Na základe viecerých dotazov ohľadne zasvätenia sa Panne Márii uvádzame príspevok o. Juraja Augustína,ktorý uvedený akt a jeho aspekty vysvetľuje na základe sv. Písma ako aj odporúčania Cirkvi a svätých.
Zasvätiť sa v bežnom zmysle znamená osobitne sa oddať niekomu alebo niečomu. Napr. matka sa zasvätila rodine; lekár chorým; bádateľ vede. Zasvätenie má vždy pozitívny zmysel. V užšom zmysle zasvätenie znamená vyhradenie Bohu. Jemu patrí všetko, no osobitným spôsobom si zasväcuje niečo alebo niekoho: „I požehnal siedmy deň a zasvätil ho“ (Gn 2,3). „Všetko mužského rodu čo otvára lono matky bude zasvätené Pánovi“ (Lk 2,23).
Je možné zasvätiť sa Panne Márii?
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii Zásady a usmernenia. SSV Trnava, 2005, strana 173 – 175: „Zasvätenie – zverenie sa Panne Márii 204. Pri sledovaní dejín zbožnosti sa stretávame s rozličnými skúsenosťami osobného i kolektívneho zasvätenia – odovzdania sa – zverenia sa Panne Márii (oblatio, servitus, commendatio, dedicatio). Odzrkadľujú sa v príručkách modlitieb a v stanovách mariánskych združení, v ktorých nachádzame formuly zasvätenia a modlitby so zreteľom alebo v spomienke naň.
Pokiaľ ide o vykonávanie zasvätenia Panne Márii, nie sú zriedkavé pochvalné prejavy rímskych veľkňazov a známe sú aj formuly, nimi verejne prednesené. (Pozri Úkon zverenia sa Blahoslavenej Panne Márii, ktorý predniesol Ján Pavol II. v nedeľu 8. októbra 2000, v spoločenstve s biskupmi, ktorí sa zišli v Ríme kvôli Veľkému jubileu.)
Dobre známym učiteľom spirituality, naklonenej tejto praxi, je svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu, ´ktorý navrhoval kresťanom zasvätiť sa Kristovi rukami Panny Márie, ako účinný prostriedok verne prežívať krstné záväzky.´ (Ján Pavol II., encyklika Redemptoris Mater, 48.)
Vo svetle Kristovho testamentu (porov. Jn 19, 25 – 27) úkon ´zasvätenia´ je totiž uvedomelé uznanie osobitného miesta, ktoré Mária z Nazareta zaujíma v tajomstve Krista a Cirkvi, príkladnej a všeobecnej hodnoty jej evanjeliového svedectva, dôvery v jej príhovor a v účinnosť jej ochrany, mnohorakej materskej funkcie, ktorú vykonáva, ako opravdivá matka v poriadku milosti (Porov. LG 61; Ján Pavol II., encyklika Redemptoris Mater, 40 – 44), na osoh všetkých a každého zo svojich detí.
Treba však poznamenať, že výraz ´zasvätenie´ sa používa s určitou šírkou a nevhodne: ´hovorí sa napríklad ´zasvätiť deti Panne Márii´, keď sa v skutočnosti myslí len zveriť ich pod ochranu svätej Panny a prosiť pre ne jej materské požehnanie´ (Kongregácia pre boží kult, obežník Pokyny a návrhy na slávenie Mariánskeho roka, 86.). Chápe sa aj podnet, pochádzajúci z viacerých strán, užívať namiesto ´zasvätenia´ iné výrazy, ako ´zverenie sa´, ´oddanie sa´. V našom čase, totiž pokroky, dosiahnuté liturgickou teológiou a z nich vyplývajúca požiadavka presného používania termínov, dávajú podnet rezervovať výraz ´zasvätenie´ obetovaniu seba samých Bohu. Znakom tohto ´zasvätenia´ je úplnosť a trvácnosť, zárukou je zásah Cirkvi, a základom sú sviatosti krstu a birmovania.
