Aktualizované!- komentujeme: Kto to kope do slovanskej vzájomnosti, Štúr by bol dnes „extrémista“, Rusko – Nádej pre svet

„ Myšlienka Slovanská bola mi od prvej mladosti hviezdou, ona ma zahrievala, obživovala a na veky živiť bude…  Nech neprejde jediný deň bez toho, aby ste vy, Slovania a synovia týchto kmeňov nevykonali jediný dobrý skutok pre svoj kmeň, obraňujte jeho právo, vzdelávajte ho a nestaňte sa nikdy služobníkmi jeho cudzích vládcov. Vaše kmene už pridlhý čas žijú v porobe, už pridlho ťahajú triumfálny voz cudzincov a znášajú ich nadávky.“        (Ľudovít Štúr)

Takmer unisono znejú „pluralitné denníky“ SME a N – akože si navzájom konkurujúce, v otázke návštevy prezidenta SR Andreja Kisku v Kijeve na  spomienkovom majdane, ako aj na reakciu Jána Čarnogurského, prezidenta Slovensko-Ruskej spoločnosti.  Výrazy ako“ rusofilstvo, extrémizmus, popletená televízia“ (TA3 – pozn.)  tu lietajú bez štipky sebareflexie.

Citujem renomovaného redaktora SME Petra Schutza (Trollovia na Slovensku, 26. februára 2015):  „Kágébáckou lžou  s cieľom vytvoriť informačný smog,  aby sa ľudia stratili v protichodných správach  a rezignovali na poznanie reality  bola Čarnogurského  kritika Kisku za to,   že vraj v Kijeve vyhlásil niečo, čo nepovedali ani  lídri Francúzska, Nemecka ba ani Poľska.“  (totiž že Rusko je účastné vo vojne na Ukrajine). Záverečná „perla“ Petra Schutza znie:  „Čarnogurský by sa ako autorita k téme v štúdiu nevyskytol,   keby popletená televízia a jej moderátor  tiež neboli infikovaní či naočkovaní  ruskou propagandou…“   (koniec citátu)   Nuž máme tu ďaľšieho – smečkárskeho – „školiteľa“  demokracie, resp. politruka Bruselu.

Denník N ide ešte ďalej: Roman Pataj  (denník N,  26. február 2015) píše:  „Rusofilstvo dovedené do chorobného štádia má na Slovensku ešte väčší potenciál ako napríklad antisemitizmus, či nenávisť k Rómom…  Zvrátená podoba rusofilstva má u nás prirodzeného patróna, ktorým je dnešný Kremeľ. „ (koniec citátu)

Ľudovít Štúr ( * 28. október 1815  + 12. január 1856) slovenský národný buditeľ, by  bol dnes u našich „strážcov demokracie“ pravdepodobne na odstrel, a je možné, že nejaký „bojovníci“ aj jeho pomník oblejú farbami  – zrejme dúhy.  Jeho názory – uverejnené nižšie z wikipédie, by zrejme postavili zo stoličiek  také agentúry ako Inakosť, Amnesty International, Aliancia fair-play, židovskú nábožensku obec a i.   Zdá sa, že jeho boj sa neskončil…

Citát z wikipédie:  Mnohé postoje, ktoré opísal v diele Das Slawenthum und die Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti) možno považovať za jeho politický testament.Štúr v knihe navrhoval politické splynutie s cárskym Ruskom, odmietal slobodné trhové hospodárstvo a ako jeho alternatívu vyzdvihoval občinu. Odmietal parlamentnú demokraciu   v prospech samoderžavia. Štúr je považovaný za zakladateľa spisovnej slovenčiny, ale v diele Slovanstvo a svet budúcnosti ako literárny jazyk pre všetky slovanské kmene odporúča používať ruštinu.   Štúr sa netajil kritickosťou voči správaniu Židov a preto schvaľoval ruské protižidovské opatrenia. (koniec citátu)  http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%BDudov%C3%ADt_%C5%A0t%C3%BAr

Dnes sa  Slovensko opäť  nachádza na  zvláštnom rozhraní.  Dejiny sa vracajú v neočakávaných chvíľach. Kiež by nám takéto chvíle prinášali vedomie, kam patríme a z akého rodostromu vychádzame. Podľa všetkého línia tohto poznania alebo zapierania opäť ide cez naše rodiny, pracoviská,  vzťahy a duše. Pravda je nado všetko. Nech teda  svieti každému z nás, aby sme boli schopní ju  prijať, niesť, brániť a žiť.      A. Selecký

http://orgo-net.blogspot.sk/2015/02/obamuv-rezim-opustil-stovky-americkych.html

TA3 – Rusko – diskusia

Nádej pre svet

Viac na: http://www.1tv.ru/

„V kmeni našom musíme byť Slovania, v národe našom ľudia: to je slávne, požehnané, to je vysoké určenie naše slovanské!“    (Ľudovít Štúr)

KINO: Nepriateľ štátu (repríza)
„Nemáte právo vojsť do môjho domu“ – touto vetou končí jeden z prorockých filmov americkej kinematografie (Touchston Picture) pod názvom Nepriateľ štátu, ktorý bol natočený v roku 1998.
Jeho obsahom je akčný dej okolo zavádzania zákona USA o odpočúvaní a monitorovaní súkromia amerických občanov.Vraždu senátora, ktorý sa odmieta pridať ku zavedeniu tohto zákona, náhodne natočí načasovaná kamera mladého prírodovedca. Začína neskutočná poľovačka na kópiu tejto kazety všemožnými spôsobmi.
Film Nepriateľ štátu mi pripomenul „staré časy“. Pospomínal som si na všetky tie naháňačky so Štátnou bezpečnosťou – to bolo 10 rokov pred rokom 1998. Už vtedy sa takmer nedalo uniknúť. Dnes máme monitorovanie na neskutočnej úrovni. Kamerové systémy poznáme už aj u nás – ich existencia je odôvodnená bezpečnosťou občanov. Avšak namiesto toho, aby štát údajne monitoroval kriminálnikov, sleduje nás všetkých. A to je do budúcna nebezpečný precedens.

V USA platí od začiatku roka 2012 takmer stanné právo a globalistická administratíva pripravuje obmedzenie, sledovanie, právne kroky, a možnosti úplného vyradenia internetu.
Myslím, že je veľmi prospešné pozrieť si tento film, ktorý je dnes už vlastne zastaralý. Nejde o branie ilúzie slobody, ale o obraz tvrdej reality, že táto sloboda už dávno neexistuje. A že stačí stať sa nepohodlným, stať sa „nepriateľom štátu“, nositeľom nebezpečného tajomstva resp. byť činný mimo dovolený rámec – aby ste boli likvidovaní na všetkých úrovniach. Snímok Nepriateľ štátu ponecháva v rámci filmového happyendu ešte nejakú možnosť, že pravda zvíťazí a zločin nie je nepostihnuteľný. Avšak nezabúdajme, že aj v tomto už doba ďaleko pokročila, a právo a spravodlivosť sú pochované v plošticiach, satelitoch, a odpočúvacích systémoch, ktoré riadi zločinci, skrývajúci sa pod masky dobrodincov ľudstva. Anton Selecký

ť.