Bob Dylan – Mr Tambourine Man
Hej! Pán tamburínman, zahraj mi pesničku,
nie som ospalý a nemám miesto, kam by som šiel.
Hej! Pán tamburínman, zahraj mi pesničku,
v crngote rána som ťa prišiel nasledovať,
hoci viem že moc večera sa obrátila na prach, zmizla z mojej hlavy.
Nechal si ma tu naslepo stáť, ale stále nie som unavený,
moja únava by ma udivila, som na nohách a nemám sa s kým stretnúť,
a staré prázdne ulice sú príliš mŕtve na snívanie.
Hej! Pán tamburínman…
Vezmi ma na výlet so svojou rozprávkovou húpavou loďou,
moje city boli obnažené, moje ruky necítia stisk,
moje nohy, hoci skrehnuté na krok,
čakajú len na podpätky mojich čižiem, aby vandrovali.
Som pripravený ísť kamkoľvek, pripravený na únik…
Hej! Pán tamburínman…
Hoci si mohol začuť smiech, pradenie,
húpanie bláznivo naprieč slnkom,
neznamená to nič, je to len únik za behu,
a pre oblohu neexistujú žiadne ploty,
a ak počuješ ich nejasné stopy, sú to len skáčuce rýmujúce sa valce,
a tvoja tamburína, je to len otrhaný klaun v pozadí
Nebudem jej venovať žiadnu myšlienku, je to len tvoj tepaný tieň.
Hej! Pán tamburínman…
Potom ma vezmi, miznúc cez dymové kruhy
mojej mysle, dolu hmlistými ruinami času, ďaleko za zmrznuté listy
strašidelných stromov vonku na veternej pláži,
ďaleko od spletitého dosahu bláznivých starostí.
Áno, tancovať pod diamantovou oblohou,
mávajúc jednou voľnou rukou, tienený morom, obklopený pieskovými kruhmi,
so všetkými spomienkami a skazou pod vlnami,
nechaj ma zabudnúť do zajtra na dnešok.
Hej! Pán tamburínman,
zahraj mi pesničku, nie som ospalý a nemám miesto, kam by som šiel.
Hej! Pán tamburínman,
zahraj mi pesničku, v crngote rána som ťa prišiel nasledovať…
