Milí priatelia, dostali sme správu od saleziánskeho misijného dobrovoľníka Tomáša Rusňáka (na obr.), ktorý v južnom Sudáne učí deti angličtinu. Píše:
Takže sa vám znova hlási“ abuna“ Tomáš, po dlhšom čase. Tu sa toho udialo toľko, že ani neviem, kde by som začal. Začal by som asi Vianocami. Tie tu sú „kapánek“ iné ako tie naše. Veď my sme poriadne nevedeli, že je už prvá adventná nedeľa. Vonku máme stále viac ako 40 stupňov C, no komu by to napadlo. (1 marca sme mali 45 C v chládku.)
Adventný veniec sme nemali, lebo by sa asi ťažko zháňali vetvičky na jeho prípravu. Stromčeky, ale aj napr. takého štedrovečerného kapra, by ste tu hľadali márne. No teda až na náš saleziánsky dom, tam bolo všetko ako sa patrí. Ľudia si tu darčeky veľmi nedávajú, a to hlavne z finančného hľadiska je to aj nemožné. Keď si niečo kúpia, tak je to len oblečenie. Tu je veľmi málo ľudí, ktorí majú stálu prácu a nezamestnanosť tu je tiež problém, ako všade na svete. V južnom Sudáne sa vyrába akurát pitná voda. Všetka sa dováža zo susedných štátov hlavne z Kene a Ugandy. Na štedrý deň k nám prišiel aj „Santa Klaus“. Čítate správne, Santa Klaus, žiadny Ježiško ani Mikuláš tu nechodí. Sú tu trocha takí poameričtení. .Tu je Amerika veľmi obľúbená a je to sen skoro každého ísť do Ameriky. Ale drvivá väčšina detí tomu aj tak nerozumela, kto to vlastne je ten „Santa“, lebo nim nikto nič nepriniesol .
Na prvý sviatok vianočný bol kostol totálne plný ,lebo tu majú taký zvyk v tento deň krstiť. Pokrstilo sa 70 detí. Nový rok tu bol v znamení ticha, lebo tu sa bujaré oslavy nerobia. Takže bolo to bez pirátov aj ohňostroja. Ale piráty som sa snažil kúpiť na Kono kono (miestna miletička (trhovisko v Bratislave – pozn.) ,ale nič som nezohnal. Ale komercia Vianoc sa pretláča aj tu, to len aby ste si nemysleli, že tu všetci ľudia žijú ako v stredoveku. Tu bývajú tiež ľudia, ktorí majú honosné vily a „hammery“. Čo sa týka áut, tak tu jazdia na 99 percent len džípy. Sudán má najhoršie vybudovanú infraštruktúru na svete. Cesty, ako poznáte vy, tu nie sú. Ale pomaly sa to zlepšuje.
V januári tu bolo Referendum o odtrhnutí sa južného Sudánu a moslimského severu. 98 percent bolo za. Rozdelenie má nastať v júni. Veľa novinárov čakalo, že tu vypuknú občianske nepokoje, ale vďaka Bohu, nič sa nestalo. Veď sme sa modlili za mierový priebeh referenda od začiatku, čo sme prišli sem, a modlíme sa aj teraz každý deň. Tu je veľmi veľa etnických skupín, ktoré by chceli viesť krajinu a to je veľký problém. .Len treba dúfať, že sa dohodnú mierovou cestou. Len v nasej časti mesta sa hovorí 6 jazykmi.
V januári som bol v Meridy . Je to nádherné miesto, plné zelene, banánov, ananásu ,citrusov, paliem – no proste paráda. Tu ľudia majú ľahší život, lebo si môžu dosť veľa vecí dopestovať sami, a potom keď zostane – aj predať. Decká tam boli trocha iné, lepšie. Je to dané asi tým že Juba je už vyspelejšia metropola. A ako to už býva, sú tam kadejaké nástrahy, ako u nás v Bratislave. Ale porovnávať sa to samozrejme nedá. Tu ľudia žijú v hlinených domčekoch zo slamenou strechou .Tí lepší majú plechovú. Ale podľa mňa je lepšia tá slamená, lebo tam nie je tak veľmi teplo. Nemajú elektrinu, WC, vodu si musia nosiť. Je to výlučne ženská práca. Ženy sa tu oveľa viac nadrú ako muži. Deti, hlavne tie staršie cca 10 a viac rokov si napr. všetky šaty perú samé. Keď som povedal že u nás nám to robia naše mamy, tak ma vysmiali. Potom som im ale vysvetlil, že to vlastne perie len práčka, že oni to tam len nahádžu a stlačia gombík.
