Nový „Metropolita“ Slovenska? Pravdepodobne už moslimská poslankyňa NRSR, Tri fázy islamizácie a i.

8531

Zrejme nový slovenský „Metropolita“ Igor Rintel, šéf Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Slovenska, nielenže zasahoval na KBS proti právoplatne zvolenej parlamentnej strane, ale vystrnadil z ÚPN aj katolíckeho historika.

Martin Lacko: Za mojím prepustením stojí šéf židovských náboženských obcí Igor Rintel

www.hlavnespravy.sk/…/829666

Bratislava 8. septembra 2016 (HSP/PriestorNet.com/Foto: Jana Birošová)

Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave, odbor história – filozofia. V rokoch 2001–2009 pôsobil ako odborný asistent slovenských dejín 20. storočia na Katedre histórie UCM v Trnave. Od roku 2007 pracoval ako vedecko-výskumný pracovník v Ústave pamäti národa.

Na snímke historik Martin Lacko

Venuje sa dejinám Slovenska v 20. storočí, predovšetkým výskumu obdobia prvej SR a tradícii novodobej slovenskej štátnosti. Zozbieral niekoľko stoviek výpovedí pamätníkov, najmä o období 2. svetovej vojny. Je autorom viacerých monografií, edícií dokumentov a zborníkov, asi päťdesiatich štúdií a množstva odborných článkov. Historika PhDr. Martina Lacka, PhD. sme požiadali o rozhovor bezprostredne po jeho prepustení z Ústavu pamäti národa.

V ÚPN ste pôsobili dlhé roky. Dostali ste výpoveď pre údajné porušenie pracovnej disciplíny, no vidno za tým politickú motiváciu. Môžete sa k tomu vyjadriť?

V ÚPN som pracoval takmer desať rokov a nikdy som sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, úlohy som si nielen plnil, ale ich vysoko prevyšoval. Zlom nastal v októbri 2014. ÚPN vtedy navštívil šéf židovských náboženských obcí Igor Rintel, ktorý predsedovi Správnej rady Ondrejovi Krajňákovi vyslovil požiadavku prepustiť mňa i Jána Bobáka, bývalého šéfa Historického odboru Matice slovenskej, pričom nás mal označiť za „fašistov“. Odvtedy Krajňák hľadal len zámienku na naše prepustenie, verejne na nás útočil a osočoval nás, neuverejňoval, prípadne cenzuroval naše vedecké výstupy. Stále však nebol reálny dôvod na prepustenie, hľadala sa preto zámienka. V mojom prípade to bol článok, ktorým som sa bránil proti osočovaniu zo strany denníka SME a Ondreja Krajňáka v článku zo 6. júna 2016. „Demokrati“ zo SME mi vtedy nedali nijaký priestor na reakciu, tak som bol nútený brániť sa na svojej webovej stránke. No a práve za tento článok som dostal od Krajňáka neobvyklý pozdrav, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, ľudovo povedané hodinovú výpoveď. Vraj som ho znevážil v očiach podriadených. Nenávisť k mojej osobe a tlak na moje vyhodenie museli byť ohromné. Krajňák nečakal na poštové doručenie či odovzdanie na pracovisku, ale vyslal tri sekretárky s autom, aby ma naháňali na služobnej ceste. Najprv prepadli dom mojich rodičov, kde ma hľadali, potom chceli prenasledovať vlak, v ktorom som sedel. Nakoniec mi výpoveď priniesli až do Starej Ľubovne, kde som prednášal na odbornom seminári k výročiu SNP. Jeden zo zamestnancov ÚPN povedal, že by sa o tom dal nakrútiť akčný dokument, tzv. „road movie“.

Viackrát ste sa vyslovili v tom zmysle, že najvyššia miera slobody bádania a diskusie bola u nás začiatkom deväťdesiatych rokov, teda krátko po páde komunistického režimu. Znamená to, že sa situácia mení k horšiemu? Ak áno, nemajú na tom veľký podiel masmédiá? Nestali sa médiá hlavného prúdu nástrojom skrytej propagandy a manipulácie?

Odpovedali ste si sám. Len začiatkom 90. rokov tu bola sloboda, potom už nie. Veď si len zoberte, koľko politicky protichodných periodík vtedy vychádzalo a aké rozmanité názory sa šírili. To postupne upadalo a dnes sa už pluralita skončila. Dnes sú tu už znova päťdesiate roky, len v rafinovanejšom vydaní. Boľševici sa transformovali na liberálov. Vládne tvrdá cenzúra, strach. Práve médiá, a tí, čo stoja za nimi, majú na tomto alarmujúcom stave hlavný podiel. Médiá už dnes nie sú zdrojom informácií, ale nástrojom kádrovania, šírenia lži až nenávisti. A mám dojem, že im už ani to nestačí, potrebujú nepohodlných ľudí ponížiť, izolovať, ba fyzicky zlikvidovať. Presne ako boľševici – oponentov by najradšej pozatvárali do gulagov, prípadne rovno postrieľali.

