Kristus, Kráľ Poľska – poslanie Rozálie Celakownej

1652

 

Priblížilo sa Božie Kráľovstvo

„Vedenia štátov sa teda nesmú vzpierať preukazovať panstvu Ježiša Krista verejne svoju úctu a poslušnosť. Rovnako majú svätú povinnosť starať sa o to, aby ľud Kristovu vládu uznal. Len tak si udržia svoju vlastnú autoritu a budú slúžiť pravému blahu svojho ľudu. „

(pápež Pius XI.)


Vážená redakcia! V májovom čísle M ROSY som zachytila krátku informáciu u úsilí poľských veriacich o Intronizáciu Krista na Kráľa Poľska.  Som hlboko presvedčená že spomínané udalosti v Poľsku sa dotýkajú a dotknú každého z nás a to už v krátkom čase. Úpenlivo Vás, ako Jediný hlas Pravdy v médiách na Slovensku , prosím aby ste sa aj Vy bližšie pozreli na to čo sa tam naozaj deje .

Počnúc posolstvami Božej Služobnice Rozálie Celakownej, ktorej prces prebieha, množstvom aktivít veriacich  a zvlášť duchovného otca Piotra Natanka, ktorý je prenasledovaný z každej strany, lebo otvorene a verejne usvedčuje slobodomurárov a ich aktivity a hlavne je celým srdcom oddaný dielu intronizácie,  a v neposlednom rade posolstvami, ktoré sú stále naliehavejšie.

Prosím spolu so sv. Pavlom, aby sme nepohŕdali proroctvami. Veľmi ma zarmucujú vyjadrenia mnohých ľudí, často bohužiaľ aj kňazov, že ak sa šíria podľa nich tzv. „poplašné správy o Božom hneve a trestoch“, tak je vraj jasné že je to blud, že Pán Boh by nás určite nestrašil , veď vraj aj on dobre vie, že strachom sa nič nedosiahne. Pýtam sa: “ či už všetci zabudli na NINIVE ?!!!  Nebol  posledným prostriedkom pred skazou práve strach, ten spásonosný strach pred Bohom, strach o seba?  Pán Boh sa prihovára práve Poliakom, z nich nám a svetu  vzišlo veľké požehnanie cez Milosrdného Ježiša. Teraz, dáva svoje posolstvá znova tomuto národu a cez neho svetu, lebo sa napĺňa čas. 18. júna ubehlo presne 50. rokov od prvého zjavenia  v  Garabandale. Je čas, aby sa ľudia pripravili, pretože k naplneniu jeho obsahu je blízko.

Posielam Vám  v prílohe niektoré najdôležitejšie linky a ešte raz Vás pokorne prosím : Povedzte, sprostredkujte to našim veriacim. Verím že s Božou pomocou sa všetko dá..                                              V  modlitbe zostáva Jana

* * *

Milá pani Jana, ďakujeme za veľmi podnetný list, otázkami ktoré ste nastolila s budeme zaoberať. Anton Selecký

 

Priblížilo sa Božie Kráľovstvo

„Vedenia štátov sa teda nesmú vzpierať preukazovať panstvu Ježiša Krista verejne svoju úctu a poslušnosť. Rovnako majú svätú povinnosť starať sa o to, aby ľud Kristovu vládu uznal. Len tak si udržia svoju vlastnú autoritu a budú slúžiť pravému blahu svojho ľudu. „

(pápež Pius XI.)

Božia služobnica Rozália Celakówna

Božia služobnica Rozália Celakówna sa narodila 19. septembra 1901 v Poľskej dedinke  Jachówka v Krakowskej diecéze ako prvé z ôsmych detí roľníka Tomáša a jeho ženy Joanny. Od rodičov sa jej dostalo hlbokej náboženskej výchovy, matka ju učila milovať Ježiša ukrytého v Eucharistii a v každom blížnom, zvlášť však v tých najúbohejších. Už od svojich šiestich rokov začína Rozália zvláštnym spôsobom pociťovať Ježišovu prítomnosť v duši. Pán Ježiš ju takto sprevádza celým jej navonok skromným životom, najprv v rodičovskom dome a neskôr pri službe chorým v nemocnici v Krakove, kde pracovala od roku 1925 až do svojej smrti v roku 1944. V tom istom čase, keď rehoľná sestra Mária Faustína prijíma pre ľudstvo posolstvo o Božom Milosrdenstve, dostáva Rozália iné vážne posolstvo pre svet. Ježišove slová o čase milosrdenstva museli čakať viac než päťdesiat rokov, kým boli Cirkvou dané svetu. Posolstvá o  nadchádzajúcom  čase Spravodlivosti, ktoré boli tak dlho umlčované, sa derú na povrch cez hlasy mnohých veriacich najmä v Poľsku ale aj inde na svete. Oni rozhlasujú za striech, čo Pán hovorí do ucha vybraným dušiam: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“. (Mk 1,15)

