Problém moderného života nespočíva v tom, že je zlý, ale v tom, že je bláznivý.
G. K. Chesterton.
Jeden môj dobrý priateľ – filozof, historik a personalista, mi už pred rokmi tvrdil, že prichádza „čas vzbury davov“. Aj som mu veril, hoci tieto predpovede neboli nijak pozitívne. Obnášali príliš veľa rizík. Zatiaľ sa jeho predpovede nenaplnili. Prišlo niečo iné. Namiesto „vzbury davov“ prišiel „čas bláznov“. Blázni sú v politike. Blázni sú v médiách. Blázni sa hrajú, a ďalší blázni ich hry premieňajú na realitu. Blázni chcú, aby sme sa zbláznili s nimi. Keď nie, aby sme sa aspoň tvárili, že nie sú blázni, alebo – že my sme blázni a oni normálni.
Politiku ovládajú psychopati a sociopati. Blázni a psychopati dostali priestor pomocou sociálnych sietí. Blázni a psychopati si myslia, že nenormálne bude normálne a normálne je prežité a staré. Že modernosť je o tom, že aj blázni tu majú svoje miesto. Že je to dokonca ich ľudské právo. Blázni nám tvrdia, že byť bláznom je ľudské právo a my to musíme prijať. Blázni nám tvrdia, že psychopat nie je psychopat, že to je ten schopnejší a šikovnejší. Lebo nepozná hranice, empatiu. Blázni nám tvrdia, že byť psychopatom je dobré. Dokonca užitočné. Dokonca vymysleli kurzy na to, ako sa stať psychopatom a bláznom. Aby ste boli úspešní. A – funguje im to.