V každom prípade, keď ide o úkon zasvätenia sa Panne Márii, je potrebné poučiť veriacich o jeho povahe. Aj keď má znaky totálneho a trvalého daru, je len analogický vo vzťahu k zasväteniu sa Bohu; má byť ovocím nie prechodnej emócie, ale osobného rozhodnutia, slobodného a vyzretého v prostredí presného chápania dynamizmu milosti; má sa vyjadriť korektným spôsobom, v línii takpovediac liturgickej: Otcovi skrze Krista v Duchu Svätom, s prosbou o príhovor Panny Márie, ktorej sa úplne zverujeme, aby sme verne zachovávali krstné záväzky a žili v synovskom postoji k nej; má sa vykonať mimo slávenia eucharistickej obety, lebo ide o úkon zbožnosti nepripodobniteľný liturgii: zverenie sa Panne Márii sa totiž podstatne líši od ostatných foriem liturgického zasvätenia.“
Panna Mária vo Fatime vraví: „Chcem vás poprosiť, aby Rusko bolo zasvätené môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a aby bolo zavedené zmierujúce sv. prijímanie na prvú sobotu v mesiaci. Ak budú moje prosby splnené, Rusko sa obráti a nastane mier. Ak nie, Rusko svoje omyly vo svete ešte rozšíri, tieto vyvolajú nové vojny a prenasledovanie Cirkvi, mnohé národy budú zničené, dobrí budú mučení a Svätý Otec bude mnoho trpieť. Napokon však moje Nepoškvrnené Srdce bude triumfovať, Sv. Otec mi Rusko zasvätí, ktoré sa obráti a svetu darujem obdobie mieru a pokoja.“ (Fonseca: Fatima Mária hovorí svetu, Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1990, str. 35.)
„Nadišiel čas, kedy má Svätý Otec v spojení so všetkými biskupmi sveta zasvätiť Rusko môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Za to sľubujem jeho záchranu.“ (Fonseca: Fatima Mária hovorí svetu, Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1990, str. 153.)
Kongregácia pre náuku viery: Fatimské posolstvo. SSV Trnava, 2006. Edícia Dokumenty Svätej Stolice 57, strana 7 – 11: „Ján Pavol II. si vyžiadal obálku obsahujúcu tretiu časť ´tajomstva´ po atentáte, ktorý bol na neho spáchaný 13. mája 1981… Ako je známe, pápež Ján Pavol II. hneď myslel na zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a sám zostavil modlitbu na obrad, ktorý definoval ako ´akt zverenia´… Avšak aby Svätý Otec plnšie odpovedal na žiadosti Našej Panej, chcel počas Svätého roka vykúpenia ešte raz vyjadriť akt zverenia zo 7. júna 1981, a zopakovaný vo Fatime 13. mája 1982. Pri spomienke na fiat, ktoré Mária vyslovila vo chvíli zvestovania, pápež 25. marca 1984 na námestí sv. Petra v duchovnom spojení so všetkými biskupmi sveta, ktorých k tomu vopred ´zvolal´, zasväcuje Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu ľudí a národy…:
´Hľa, stojíme pred tebou, Matka Krista, pred tvojím Nepoškvrneným Srdcom, a túžime sa spolu s celou Cirkvou zjednotiť v zasvätení, ktoré z lásky k nám učinil tvoj Syn voči svojmu Otcovi. ´Pre nich sa ja sám posväcujem ´, povedal, ´aby boli aj oni posvätení v pravde´ (Jn 17, 19). Chceme sa v tomto zasvätení sveta a ľudí zjednotiť s naším Vykupiteľom – v zasvätení, ktoré v jeho božskom Srdci má moc dosiahnuť odpustenie a priniesť nápravu. Sila tohto zasvätenia trvá po všetky veky a objíma všetkých ľudí a národy a prekonáva každé zlo…´ Sestra Lucia osobne potvrdila, že tento akt slávnostného a všeobecného zasvätenia zodpovedá tomu, čo chcela Panna Mária (´Sim, está feita, tal como Nossa Senhora a pediu, desde o dia 25 Marco de 1984´: ´Áno, bolo uskutočnené tak, ako si ho priala Matka Božia 25. marca 1984´: list z 8. novembra 1989.).“
Totus tuus, heslo blahoslaveného Jána Pavla II. je časť modlitby sv. Bonaventúru, ktorá sa nachádza v diele sv. Ľudovíta Márie Grigniona z Montfort: O pravej úcte k Panne Márii: „[216.] Totus tuus = Som celý tvoj a všetko, čo mám, je tvoje, ó, môj najdrahší Ježišu, skrze Máriu, tvoju svätú Matku… [125.] 3. Z toho vyplýva, že sa zasväcujeme súčasne najsvätejšej Panne i Ježišovi Kristovi. Jej, ako dokonalému prostriedku, ktorý si Ježiš vybral k spojeniu sa s nami a k spojeniu nás so sebou. Nášmu Pánovi, ako nášmu konečnému cieľu, ktorému vďačíme za všetko, čo sme, ako nášmu Vykupiteľovi a nášmu Bohu.