 

Poslanie Rozálie

Počnúc rokom 1930, začína sa Pán Ježiš cez Rozáliu domáhať  od Poliakov, aby ho uznali za svojho Kráľa. Poúča Rozáliu, že je to záležitosť nesmiernej dôležitosti, že sa na ten úmysel, aby sa urýchlila Jeho Intronizácia v Poľsku, treba veľa modliť a veľa trpieť. Rozália sa obracia na svojho duchovného otca, paulína,  Kazimierza  Dobrzyckiego : „ Od istého času som nútená akousi tajomnou silou Vám Otče povedať,(…) aby ste drahý Otče napísali list Jeho Eminencii kardinálovi Hlondovi, Prímasovi  Poľska o urýchlenie intronizácie (…). Pán Ježiš chce takto zachrániť Poľsko pred úpadkom.  Pán Ježiš chce byť našim kráľom osobitným spôsobom, to si On praje.  Poľsko musí výnimočným spôsobom, slávnostne vyhlásiť Pána Ježiša za svojho Kráľa cez intronizáciu (…). Intronizácia to nie je len forma obetovania sa, zasvätenia, ale je to obnova sŕdc, ich poddanie sa sladkému panovaniu Lásky!“

Od septembra 1937 obdrží  Rozália rad prorockých vízií, v ktorých sú veľmi výrazne stanovené požiadavky Ježiša voči Poľsku a svetu. Od ich splnenia závisí osud jej vlasti a iných národov : ak sa Poľsko chce zachrániť, musí uznať Ježiša za svojho kráľa v plnom zmysle toho slova cez AKT INTRONIZÁCIE, ktorý má byť vykonaný celým Národom. Zvlášť však  cez štátne a cirkevné vrchnosti, ktoré ho majú v mene národa spoločne, slávnostným spôsobom uskutočniť . Následne za príkladom Poľska pôjdu iné národy, ktoré tiež takto uznajú Ježiša za svojho kráľa. Všetky národy, ktoré neuznajú Ježiša za svojho kráľa, zahynú.

Rozália pri plnení svojho poslania neustále naráža na nesmierne množstvo prekážok: odmietanie , zľahčovanie a výsmech od tých, ktorým hlavne boli smerované Ježišove požiadavky. Spolu so svojou misiou obdržala aj ťažký kríž. V jeho nesení jej pomáhali predovšetkým otcovia Paulíni, najmä už spomínaný duchovný otec  a tiež generálny predstavený paulínov otec Pius Przeździecki z Jasnej Hory.


Napriek mnohým prosbám, žiadostiam a listom cirkevným aj svetským vrchnostiam, s čoraz naliehavejším Božím posolstvom sa nič nepohýna. Je začiatok roku 1939 a Pán Ježiš  oznamuje Rozálii : „ Dieťa moje, bude strašná vojna, ktorá spôsobí také zničenie… Veľké a strašné sú  hriechy a zločiny Poľska. Božia spravodlivosť chce potrestať ten národ za hriechy, zvlášť za hriechy nečistoty, za vraždy a nenávisť. Napriek tomu, je ešte záchrana pre Poľsko, ak Ma uzná za svojho Kráľa a Pána a to v úplnosti cez intronizáciu, nie len v jednotlivých častiach krajiny, ale v celom štáte s vládou na čele. To uznanie má byť potvrdené odvrhnutím hriechov a úplným obrátením sa k Bohu(…).  Iba vo mne je záchrana pre Poľsko. (…) Povedz dieťa (duchovnému) otcovi, aby napísal Prímasovi Poľska prostredníctvom Otca Generála ( generálny predstavený otcov paulínov   ) , aby vykonal všetko pre urýchlenie intronizácie.