Na snímke historik Martin Lacko

Niektorí Slováci akoby sa hanbili za svoj štát. Zároveň sa zdá, že ktosi v našom národe rozsieva pocit viny za činy predchádzajúcich generácií. Ako to vnímate?

No presne, to je tá hlavná tendencia dnešnej doby, presnejšie médií vrátane RTVS, ktorú si platíme z našich daní. Ide tu o to, vštepiť národu pocit viny za svoju históriu, za skutky svojich rodičov, starých i prastarých rodičov. Osobitne za obdobie, keď mal svoj štát. Ponížený národ s pocitom viny sa poľahky ovládne, bez odporu sa vzdá svojho štátu, jazyka, pôdy, vody. Ba i svojich detí, ak mu to prikážu. Tlaku médií, žiaľ, podľahli už aj naši politickí a cirkevní predstavitelia.

Pamätáme si vaše slová z istej verejnej diskusie: „Úlohou historika je skúmať respektíve hľadať pravdu.“ Na druhej strane, každý človek vychádza z nejakého svetonázorového základu. Ako možno podľa vás skĺbiť tieto dva faktory?

Prvoradou úlohou historika je skúmať historické fakty, dávať ich do súvislostí, vytvárať komplexný obraz o dejinách. Samozrejme, že uhol pohľadu je u každého autora – nielen historika – iný, podmienený vekom, náboženstvom, výchovou a podobne. No historické fakty by mali byť záväzné pre všetkých, bez ohľadu na mienku jednotlivca. Fakty však nestačí len skúmať kdesi v archíve, v kancelárii, treba ich aj zverejňovať, posúvať k ľudom. A to je dnes problém, že vedci začínajú byť prenasledovaní za zverejňovanie faktov.

Zhováral sa Ján Maršálek  Rozhovor vyšiel na portáli PriestorNet.com

Poslankyňa Petruchová sa vydala za moslimského imigranta. Ženích na svadbe chýbal

Bratislava 7. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Poslankyňa Národnej rady SR za stranu OĽANO Silvia Petruchová sa po novom volá Silvia Shahzad. Vydala sa totiž za moslimského imigranta Yasira Shahzada pôvodom z Pakistanu, žijúceho v Nemecku. Zvláštnosťou je aj ich netradičná svadba, na ktorej sa samotný ženích nezúčastnil

Na snímke poslankyňa Národnej rady SR za stranu OĽANO Silvia Shahzad
Na snímke poslankyňa Národnej rady SR za stranu OĽANO Silvia Shahzad

Poslankyňa s už novým priezviskom Silvia Shahzad sa so svojou významnou životnou udalosťou pochválila na sociálnej sieti facebook:

“Priatelia, každý deň sa nám niekto snaží povedať, že tento svet je plný zla a nenávisti, ale ….neverte všetkému. Je v ňom aj veľa lásky a to aj od ľudí, od ktorých by ste to možno nečakali.

Svoje súkromie na facebooku príliš nezverejňujem, ale urobím výnimku. Jeden úžasný muž mi dnes povedal toto: Bola si najlepšou priateľkou na svete a som si istý, že oddnes budeš najlepšou manželkou na svete,” napísala poslankyňa.

Jej manžel Yasir Shahzad pochádza z Pakistanu, ale už vyše 8 rokov žije v Európe a snaží sa získať azyl. Podľa slov poslankyne Silvie Shahzad sa zoznámili cez internet a ich virtuálny vzťah trval pred svadbou približne rok a pol. Občas ho poslankyňa navštívila v Nemecku. Yasir, ktorý v Nemecku pracuje ako “odborník na likvidáciu odpadu”, však podľa jej slov na Slovensku nikdy nebol.

Kontroverzná svadba slovenskej političky a moslimského imigranta vyvoláva viaceré otázniky. V Európe sa totiž množia viaceré prípady svadobných podvodov, keď moslimskí imigranti takto využívajú často naivné ženy na získanie azylu, alebo ukotvenia svojej pôsobnosti v Európe. Verme však, že manželstvo poslankyne Petruchovej a Yasira Shahzada je úplne iný prípad.   Samuel Gdovin

http://www.hlavnespravy.sk/poslankyna-petruchova-sa-vydala-za-moslimskeho-imigranta-ktory-bol-pocas-svadby-nepritomny/829070

Islam je politika násilia

Tri fázy islamizácie

Islam je nezlúčiteľný s európskou kultúrou

Chvíľa pre pesničku: Elán