Sme sledovaní
http://mobil.sme.sk/c/5866623/nielen-iphone-vas-spehuje.html
Telefonáty budú pod dozorom
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-21036410-telefonaty-budu-pod-dozorom
Nie je to tak dávno, kedy sa mobilný telefón považoval za raritu, ktorú si ľudia závideli. Bol akýmsi symbolom slobody pohybu. Operatívnosti. Pohodlia. Pamätám sa na reklamu, v ktorej úradník zodvihne klasické telefónne slúchadlo a ťahá za sebou nekonečnú šnôru. „Odstrihnite sa !“ radila reklama na mobilný telefón.
A tak sme sa „odstrihli“. A „odstrihávame“ sa čoraz viac… Ale pozor! My sme v skutočnosti „neodstrihli“ seba, ale telefón, ktorý sa stal našou osobnou súčiastkou. Takže v podstate sme vlastne naň priviazaní pevnejšie ako kedykoľvek predtým. Klasický telefón nám poskytoval slobodu – nemuseli sme pri ňom sedieť. Mobil nás urobil priviazanými na telefón kedykoľvek – a kdekoľvek.
Ďalšie masívne reklamy šírili myšlienku „odstrihnutia“ sa ľudomilným sloganom „aby ľudia spolu hovorili“. Pretože asi len mobilní operátori objavili rozhovor. Ľudská komunikácia sa zintenzívnila, ale zároveň sa stala akousi neosobnou, všadeprítomnou a zmätočnou. Neustála možnosť telefonovania a „hovorenia“ vytvorila zo vzťahov akúsi virtuálnu sieť, v ktorej je človek napojený na éter ako rádiový prijímač. Mobil sa stal nezbytnou rekvizitou, potrebou, fetišom. Kdekoľvek a koľkokoľvek ľudí vidno s pravou rukou zodvihnutou pri uchu, chodca, šoféra, pracujúceho či odpočívajúceho človeka. Pohrávať sa s telefónom sa stalo úplne prirodzenou činnosťou, zakrývaním rozpakov, využívaním čakania, prejavom alibizmu. Mobilný telefón sa stal pánom našich voľných chvíľ, naším azylom, či takmer strážcom. Vytiahnuť mobil, dať ho na stôl a používať pri posedeniach či rokovaniach je absolútnym štandardom.
Ešte stále toho nebolo dosť. A tak vznikla konkurencia. Operátori T-mobile, Orange, O2, funfón… ktorí sa naoko „pretekajú“ balíkmi výhod, paušálmi, voľnými minútami, nekonečnými hovormi… Neustále a nekonečne sa vtierajúce reklamy postupne zrejme vymyli naše mozgy. Najprv za korunu, potom za euro, ale vy za neustále sa inovujúce mobily „za euro“ zaplatíte v skutočnosti veľmi draho… A počty zákazníkov rastú a rastú, veď „operátori“ potrebujú, aby sme mobily mali úplne všetci. Obrovské peniaze za obyčajný a bezpracný prenos energie tečú do vreciek novodobých „eštebákov“, ktorých nikde nevidno, ale ktorí navyše o nás vedia úplne všetko.
A o to ide. Nie o to, aby „ľudia spolu hovorili“, ale aby hovorili o sebe, o svojich priateľoch, o svojich zvykoch, presvedčení, starostiach, plánoch, o najtajnejších kútoch svojej duše. Esemeskujeme si aj to, čo by sme z očí do očí nikdy nepovedali, ani neprezradili. A takto to všetko navyše prezrádzame neznámemu „operátorovi“ – rovno do tajomnej databázy, kde rastie ešte v blízkej minulosti neuveriteľný „zväzok“ – a to bez predvolávaní, bez výsluchov, bez toho, aby sme vedeli, čo z nás vytiahli.
Naviac ešte – vystavujeme sa ohrozeniu zdravia, na ktoré telefonovanie mobilom zhubne pôsobí.
Priatelia, už sme tu niekoľkokrát o tom písali. Kto môžete, zbavte sa mobilu! Zahoďte túto komunikačnú drogu proste „do kýbla“. Uvidíte, že po niekoľkodňovom panikárení, že sa bez mobilu stratíte, zbláznite alebo zrútite, príde chvíľa, kedy si uvedomíte svoju skutočnú slobodu.
Slobodu v tom, že keď budete chcieť telefonovať, prikročíte ku klasickému telefónu a zavoláte si. Že vás niekto ihneď nenájde? Práve na tomto je založený pudový „mobilný“ strach, že nestihnete zavolať, alebo sa ihneď nedozviete niečo nanajvýš dôležité či súrne. Je to len umelo vypestovaná závislosť. Ale nebojte sa, svet pôjde ďalej aj bez mobilu. A napokon si nájdete aj čas na to, aby ste skutočne, z očí do očí, bez virtuálnych pocitov „spolu hovorili“.
Anton Selecký
Chinaski: Tabáček