[126.] …túto pobožnosť možno výstižne nazvať aj dokonalým obnovením si záväzkov a či sľubov svätého krstu. Lebo každý kresťan pred svojím krstom patril diablovi, bol jeho otrokom. No počas svojho krstu sa najprv vlastnými ústami alebo ústami svojich krstných rodičov slávnostne zriekol Satana, jeho pokušení i jeho skutkov a potom si ako otrok lásky vybral Ježiša Krista za svojho Učiteľa a za svojho zvrchovaného Pána. A práve toto robíme touto pobožnosťou: zriekame sa (ako to vyjadruje modlitba zasvätenia) diabla, sveta, hriechu a tiež samých seba, aby sme sa celí oddali Ježišovi Kristovi cez ruky Panny Márie.
A dokonca robíme aj čosi viac: veď pri krste obyčajne za nás hovoria iní, a to krstný otec i matka, a tak sa oddávame Ježišovi Kristovi iba cez zástupcu; ale pri tejto pobožnosti konáme to sami, dobrovoľne a vedome. Pri svätom krste sa neoddávame Ježišovi Kristovi cez ruky Márie, aspoň nie výslovne. A nedávame mu ani hodnoty našich dobrých skutkov, veď po krste zostávame plne slobodní ponúknuť ich za koho chceme alebo si ich ponechať pre seba. No touto oddanosťou sa výslovne dávame nášmu Pánovi cez ruky Márie a zasväcujeme mu cenu všetkých našich skutkov.
[120.] Celá naša dokonalosť spočíva v tom, že sa prispôsobíme, spojíme a oddáme Ježišovi Kristovi. Teda najdokonalejšia zo všetkých pobožností je iste tá, ktorá nás čo najdokonalejšie jemu pripodobní, s ním spojí a jemu zasvätí. Pretože Mária sa mu zo všetkých stvorení najviac pripodobnila, z toho vyplýva, že zo všetkých pobožností práve úcta k najsvätejšej Panne, jeho svätej Matke, najviac dušu zasvätí a jemu prispôsobí; a že čím viac jej bude duša oddaná, tým viac bude oddaná Ježišovi Kristovi. Teda dokonalé zasvätenie sa Ježišovi Kristovi nie je nič iné ako dokonalé a úplné oddanie sa najsvätejšej Panne, alebo tiež dokonalé obnovenie sľubov a záväzkov svätého krstu, a to je práve pobožnosť, ktorú ozrejmujem.“
Blahoslavený Ján Pavol II. vraví: „Čítanie traktátu O pravej úcte k Panne Márii znamenalo obrat v mojom živote. Najprv som mal obavy, aby mariánska úcta neodvádzala kresťanov od úcty ku Kristovi a neupierala mu jeho oprávnené miesto, ale keď som prečítal traktát od Grigniona z Montfortu, zistil som, že je to inak. Náš vnútorný vzťah k Božej Matke je výsledkom nášho začlenenia sa do Kristovho tajomstva…
Táto ‘dokonalá úcta’ je nevyhnutnou pre toho, kto sa chce bez výhrad darovať Kristovi a jeho dielu vykúpenia. Grignion z Montfortu nás uvádza do samotného zreťazenia tajomstiev, z ktorých žije naša viera, ktoré jej dávajú rásť a robia ju plodnou.“
Svätý Ľudovít Mária
Grignion z Montfortu:
O pravej úcte k panne Márii…
Knihu dostať v katolíckych
kníhkupectvách.
