prostredníctvom Jej príhovoru. Socha stvárňuje Máriu v modrých šatách , ktoré sú posiate hviezdami, ako vyobrazenie Kráľovnej Neba. V rukách drží kríž a na hlave má zlatú korunu. Malý kostolík je postavený na jednej zo strán hory, týčiacej sa nad úrodným údolím. Zboku tejto hory rastú ovocné stromy každého druhu. Kostol je len 6 m dlhý a 6 m široký. Socha je umiestnená na ľavej strane oltára. Pred niekoľkými rokmi pastor postavil nad pôvodným nový, oveľa väčší svätostánok, ale slávna socha zostala na pôvodnom mieste v starom kostole – na druhý deň po inštalácii v novom svätostánku našli sochu premiestnenú na pôvodné miesto a toto rozhodnutie Panny Márie zostalo rešpektované. Omše (maroniti- katolíci) sa konajú v novom chráme, starý- dnes Shrine Notre Dame de Bachwat – slúži na špeciálne uctievanie Panny Márie.
Už pred udalosťami z obdobia občianskej vojny v Libanone sem robili púte ľudia , ďakujúci za poskytnuté milosti alebo za pomoc vo svojom živote.
Podobne ako Fatima a Lurdy na Západe, je Panna Mária z Bechwat kľúčovým svätostánkom Panny Márie na Strednom východe . Hoci sa jedná o katolícku záležitosť, ortodoxní a moslimovia prichádzajú po mnoho rokov vzdať úctu Panne Márii tiež. Úzka cesta smerom hore bola predtým len čiastočne spevnená, a v daždivom počasí bol jej zjazd problematický.
V období vojny tu stalo niečo nové. Moslimská žena so svojím 9 ročným synom sa modlili pred sochou Panny Márie , keď vtom chlapec povedal svojej matke: “Socha sa na mňa pozerá.” Matka pozrela hore a socha pohla hlavou a rozprávala smerom k nim, hýbala rukami, zvuk však nevydala.
Moslimská žena bežala von povedať o tom ostatným , aby prišli a pozreli sa. Vedľa svätyne bol muž, ktorý bol 7 rokov zmrzačený, vstúpil dovnútra a bol okamžite uzdravený. Na prvý deň boli mnohí uzdravení a mnohí videli Pannu Máriu pohybovať sa.
Počas nasledujúcich 4 týždňov sa správa rozšírila a k soche začali prúdiť zástupy, aby videli pohybovať sa sochu a s prosbami za uzdravenie. Nápor na malú dedinskú cestu bol príliš veľký , až musela organizačne zasahovať polícia a presmerovať všetko na jednu cestu okolo mesta. To príliš nepomohlo a tak na tretí týždeň investor vydláždil všetky cesty do a zo svätyne, okolo nich sa bleskovo vyrojili kiosky s jedlom a obchody s ružencami a sochami. Uzdravenia sa naďalej dejú a niektorí vidia sochu hýbať sa.
Keď sme tam so šoférom len štvrtý týždeň po udalostiach prišli , už sa jednalo o dobre organizované miesto s cestami, chodníkmi , osvetlením a celkovou infraštruktúrou polícia dozerala na dianie vonku aj vnútri . Stovky sviečok dotvárali pokojnú atmosféru . Nevidel som žiadny zázrak, ani žiaden pohyb sochy, ale tá mala jemnú usmievavú tvár.
Vonku som stretol kňaza z libanonskej katolíckej televízie, ktorý bol predtým veľmi známym spevákom. Robil reportáž o zázraku a vysluhoval omšu, ktorá bola veľmi dôstojná. Maronitské omše nie sú pre mňa ničím novým a mám ich rád, pretože sa na nich veľa spieva a kánon sa vykonáva v Kristovom jazyku. Počas omše na bočných stranách oltára dvaja i viac kňazov spovedá a to počas takmer celej omše.
35 rokov skúmam zázraky a je len málo tých, o ktorých sa dá jednoznačne povedať, že sú od Boha, ale keď je zázrak jednoduchý a mocný, mám sklon uveriť, že je od Boha. “Neprichádzam k vám s efektnou rečou , ale s Božou mocou”, hovorí svätý Pavol. Zázraky v Bachwate nemajú žiadneho mystika, žiadneho vizionára, žiadne posolstvo, ale majú obrovskú moc Ducha Svätého v uzdravovaní a milosti.
Cestu na miesto aj dnes ľahko rozpoznať, keďže obrovské zástupy pútnikov mieriace k miestu takmer znemožňujú šoférovanie. Autá a autobusy sú odparkované takmer na každom štvorcovom metri v okolí. Ľudia sú pokojní a trpezlivo čakajú na príležitosť dostať sa do blízkosti sochy. Početné milosti a zázraky robia prúd návštevníkov nepretržitý a prví prichádzajú už s brieždením na rannú liturgiu.
Libanon má ohromnú históriu obrany viery ešte z čias Sv. Marona, ktorý bojoval s monofizitskou herézou . Bránili sa voči moslimským inváziám v 7. a 8. storočí a aj v 20-tom storočí zostali prevažne kresťania. Nie sú považovaní za zjednotených, hoci sa nikdy od Ríma neseparovali. Ich patriarcha sedí v Bejrúte a má jurisdickiu nad diecézami v Libanone, Sýrii, Egypte, Austrálii, Brazílii a USA.
Po sýrskej a izraelskej invázii a masívnom bombardovaní Bejrútu by ste čakali ubiedenú a porazenú krajinu, ale nie je to to, čo nájdete. Bejrút je prosperujúce mesto s takmer viditeľnými stopami po bombardovaní , ale priemysel prosperuje a zdá sa , že každý je šťastný a verí v budúcnosť. Ľudia sú vysoko vzdelaní a hovoria viac po anglicky a francúzsky ako arabsky. Libanon je záhradou Stredného východu s dlhými nádhernými plážami a zasneženými horami . Keď sa sneh roztopí , rieky premenia údolia na jednu z najbujnejších vegetácií sveta. Keď si na trhu obzriete ich zemiaky a paradajky, uvidíte čo myslím.
Vždy mierumilovní Libanonci sa pre svoje vzdelanie a inteligenciu stali obchodníkmi Stredného Východu. Možno sú problemy s Izraelom, Palestínou či Afrikou , ale v Libanone sa deje niečo nádherné a Boh má s touto krajinou zrejme veľké plány. Nech Panna Mária z Bechwatu nesie Libanon na svojich rukách v ústrety jeho veľkej budúcnosti.
