Kardinál Napier: Správa ‚nie veľmi nápomocná hlásaniu náuky Cirkvi!‘
Kardinál Burke: „Je tu nebezpečenstvo, že touto synodou sa má presadiť nová prax v pastorácii, ktorá je nezlučiteľná s katolíckou náukou.
Vatikán, 14.10.2014 (kath.net/KNA/red) 017 362 – Medzi účastníkmi synody sa rozmohla aj kritika predbežnej správy uverejnenej v pondelok. Niektorí rečníci napomínali, aby sa vyslovili jasnejšie slová k nerozlučiteľnosti sviatosti manželstva, ako zaznelo v utorok vo vyhlásení Vatikánu. Text sa príliš veľmi sústreďuje na situáciu nedokonalých manželstiev a príliš málo vyzdvihuje krásu celoživotnej vernosti.
Kritici podľa vyhlásenia varovali pred «zmätením» z pojmu «gradualita». Tým správa označuje možnosť, že aj mnohé partnerstvá nezodpovedajúce náuke Cirkvi, ako sú znovu zosobášení rozvedení, môžu byť morálne hodnotné. Ich opätovné pripustenie k prijímaniu by sa rýchlo mohlo stať pravidlom, obávajú sa kritici. Okrem toho kritizovali, že pojem hriech sa v správe nevyskytuje takmer vôbec a varovali pred prispôsobovaním sa duchu doby.
Ako ďalší bod kritiky uviedol Vatikán ústretové vyhlásenia správy o homosexuáloch. Cirkev musí týchto ľudí uvítať, ale „rozvážne a s rozumom“. Nesmie vzniknúť dojem, že Cirkev zastupuje pozitívne ocenenie partnerstiev rovnakých pohlaví.
Maďarský kardinál Péter Erdő, ktorý je ako generálny relátor synody za správu zodpovedný, po rozhovore so synodálnymi otcami o texte v pondelok oznámil, že medzi 41 rečníkmi bolo 15 kritikov.
Juhoafrický kardinál Wilfrid Fox Napier (na obr.) na tlačovej konferencii vo Vatikáne vyjadril nevôľu nad jednotlivými formuláciami správy. Povedal, že dokument občas vyvoláva dojem, že tieto postoje sú konsenzom celej synody a vyhlásil, že správa „nie je veľmi nápomocná hlásaniu náuky Cirkvi!“
Napier síce zdôraznil, že dokument je v súlade s náukou Cirkvi, ale je to iba pracovný text, o ktorom sa teraz v malých krúžkoch intenzívne diskutuje. Mnohé médiá to však podávajú tak, akoby už existovali závery zo synody. Arcibiskup z Durbanu vedie diskusiu jedného z 10 jazykových krúžkov na synode.
Ďalší moderátor krúžku, kardinál kúrie Raymond Leo Burke, sa prejavil ako ostrý kritik priebehu synody:
„Informačná politika o biskupskej synode sa manipuluje do istého smerovania,“ povedal prefekt Apoštolskej signatúry pre taliansky denník «Il Foglio». Povedal, že vidí „nebezpečenstvo, že touto synodou sa má presadiť nová prax v pastorácii, ktorá je nezlučiteľná s katolíckou náukou“.
Pozitívnu bilanciu biskupskej synody naproti tomu urobil predseda biskupskej konferencie Nemecka, kardinál Reinhard Marx (na obr.):
«Doteraz sme zažili otvorenú, úprimnú a čo do tém rozsiahlu diskusiu,» uviedol vo vyhlásení vydanom v Bonne.
„Určite sú napätia medzi účastníkmi synody, ktorí «stavajú náuku Cirkvi do centra a tými, ktorí vychádzajú zo života ľudí,» pripustil Marx. «Veľmi dúfam, že do ďalšej etapy môžeme vkročiť so silným, pastoračne orientovaným smerovaním. Ježiš nenapísal nijakú knihu zákona, ale ukázal cesty k životu.»
Záverečný dokument mimoriadnej synody o manželstve a rodine bude schválený hlasovaním v sobotu a bude podkladom na prípravu riadnej synody na rovnakú tému na jeseň 2015. –zg-
Synoda: Kardinál Burke kritizuje jednostranné brífingy
Vatikán, 14.10.2014 (kath.net/dh) 017 360 – Kardinál Raymond Burke, (na obr.)prefekt Apoštolskej signatúry, varoval v rozhovore pre taliansky denník „Il Foglio“ pred následkami jednostranného podávania správ o synode.
„Stále viac znovu zosobášených rozvedených vyjadruje totiž kňazom a biskupom želanie prijímať Eucharistiu, pretože mylne predpokladajú, že pápež František to požaduje. Pritom sa v tejto otázke doteraz ešte nevyjadril,“ povedal Burke.
