Milí priatelia, v nedeľu 8 júla 2012 sa na levočskej hore zišlo ako obvykle pol milióna ľudí – pútnikov.
Nebudem opisovať už známe skutočnosti.
My sme sa na túto púť vybrali z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich bola aj výstava proti genocíde nenarodených, ktorú poriada už niekoľko rokov Ing. Jana Tutková (na obr.)
Očakávali sme tiež, že na tejto púti zaznejú aj slová, ktoré tento národ zmobilizujú jednote, pokoji a nádeji.
Prinášame vám videoinformáciu na tému, ktorá na tejto púti v kázni Mons. Sečku bola nosnou (a jedinou). Tou témou bola rodina a nenarodený život. Veríme, že Panna Mária, ako naša dobrá Matka všetkých, ako aj Matka jej synov – kňazov bude neustále nad Slovenskom držať svoj ochranný plášť.
Nezabúdajme – je tu s nami už dlhý čas – a to je povzbudzujúce, ale aj varujúce….
Čo s týka médií: Napriek tomu, že ide o najmasovejšiu akciu na Slovensku vôbec, bola tu akurát katolícka televízia Lux ( s malým dosahom) a TA3.
Večer, keď sme šli autom, v hlavných správach slovenského rozhlasu o 19.00 hod. ako top správa bolo, že niekoľko desiatok ľudí v Trnave sa demonštratívne odmietlo zúčastniť sv. omše na protest proti odvolaniu trnavského arcibiskupa Mons. Róberta Bezáka. Trpezlivo sme dopočúvali správy. O Levoči – ani slovo…
Na porovnanie s levočskou výstavou Proti genocíde nenarodených prinášame aj správy z minulého víkendu od našej írskej čitateľky Márii Laučekovej a so Štrasburgu. Dva príklady z jednej a tej istej Európy. 
Ktorý si vyberieme?
Je azda namieste otázka, ak si pozrieme celkovú súčasnú situáciu na Slovensku – kde je jednota Slovákov, čomu sa vlastne venujeme, a prečo sa nás niekomu darí doslova rozdrviť na prach! Akoby existovali dve Slovenská, a len jedno z nich – to asi 5-percentné, dokáže vidieť veci jasne a pravdivo… Anton Selecký
**********************************************************************************
ÍRI NA POCHODE
Včera (7. júla 2012) som bola v hlavnom meste Severného Írska spolu s ďalšími ľuďmi všetkých farieb, jazykov a vekov na PRO LIFE kampani – pochode – manifestácii ŽIVOTA. Nádhera!
Aj príšerné čierne mraky sa rozišli a zanechali len obrovské mláky, keď videli asi 7000 rozradostených ľudí prichádzať na námestie pred Custom House. Odtiaľ sme potom za sprievodu 2 vyzdobených autobusov a hudby putovali (mladí a deti trasu pretancovali. centrom mesta okolo Belfast City Hall. Bola to siedma celoírska akcia. Vyzýva ľudí a írske zákonodarné orgány na celom ostrove v podpore Života, aby neprešiel pripravovaný interrupčný zákon. Ako vieme, v Európe sú len 2 krajiny, kde nie sú potraty povolené – Írsko a Malta. Na záver sme sa opäť stretli na námestí kde sa k nám prihovorilo niekoľko hostí z Írska, Veľkej Británie a USA – Alabamy. Verím, že naše spoločné modlitby a obety prinesú ovocie. Ostávajme spojení v modlitbe! Mária
http://www.facebook.com/Allirelandrallyforlife
**********************************************************************************
Správa o pochode za život v Nemeckupred EURÓPSKYM PARLAMENTOM:
DIABOL SA NÁM SMIAL
Peklo Štrasbourgu * Kostol ako katakomby * 50 účastníkov pochodu pod ozbrojeným dohľadom * Nevítaná Panna Mária v Európskom parlametne * Sv. omša za babylonskými múrmi
Celoeurópsky pochod za život
Zorganizoval sa zájazd do Strassbourgu, ktorého cieľom bol hlavne tento pochod. Zájazd bol z fondov EU a v oficiálnych podkladoch na zájazde nikde nefiguroval „Pro life pochod“.
Teda – dňa 13. 6. 2012 sa konal v Strassbourgu Celoeurópsky pochod za život!!! Organizovala ho nemecká organizácia Pro life.
Tak som sa celkom potešila tomuto „výletu“ a bola som veľmi zvedavá, ako bude vyzerať celoeurópsky pochod. Keďže som bola nedávno v Budapešti a v Štetíne (účasť 15 000 ľudí), očákavala som tiež niečo veľké – keď uvážime koľko členov má EÚ.