Jasná Hora je trónom Márie. Cez Máriu prišiel Boží Syn aby spasil svet a tu znova cez Máriu príde spasenie Poľsku cez intronizáciu. Keď sa to stane, potom Poľsko bude baštou kresťanstva, mocnou a silnou, o ktorú sa rozbijú všetky nepriateľské útoky.“ Rozália to potvrdzuje svojmu duchovnému otcovi slovami: „….Poľsko bude silnou mocnosťou, najsilnejšou nie len v Európe, ale na celom svete ak poslúchne výzvu pána Ježiša, ale ak nie, tak zahynie. To nie sú moje myšlienky a slová. To mi povedal Pán Boh.“

Ignorancia poľského episkopátu a vlády o krátky čas priniesla  katastrofálne následky. Doteraz najstrašnejšia  svetová vojna  sa začala práve napadnutím Poľska, 3.septembra 1939. Kvôli ľudskej pýche sa história opakuje . „Tá strašná zrada vlasti zo strany vlády, ach, ako veľmi bolí ! Prečo náš episkopát tak toleroval tie veci? Prečo naši biskupi a kňazi mlčali ?!“ (B.s. Rozália Celakówna)

Prichádzajú tu na myseľ bolestné  Ježišove slová z Matúšovho Evanjelia :

Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, aby na vás padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie.

Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Hľa, váš dom vám ostáva pustý. Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“

Snahy o intronizáciu Ježiša na Kráľa Poľska pred vypuknutím II. svetovej vojny sa skončili neúspechom, v dôsledku čoho Poľsko a mnoho iných krajín sveta podľahli zničeniu. Aj samotnej Rozálii sa nejaký čas zdalo, že jej poslanie bolo neúspešné, že čas milosti daný Poľsku bol premárnený. V tom čase znova počuje hlas Pána Ježiša, ktorý jej hovorí: „Či čas u Boha je časom ľudským? Či nepripravím ľudské srdcia na tú vznešenú chvíľu, akou má byť intronizácia ? Či usudzuješ, že nie je možné vyplniť moju predpoveď ?“

Počas vojny Rozália obdržala ďalšie vybádania od Pána Ježiša, aby sa naďalej usilovalo o intronizáciu. Tesne pred svojou smrťou vydáva svedectvo  svojej viery: „Ja tak verím v intronizáciu, v jej uskutočnenie, že hoci by mi aj hlavu stínali, že sa to nikdy nestane, neuverím tomu. Už si nikdy nebudem myslieť prečo sa tak, či inak stalo, prečo nie teraz, ale neskôr… Uskutoční sa.“

Ešte v júli roku 1938 však Rozália obdržala prorockú víziu a poučenie, dotýkajúce sa vtedy dosť ďalekej budúcnosti, avšak pre nás, dnes žijúcich, veľmi blízkej. Opisuje to takto:

„ Ocitla som sa na vysokej hore, na ktorej som uvidela guľu úplne podobnú glóbusu, len oveľa väčšiu. S veľkým záujmom som si ju obzerala. Z geografického hľadiska zo bola zemeguľa. Rozoznávala som časti sveta i jednotlivé štáty. Vtom, stála predo mnou postava muža, plná vážnosti a majestátu. Kto to bol, neviem. Tá postava sa ku mne priblížila nadväzujúc rozhovor. „Toto je zemeguľa.“, povedal mi vyzývajúc  ma, aby som menovala a ukázala hranice častí sveta a v nich jednotlivé štáty. Keď som odpovedala na otázky, potom mi tá osoba povedala hlasom plným vážnosti: „Dieťa moje! Za hriechy a zločiny spáchané ľudstvom na celom svete zošle Pán Boh strašný trest. Božia spravodlivosť už viac nemôže zniesť tie výčiny. Obstoja len tie krajiny, kde bude kraľovať Kristus. Ak chcete zachrániť svet, treba uskutočniť intronizáciu vo všetkých štátoch a národoch na celom svete. V tomto a jedine v tomto je záchrana. Tie štáty a národy, ktoré ju nepríjmu a nepoddajú sa vláde sladkej lásky Ježišovej, zmiznú z povrchu zeme a už nikdy nepovstanú. Zapamätaj si to dieťa moje, zhynú a už nikdy nepovstanú!!! (…) Pamätaj dieťa, aby táto tak dôležitá záležitosť nebola prehliadaná a neupadla do zabudnutia. (…) Intronizácia v Poľsku musí byť uskutočnená.“


KRÓL KRÓLÓW by „ Či za tie duše Kristus netrpel? Či ony nie sú vykúpené Jeho Najsvätejšou Krvou? Aj ich treba začleniť (do úmyslu modlitby a obety), zvlášť Ameriku.