Už som sa zopár krát kúpal aj v Níle, keď som bol s deckami na mangách. V Níle žijú krokodíly, takže keď sme sa šli kúpať, sa všetci pomodlili najprv ruženec. Nikomu sa našťastie nič nestalo. Níl je veľký ako Dunaj, ale prúd je dosť silnejší a je tam cca 4m vody. Mávame tu aj kadejaké akcie vo farnosti a v okolí, ktoré ľudia zbožňujú a dajú na seba najlepšie šaty, aké majú A to mi verte, že sa vedia „nahodiť!“ Hlavne tie parádne účesy, ktoré si dokážu urobiť aj z pomocou parochní, ktoré sú tu veľmi populárne, lebo ich vlasy nie sú nejaké kvalitné. V januári sme rozbehli aj oratórium. Začíname o 5 hodine sv. ružencom, ktorý sa ja vždy modlím za Vás všetkých, a celú našu dedinu. Potom máme športové aktivity – ako veľmi populárny futbal, volejbal a kadejaké hry. Končí to, až kým nie je tma. Čo sa týka peňazí, ktoré som dostal, som kupoval a kupujem cukríky ,zubné kefky, nemocničné potreby ako napríklad dezinfekčné veci na čistenie rán, obväzy, masti, vatu, lepiace pásky. U mňa v izbe to vyzerá ako nemocnici ,hlavne tá vôňa.
Každý deň mi chodia niektoré deti na preväzy. Niektorí majú na nohách katastrofálne rany, ktoré vyzerajú hrozne.
K Vianociam som kúpil dva balíky futbalových dresov aj z kraťasmi, a podaktorým aj košeľu aj nohavice. Ďalej som kupoval už ani neviem koľko futbalových a volejbalových lôpt. Teraz mame v pláne kúpiť kopačky pre náš futbalový team. .Ešte mám tak asi polovicu peňazí a ešte raz vám za ne ďakujem. Ďakujem aj ľuďom, čo si na mňa zmyslia vo svojich modlitbách. Včera som mal meniny, tak som kúpil keksy pre deti , skoro mi dvere podaktorí vyvalili.Ich strava je dosť jednoduchá. Ráno majú len čaj a možno nejaký chlieb, na obed nič a večer majú buď asidu – to jest do horúcej vody pridajú múku a je z toho poriadny betón alebo nejakú fazuľu a iné strukoviny. Čo sa týka našej práce, teda hlavne práce na traktore, tak je teraz pauza. Čakáme na dážď, lebo už nám 3 mesiace nepršalo.
Čo sa dalo poorať, sme porobili ešte v novembri. Taká pôda sa nedá orať, lebo to je tvrdé ako šľak. Koncom marca by malo prísť obdobie dažďov, takže už bude len okolo 36C a poriadne vlhko. Časom sa nám vrátia komáre a žaby, ktorých tu je dosť.
V apríli sa tu začína nový školský rok. Budeme otvárať novú saleziánsku základnú školu. Neskôr sa otvorí aj stredná škola. Na budúci rok sa tu bude stavať nová nemocnica, aj materská škôlka. Kto by chcel vidieť nejaké fotky, na facebooku ich je myslím požehnane. Čo sa týka môjho denného programu , tak je nasledovný:
O 6 ráno budíček, ranné modlitby, o 7 hod. sv. omša , o 8hod raňajky. Potom pomáhame čo je treba. Teraz sú tu ale decká už od rána, lebo teraz majú 3 mesiace prázdniny. O 13 hod máme obed, ktorý som dnes prepásol, lebo som išiel z deckami na mangá k Nílu, kde som si aj trochu zaplával. Potom tu máme decká až do začiatku „oratka“ to jest do 17 hod .O 7.45 mame večerné modlitby, po nich nasleduje ruženec a potom večera. Umývať sa chodím k miestnej studni, ako všetci domorodci. O 22 hod. ideme na „kute“ a vypína sa generátor (pokiaľ nám funguje) Elektrinu máme od cca 19.30 do 22.00 hod. Teraz je mangová sezóna a deti nás zásobujú veľmi spoľahlivo. Stravu tu máme veľmi dobrú – každý deň je ryža, cestoviny , nejaká zelenina, občas aj kurča sa na nás usmeje. Zajtra nám začína pôst, tak čo dodať, len to, aby ste sa všetci dobre pripravili a niečo si možno aj odopreli.
Takže to by bolo tak v skratke všetko, dúfam, že tam nemám veľa chýb 🙂 mail posielam z oneskorením, lebo sem ho písal ešte pred 3 dnami a nemali sme net. Máme tu aj smutné správy, včera sa tu utopili dve deti v Níle…
* * *
Milý Tomáš, ďakujeme za obsiahlu správu, neboj sa, text sme ti opravili, a tešíme sa na ďalšie e-maily! Redakcia