„Neviem, ako je ten brífing myslený, ale mne to pripadá tak, že niečo neprebieha dobre, keď sa informácie dostávajú von zmanipulované – natoľko, že sa kladie dôraz iba na jednu výpoveď namiesto toho, aby sa verne informovalo o rôznych postojoch, ktoré sa predniesli. To ma veľmi znepokojuje! Závažná časť biskupov ideu otvárania sa neakceptuje, ale iba málokto to vie. Hovorí sa iba o potrebe, že Cirkev sa musí otvoriť prosbám sveta, o ktorých hovoril kardinál Kasper vo februári. Pritom tieto tézy o rodine a novej úprave vzhľadom na sväté prijímanie pre znovu zosobášených rozvedených nie sú v skutočnosti ničím novým. Veď o tom sa diskutuje už 30 rokov.“
„To, že tieto diskusie od februára sa znova rozprúdili a odvtedy sa ďalej roznecujú, je nezodpovedné. To všetko musí prestať, pretože to spôsobuje veľké škody v oblasti viery.“
Kardinál Burke očakáva, že pápež František čoskoro vysloví jasné slová – slová, „ktoré môžu byť len v súlade s kontinuitou náuky, ktorú Cirkev v celej svojej histórii hlásala.“ –zg-
Schönborn oceňuje „ľudský výkon“ homosexuálnych párov
Rím, 14.10.2014 (KAP) 017 359 – Viedenský kardinál Christoph Schönborn (na obr.)ocenil partnerstvá rovnakých pohlaví, ktoré spočívajú na celoživotnej vernosti a vzájomnej starostlivosti. Sám pozná vo Viedni takýto homosexuálny pár, ktorý žije v registrovanom partnerstve, ako povedal pre taliansky denník „Corriere della Sera“ v utorok. Keď jeden z partnerov ťažko ochorel, ten druhý sa od neho nepohol. „Bolo to nádherné, ľudsky ako aj kresťansky, ako sa jeden staral o druhého,“ povedal Schönborn na okraj synody o manželstva a rodine vo Vatikáne.
„Tieto veci treba uznať,“ dodal kardinál a postavil sa proti odsudzovaniu homosexuálov. Dodal, že Ježiš ľuďom povedal, že aj mýtnici a prostitútky vojdú do nebeského kráľovstva a toto posolstvo je adresované aj biskupom a kňazom. Tí sa môžu často pred príkladným ľudským správaním homosexuálov skloniť, aj keď túto formu sexuality nemôžu požehnať.
V interview Schönborn hovorí aj o svojej skúsenosti ako dieťaťa rozvedených rodičov. Prezradil, že ako 13-ročný tým veľmi trpel a dodnes v podvedomí prechováva sen, aby sa jeho rodičia znova našli. –zg-
Biskupská synoda je v metodickom omyle
Je „reláciou“ biskupská synoda neúmyselne v nebezpečenstve – aby sme to vyjadrili so sv. Augustínom – takouto náukou ospravedlňovať hriech? Komentár generálneho vikára Martina Grichtinga
Vatikán, 15.10.2014 (kath.net) 017 363 – Výpovede na začiatku Biblie o stvorení nie sú prírodovedeckými výpoveďami. Kto tvrdí, že v Biblii sa prírodovedecky vysvetľuje stvorenie sveta, robí metodickú chybu tým, že ignoruje rôznosť vedeckých odborov.
Niečo podobné sa prihodilo zodpovedným za biskupskú synodu predbežnou správou „Relatio post disceptationem“ z 13. októbra 2014. V bode 17-20 podnikli pokus Druhým vatikánskym koncilom na Cirkev aplikovaný princíp preniesť na morálno-teologické otázky. Koncil totiž zdôraznil, že mimo Cirkvi v iných vyznaniach či náboženstvách „možno nájsť mnohoraké prvky posväcovania a pravdy,“ ktoré treba rešpektovať (Lumen Gentium 8, Nostra Aetate 2). A podľa tohto princípu má teraz Cirkev podľa autorov správy uznať a ceniť si „pozitívne prvky“ a „autentické rodinné hodnoty“ v predmanželských, nemanželských, čiebo dokonca homosexuálnych intímnych vzťahoch.
Nepochybne je dôležité, či tu hovoríme o pastoračnom prístupe alebo o morálno-teologickom hodnotení, príp. o náuke Cirkvi. Pastoračne je správne hľadať v živote človeka záchytné body dobra, aby sme sa potom pokúsili viesť ho k tomu, čo je skutočne kresťanské. Ak sa tento postup však povýši na teologický princíp, dôjde k metodickej chybe, ktorá má veľmi závažné dôsledky: Vyhlási sa za morálne dobré alebo prinajmenšom prijateľné, čo dobré nie je.
