Anton Selecký, životopis

Narodil sa  17. júna  1950 v Trenčíne,  v rodine hudobného skladateľa. Má štyroch  súrodencov, od roku 1963  žijú  v Bratislave. Tu  v roku 1969 maturoval na Stavebnej priemyslovke. Po neúspešnom uchádzaní sa o prijatie na VŠMU, odbor scenáristika –  študoval niekoľko rokov na PFUK, odbor základná geológia.Venoval sa tvorbe, a pracoval ako asistent réžie v STV a Hranom filme Bratislava Koliba u režiséra Martina Hollého. Je autorom scenárov, básní i beletrie. V roku 1975-1977 absolvoval vojenskú základnú  službu. Rok založenia Charty 77 (jar 1977) bol dôležitým momentom v jeho živote. Pri jeho návrate z vojny (Bechyně v Čechách) bol zabitý štbákmi jeho kňaz-priateľ v Bratislave (Jaroslav Rusnák). Táto skutočnosť rozhodla o jeho  disidentskej činnosti. Venoval sa dovozu skladovaniu a  distribúcii pašovanej náboženskej literatúry zo Západu, a od roku 1979, po návšteve o.Antona Hlinku v Mníchove aj spravodajskej činnosti pre RFE . V roku 1979 – 80 prežil vyšetrovaciu väzbu v Prahe-Ruzyni a v bratislavskom Justičnom paláci, odsúdený bol za pomoc pri úteku za hranice. V nasledujúcom období monitoroval  prípady prenasledovania katolíckych aktivistov komunistickým režimom, na základe toho absolvoval niekoľko domových prehliadok, množstvo zatknutí a výsluchov.  Od jesene 1987 až do novembra 1989 pôsobil v západných oznamovacích prostriedkoch (RFE, Hlas Ameriky) už  verejne.  V októbri 1988 sa stal členom založeného Hnutia za občiansku slobodu, ktoré až do novembra 1989 otvorene pôsobilo proti režimu. Od augusta 1989 až do prevratu bol trestne stíhaný v procese s tzv. „bratislavskou päťkou“ spolu so svojimi slovenskými  kolegami-členmi Hnutia za občiansku slobodu a   súdený za protištátnu činnosť – prípad známy ako „Bratislavská päťka“(dr. Ján Čarnogurský, prof. Miroslav Kusý, spisovateľka Hana Ponická a dr. Vladimír Maňák, Anton Selecký)  Po prevrate pôsobí ako novinár na voľnej nohe v Slovenskom denníku,  ktorý  krátko viedol ako šéfredaktor (1992).  V roku 1993 založil mariánsky časopis M ROSA a následne aj združenie Magnificat. V roku 2000 vydal ako autor publikáciu Diaľnica do pekla, doteraz režíroval niekoľko dokumentárnych filmov s mariánskou tematikou (Ohnisko mieru, Jediná Nádej, Čas rozhodnutia, Cesta na horu Zvir). Jeho hlavou činnosťou je   publicistika.  Od roku 1981 je ženatý, manželka Katarína, 5 detí.