Apríl je v oblasti Jeruzalema mesiacom kvetov. Každoročný „posledný“ marcový dážď zavlaží jačmeň a pšenicu, suché púštne vetry rozpustia sneh a púšť sama začne oplývať kvetmi . Vegetácia Jeruzalema a okolia je adaptabilná na často drsné počasie, suché podnebie ako stvorené pre letničky, sekulenty či trvalky s koreňmi, ktoré sú schopné zadržiavať vodu. Mnoho druhov má tŕne ako ochranu pred bylinožravcami. Rastliny Svätej zeme od paliem Palmovej nedele cez tŕne tŕňovej koruny, drevo Kríža až po kvety Veľkej noci ponúkajú hlbokú kresťanskú reflexiu.
Teš sa pláň a pustatina, plesaj púšť, rozkvitni sťa jasienka (Izaiáš 35: 1–2)
Počas štúdia Turínskeho plátna (Dr. & Alan & Mary Whanger, Duke University) boli objavené obrazy kvetov a tŕňov. Profesor Avinoam Danin (Hebrew University of Jerusalem) tieto objavy potvrdil a nálezy priamo identifikoval. Podľa neho ide o rastliny, ktorých spoločným znakom je, že kvitnú na prelome marca a apríla a ich výskyt je úzko ohraničený na oblasť medzi Jerzalemom a Hebronom. Knižnica a herbár Harvardskej univerzity poskytujú mnohé historické a vedecké zbierky z tejto z tejto oblasti, ktoré s týmto výskumom súvisia.
Phoenix dactylifera L. (datlová palma)
V púšti indikuje prítomnosť vody.
„Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí , vyšli mu v ústrety a volali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izreala.“ (Jn 12:12-13)
Anastatica hierochuntica L. (ruža vzkriesenia z Jericha)
Mŕtva rastlina je v zemi zakorenená mnoho rokov. Po dažďovej sprche jej kmeň zosilnie do pol hodiny – rastlina sa zdá ako keby bola „vzkriesená“ a zásahy dažďa vypúšťajú niekoľko životaschopných semienok.
Ziziphus spina-christi (L.) Desf.
prívlastok odkazuje na “korunu z tŕňov”
„Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa.“ (Jn 19:2)
Turínske plátno obsahuje slabo viditeľné obrázky kvetín, tŕňov (Gundelia tournefortii), pistácií Pistacia (mastic), ktoré identifikovali porovnaním s ilustráciami v publikácii s využitím špeciálnej techniky vrstvenia. Porovnaním Plátna s ikonou (550 AD) z Kláštora sv. Kataríny a s mincou Justiniana II (692–695 AD), všetky vykazovali obrysy kvetov nájdené prostredníctvom počítačovej simulácie. To indikuje, že na základe zhodných prvkov, ako predloha pre namaľovanie ikony slúžilo Turínske plátno. Odtlačky kvetov medzi mincou a plátnom sú takisto v perfektnej zhode.
Koherencia ikony, mince a Turínskeho plátna s bodmi výskytu kvetov:
Prof. Danin potvrdil niektore ďalšie rastliny, kvitnúce na prelome marca a apríla: Gundelia tournefortii L., Zygophyllum dumosum Boiss., Cistus creticus L., and Capparis aegyptia L a i) ktoré poukazujú na to, že jediné miesto, kde ľudia mohli položiť tieto čerstvé kvety na Plátno je oblasť medzi Jeruzalemom a Hebronom.
„Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u židov zvykom pochovávať” (John 19:40)
podľa people.fas.harvard.edu
magnificat.sk
