Bola Veľká Noc 1992, teda pred 20 rokmi, keď som dostal fax od Mons. Pavla M. Hlinicu z Bosny. Bolo to zúfalé volanie o pomoc. Srbské krížniky vtedy ostreľovali chorvátske pobrežie, letectvo bombardovalo Dubrovník a diali sa vojnové zločiny. Vtedy, s Janom Dubníčkom, sme chceli okamžite odísť do Medžugoria. Pamätám sa, ako môj redakčný šofér, roztrasený ak list, práve keď sme počúvali správy o postupe vojsk – odmietol ísť. Povedali sme si – áut je kopec. Ale ani jedna požičovňa nám auto nepožičala, nikto so známych nebol ochotný auto dať, a tak sme zúfalo pozerali na ulice, plné áut a neverili sme, že musíme zostať doma. Cestovať sa mi podarilo až koncom septembra 1992 s kameramanom Ladislavom Prokešom. Po návšteve Medžugoria sme s Františkánmi, menovite s o. Slavkom Barbaričom, dohodli pomoc dovozu potravín a šatstva. Tu je niekoľko dobových dokumentov:
S humánnou pomocou cez frontovú líniu
Kamión priamo na bojisko
Mostar (SD-Anton Selecký) – Kamión so zásielkou humanitárnej pomoci, ktorú v posledných týždňoch zorganizovala PRO FRATRIBUS otca biskup Pavla Hnilicu, slovenskí františkáni, Anton Merkovič z MCM a ďalší, sa v piatok dostala na miesto určenia.
V popoludňajších hodinách, po rozhodnutí pátra Slavka Barbariča v Medžugorí poslať zásielku do obliehaného Mostaru, prenikol kamión zvolenskej súkromnej firmy COMBI TRANSPORT od západu mostarskou frontovou líniou a dostal sa priamo do centra mesta. Sprievodné vozidlo, v ktorom sme sedeli spolu s Tiborom Novotkom a Marcelom Samuhelom, viedol príslušník Chorvátskej rady obrany (HVO) 31-ročný Sead Sarič. Posádka kamióna – 40-ročný Július Hudec a jeho spolujazdec 28-ročný Ondrej Farbiak, zaparkovali na dvore františkánskeho kláštora pod obrannou líniou HVO, ktorá je umiestnená na hrebeni hôr „mostarského kotla“. Kláštor mostarských františkánov pripomína vojenskú pevnosť. V máji t. r. ho napadla letka srbských vrtuľníkov, ktorá fosforovými bombami kláštor ťažko poškodila a úplne zničila jeho kostol. Františkánov táto situácia nezlomila. Žijú v podzemí kláštora a pomáhajú pri organizovaní obrany mesta. Po dňoch úporného ostreľovania, prežil ochromený Mostar niekoľko chvíľ pokoja.
V meste, kde nie je v prevádzke žiaden podnik, vládne neistota a depresia. Ku 50 tisícom miestnych obyvateľov, ktorí viac-menej žijú v bunkroch, pribudlo vyše 20 tisíc utečencov zo severnej a strednej Bosny. Mostar je z polovice zničený srbskými raketami typu zem-zem. Náklad 19 ton našej humanitárnej zásielky uložili na bezpečné miesto. Po tomto brilantnom výkone sa zvolenskí autodopravcovia ešte v piatok večer vydali na spiatočnú cestu, pretože v pondelok už majú v pláne cestu do Moskvy. Do Medžugoria, ktoré je od Mostaru vzdialené asi 30 km, sme sa všetci vrátili v poriadku. V noci zo soboty na nedeľu bol Mostar opäť prudko ostreľovaný a na mesto dopadlo niekoľko stoviek granátov. Napriek tomu mala byť včera v Mostare tlačová konferencia, ktorú poriadala Chorvátska rada obrany.
Spolu s kamiónom firmy COMBI TRANSPORT odišiel do Bratislavy aj člen nášho tímu Zdeno Vislocký z Litmanovej. Zvyšok našej výpravy, ktorá sa uskutočnila pod záštitou Slovenskej katolíckej charity v zastúpení Jána Chovanca, plánovala návrat domov na dnes.
SD 30.11.1992
Svitanie
Každé ráno, keď sa chystáme do nového dňa, prichádzajú k nám lúče slnka. Vnikajú ľahko ako vánok cez obloky, predierajú sa cez mestský smog, pohládzajú prebúdzajúci sa svet. Aj kdesi hlbšie, do myslí, duší, do strastí, obáv do každodenného života ľudského zástupu sa pýta svit a teplo.