Ďalej hovoril s najhlbším presvedčením: „ Je treba urobiť všetko pre to, aby bola intronizácia uskutočnená. Je to posledné úsilie Ježišovej Lásky na tieto posledné časy.“ Pýtam sa s bázňou tej osoby, či Poľsko obstojí? Odpovedala mi: „ Poľsko nezahynie, ak a nakoľko príjme Krista za Kráľa v plnom zmysle toho slova, ak sa podriadi Božiemu zákonu, zákonu Jeho lásky. Inak, dieťa moje, neobstojí.“ A ešte nakoniec mi s istotou povedal: „ Dosvedčujem ti to, dieťa moje, ešte raz, že jedine tie krajiny nezahynú, ktoré budú oddané Ježišovmu srdcu skrze intronizáciu, tie, ktoré Ho uznajú za svojho Kráľa a Pána. Na svet príde strašná katastrofa- hovoril– ako teraz uvidíš.“

V tej chvíli zadunela strašná rana, tá guľa pukla. Z jej vnútra vyšľahol obrovský plameň, za ním sa liala hrozná láva ako z vulkánu úplne ničiac všetky štáty, ktoré neuznali Krista. Videla som zničené Nemecko a iné západné štáty Európy. S hrôzou som sa obrátila o pomoc k tomu pánovi a on mi hovoril: „Neboj sa, dieťa!“, a držal ma za ramená. Pýtam sa ho či to je koniec sveta, a ten oheň a láva, či to je peklo? Odpovedal mi: „ Nie je to koniec sveta ani peklo, len strašná vojna, ktorá má doplniť diela zničenia.“ Poľské hranice ostali neporušené- Poľsko obstálo. Tá neznáma osoba mi ešte hovorí: „ Krajiny oddané vláde Krista a Jeho Božského Srdca obdržia mocný štít a bude už jeden Ovčinec a jeden Pastier.“

Po tých slovách všetko zmizlo. Nasledujúci deň po  Svätom Prijímaní som sa pýtala Pána Ježiša, čo to znamená. Dostala som poučenie: „Dieťa, to sa stane, ak sa ľudstvo neobráti k Bohu. Nesmiete zanedbávať záležitosť urýchlenia chvíle intronizácie v Poľsku.(…) To všetko sa stane. Iba tie krajiny obstoja, ktoré ma uznajú za svojho Kráľa. Zničenie bude veľké kvôli hriechom, ktoré sa ako potopa rozliali na zemi, a preto musia byť krvou zmyté; zvlášť tam, kde boli popáchané najohyzdnejším spôsobom.“

„Prosme vrúcne Pána Ježiša o priblíženie sa Jeho Kráľovstva, lebo sa blížia časy, kedy nastane jeden Ovčinec a jeden Pastier.“

(B.s. Rozália Celakówna)

Z denníčka Sv. Faustíny

Slová Panny Márie sv. Faustíne z dňa 25. Marca 1936:

„Ja som dala svetu Spasiteľa a ty máš hovoriť o jeho veľkom milo­srdenstve a pripraviť svet na jeho druhý príchod, keď príde nie ako Milo­srdný Spasiteľ, ale ako Spravodlivý Sudca. Ó, ten deň je strašný. Deň spra­vodlivosti, deň Božieho hnevu je určený. Trasú sa pred ním anjeli. Hovor dušiam o veľkom milosrdenstve, kým je čas zľutovania.“

(Denníček 635 )

Keď som sa modlila za Poľsko, počula som: „Poľsko som si zvlášť zamiloval. Ak bude poslušné mojej vôli, vyvýšim ho v moci a svätosti. Z neho vyjde iskra, ktorá pripraví svet na môj druhý príchod.“

( Denníček 1732)

www.intronizacja.pl

www.rozalia.krakow.pl