Aj ked som už v Strassbourgu bola asi pred 5 rokmi, tentoraz som ho vnímala úplne inak (nie tak civilne ako pred tým). Mala som pocit (nechcem nikoho uraziť), že som prišla do necivilizovaného, pohanského sveta…. Čím vyspelejšia civilizácia, tým „divokejší“ národ. Obrovský úpadok morálky…
Priveľa párov rovnakého pohlavia sa túlalo daždivými ulicami Strassbourgu pod dúhovými dáždnikmi, čím jasne poukazovali na svoju sexuálnu orientáciu…. A neboli to len nevinné prechádzky dvoch mužov, či žien… No nechcem až priveľmi zachádzať do detailov.
Naša prvá cesta viedla do katedrály a ja som bola šokovaná, čo som videla. Aj ked som to už vo Francúzsku videla, až teraz som si to uvedomila do dôsledku:
V kostole neboli nijaké obrazy, sochy, nič, všetko vypratané, pričom bolo jasné, že pôvodne bol kostol plný sôch a obrazov!
Nijaké kvety, špina na podlahe, deravé kľakátka …
Omše sa slúžia v bočnej lodi kostola. Na obetnom stole špinavý, pokrčený sivý obrus, podlaha taka špinavá (a nebolo to z toho, že pršalo…) Nikde nijaký kvet, večné svetlo bola červená plastová sviečka (zhasnutá) vedľa Bohostánku!!!!
Oplotené stoličky a spovednice. Aby nikoho ani nenapadlo si sadnúť, či kľaknúť a ani náhodou sa vyspovedať!
Bolo to hrozné, cítila som v srdci bolesť a smútok z toho, čo vidím. U nás predsa v kostoloch toto nevidíme. Bohostánky sú nádherne vyzdobené kvetmi….
Večer sme mali sv. omšu (slovenská výprava) v podzemí katedrály a mala som pocit, že som ako prví kresťania, ktorí sa skrývali v katakombách … Pred začatím omše prišiel kostolník a „zapálil“ večné svetlo. Zo steny trčala kovová obruč, on si pritiahol stoličku a do obruče zastokol červenú plastovú sviečku (aká sa dáva na hroby) a zapálil ju ... Tak svietilo večné svetlo a my sme mohli začať. Nikde ani obraz, soška Ježiša, či Panny Márie. Iba na stole asi 15 cmkríž, ktorý poriadne ani nebol vidno. Zato hneď vedľa Bohostánku bol ošarpaný stôl plný starých krabíc, prikrytých hnusným gumovým obrusom (v prílohe). Bolo to bohorúhavé!!! Celú omšu som obetovala za Francúzsko, za ich Cirkev, ktorá je naozaj veľmi ťažko skúšaná…
Na druhý deň sme sa zhromaždili pred Europskym parlamentom (EP) na pochod Pro life. Keď som videla to množstvo policajtov „v plnej zbroji“ a krúžiaci vrtuľník, pomyslela som si, že to bude čosi veľké…. No o chvíľu som bola vyvedená z tohto omylu.
Z Nemecka sa dostavilo na pochod asi 20 ľudí, bol tam jeden Francúz a cestou sa pridali dvaja Taliani a jedna fínska poslankyňa. No a bol tam náš autobus zo Slovenska !!!
Počas pochodu nás sprevádzal strašný lejak a smútočné pesničky spievajúcich Nemcov. Bolo to strašné … Našťastie sa Nemci dali presvedčiť a tak začali spievať naše ženy prekrásne Mariánske pesničky. Hneď to malo inú formu.
Diabol sa nám smial za chrbtom, keď videl tú účasť.
Po sprievode sme mali sv. omšu v zasadačke EP, no tomu predchádzala nenormálna kontrola. 
Nesmeli sme so sebou nič vziať okrem mobilu a foťáka. Ja som mala stočené transparenty Panny Márie, čo sme mali na pochode. Bolo mi povedané, že to nesmiem vziať so sebou a nechať v šatni spolu s ostatnou batožinou. No ja som bola odhodlalná vziať dnu do budovy EP Medžugorskú Pannu Máriu. Pri posledných skeneroch nám kázali položiť mobil a foťák na pás (ako na letisku) a mne tiež moje transparenty.
Keď vyšli preskenované transparenty spod skenera „zhrozený“ ochrankár mi kázal ich rozvinúť. Rozvinula som presne Medžugorskú Pannu Máriu a všetok personál obrátil pozornosť na mňa
a všetci sa dívali na niečo, čo tam ešte určite ešte nikdy nikto nedoniesol. Potom na mna jeden ochrankár zrúkol nech to rýchle zviniem a bežím ďalej!
Sv. omšu sme mali v presklennej zasadačke EP a ponad nás navôkol za sklom sa pyšne týčili hradby „Babylonskej veže“ …
Bolo to celé veľmi zvláštne…. Bol cítiť, že sme do tohto zla priniesli Krista. Všetci sme to takto vnímali. …
A tak sa chcem touto cestou poďakovať ľuďom, ktorí túto cestu zorganizovali.
V prílohe posielam fotky a zbytok v druhom maily, lebo naraz neprejdú. R. Z.
***********************************************************************************