Môžeme si uviesť príklad, že postup navrhovaný správou aplikujeme na pestovanie drog a obchodovanie s nimi. Podľa logiky správy obsahujú tieto činnosti pozitívne prvky a autentické hodnoty, ktoré musíme uznať a ceniť si: pestovatelia drog a obchodníci s nimi svojím ziskom môžu živiť svoje rodiny a deťom umožniť vzdelanie. A premyté peniaze z drog – pretože plynú naspäť do hospodárstva – prispievajú k rastu národného hospodárstva, čo prosieva všetkým.
Je jasné, že takouto argumentáciou môžeme ospravedlniť takmer každé ľudské konanie, alebo aspoň trocha okrášliť. Ale rovnako je jasné, že Cirkev takéto relativistické myslenie vždy odmietala, naostatok v encyklike „Veritatis splendor“ pápeža Jána Pavla II. z r. 1993. Tam sa v bode 52 píše o „negatívnych“ príkazoch (teda zákazoch nevery alebo smilstva): „Negatívne príkazy prirodzeného zákona sú všeobecne platné: zaväzujú všetkých a každého jednotlivca v každom čase a za všetkých okolností. (Atď … až po
Mt 19, 17-18).
A v bode 81: „Keď Cirkev učí o existencii »samo o sebe zlého« konania, hlása náuku Svätého písma. Apoštol kategoricky konštatuje: »Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva « (1 Kor 6, 9-10). Ak sú skutky zlé, môže dobrý úmysel či mimoriadne okolnosti ich zlo síce oslabiť, ale nie odstrániť: Oni sú »nenapraviteľne« zlými skutkami, ktoré sami osebe nemožno zlúčiť s Bohom a s dobrom ľudskej osoby: »Kto by sa vzhľadom na skutky, ktoré sú sami osebe hriechom (cum iam opera ipsa peccata sunt) – píše sv. Augustín – ako lúpež, smilstvo, bohorúhanie, odvážil tvrdiť, že – ak sa konajú s dobrou motiváciou – (causis bonis), už nie sú viac hriechmi, alebo ešte absurdnejší záver – že sú ospravedlnenými hriechmi?
Je chvályhodný úmysel správy v pastoračnom zmysle hľadať v živote dnešných ľudí styčné body k tomu autenticky kresťanskému, aby sa im pomohlo rásť, aby tak mohli žiť plnohodnotne kresťansky. To však nesmie viesť k relativizmu, ktorý zmazáva hranice medzi dobrom a zlom. Ak by Cirkev priznala predmanželským, mimomanželským či dokonca homosexuálnym intímnym vzťahom „autentické rodinné hodnoty“ a také vzťahy tým vyhlásila za dobré čiastkové uskutočnenie toho, čo je kresťanským manželstvom, napomáhala by etický relativizmus. Aj keby to nemalo byť úmyslom správy: Cirkev by sa, ako by povedal sv. Augustín, takou náukou dostala do nebezpečenstva, že bude ospravedlňovať hriechy. A k tomu možno iba povedať: dobre myslený liek je tu potom práve jedom.
Prvá a zásadná služba hlásania Cirkvi spočíva v tom, že sa hlása celé Evanjelium. Druhý vatikánsky koncil učil, že pravda jemne a súčasne mocne preniká ducha človeka (Dignitatis humanae 1). Každá pravá pastorácia musí byť preniknutá hlbokým presvedčením, že toto je aj dnes pravdou. Inak stojíme na konci pastoračne maskovanej kapitulácie pred dnešnou realitou, ktorá hrozí zobrať odvahu ešte aj tým, ktorí sa celkom odovzdávajú za Evanjelium. –zg-
Autor, prelát kan. Dr. iur. can. habil. Martin Grichting, je generálnym vikárom Diecézy Chur.
KINO: Svätý Václav
V pohanské době přijal kníže Bořivoj se ženou Ludmilou křest od věrozvěsta Metoděje. Jejich syn Vratislav se seznámil na lovu s temperamentní Drahomírou, kterou zanedlouho představil na hradě jako svou ženu. Po čase se jim narodil syn Václav. Po letech, když se Václav vrátil z Budče, kde byl vychováván, zamilovala se něho Skeřova dcera Radmila. Po náhlé Vratislavově smrti se Drahomíra ujala vlády a v touze po větší moci vyvolala válku s Radslavem, knížetem Zličanů. Začínající válku ukončil Václav tím, že vyzval Radslava na osobní souboj a v souboji vyhrál. Drahomíra se spikla se Skeřem proti Václavovi. Nejdříve odstranili zbožnou Ludmilu. Po její vraždě na Tetíně však Drahomíra musela opustit hrad. Skeř se proto v úkladech spojil s Václavovým bratrem Boleslavem. Po válce s Germány, která skončila nabídkou smíru, pozval Boleslav Václava na své sídlo k vysvěcení nové kaple. Tam za jitra bratra se svými kumpány zavraždil. Drahomíra prosila mrtvého Václava o odpuštění. Také Boleslav padl na kolena a uznal Václavovu velikost.(oficiální text distributora)
KINO: Tajná spoveď