Bolo to ešte za čias „hlbokého podzemia“ – ako sme nazývali za komunizmu život veriacich, ktorých aktivita sa vymykala z hraníc štátom povolenej „slobody“. Vtedy raz, v hŕbe vo vreciach pašovanej „podvratnej literatúry“ sme našli knihu s titulom „Svitanie“. Kniha pod týmto názvom opisovala život ešte ťažší, než aký sme prežívali my. Opisovala prostredie sovietskych gulagov. Nerozumel som celkom, ako môže svitať v krajine, v ktorej zajtrajšok zamieňali so včerajškom a ktorej vzor nás desil už od detských rokov. Po prečítaní som pochopil. Svitanie – to nepripomínalo Východ, to nebola ani ľudská tvár socializmu, ktorú sme vtedy oplakávali, to nebol ani Gorby, vtedy ešte vo vzdialenej budúcnosti. Svitanie- to znamenalo neviditeľné svetlo v temnote ducha, to bol Boh, ktorý vstúpil do duší občanov tejto obrovskej euroázijskej väznice. Prichádzal, často nečakaný, porušujúc všetky ľudské predstavy, veľkorysý a neopakovateľný.
Nedávno i do nášho, trocha menšieho väzenia, prišla zvláštna skutočnosť. Sloboda, ktorá prosto prepukla ako zázrak tohto storočia. Pre mnohých to bol výdych, pre niektorých víťazstvo, pre väčšinu korisť, priľahko padnutá do lona. Očistec sa skončil. Prišla nepoznaná úľava, avšak poznanej ceny. Taktiež som mal možnosť tú cenu poznať. Vedel som toho dosť o reálnom socializme. Mnoho som videl. Videl som i deti pred súdom, bolo to v roku 1981 – nútili ich, aby sa priznali, že ujo Maťo ich učil modliť sa. Videl som „U dvoch levov“ na výsluchu 14-ročnú dievčinu – „rušila“ mariánskou piesňou pojednávanie proti účastníkom marcovej demonštrácie za náboženskú slobodu. Spomínam si na starú paniu, ktorá sa tesne pred 17. novembrom ´89 ponúkla na výmenu do väzenia za Jána Čarnogurského, na ľudí, ktorí sa báli. Spomínam si na mládež, ktorá sa v desaťtisícoch schádzala na oslavu Patrónky Slovenska, za čo im hrozili problémy v škole, i na odvážnych františkánov v pevnosti Justičného paláca. Spomínam si na zápas o zápasiacich, na zápas o ľahostajných i spiacich, kým neprišla sloboda. Kým Boh opäť nedal človeku možnosť vybrať si. Spomínam si aj na šedivý zástup, na poriadok prikázanej morálky, na poslušný život v pochodovom tempe. Na tichú solidaritu, i na istú a pevnú Oporu, ktorú sme nevideli, ale zato jasne cítili. Ktorá stála pri nás, ktorá stála i pri mne. Stála pri tých, ktorí si právo na prejav viery a lásky udelili sami, stála i pri tých, ktorí na to potrebovali „iba“ slobodu.
A sloboda prišla, Boh na nich nezabudol. A dal im možnosť vybrať si…Prišiel pápež. Prišli i drogy a porno. Padli ostnaté drôty i hranice zábran. Prišla „istota“ práva. Prišla i vláda kresťanov, i volanie za strateným socializmom. Prišla pýcha a prišiel i pád. Prišiel Kasarda. A potichu, skromne, s kráľovskou pokorou, k malým dievčatkám v malej dedinke prišla takmer nepovšimnuto Ona, naša Patrónka, naša sila a opora z Božej milosti, ktorú v časoch núdze nebolo vidieť ani počuť, ale veľmi cítíť. Prišla, aby sme Ju cez dve vyvolené deti i počuli. Boh opäť dal ľuďom možnosť vybrať si, opäť prišiel veľkoryso a nevypočítateľne.
My – napriek tomu, že sme vedeli, poznali i skúsili- sme sa, asi zo zvyku, opäť pustili do hľadania. I ja som hľadal. V ľudských snahách, v odvahe, v ľudských silách, v ľudských rozmeroch. Hľadal som toho, kto je väčší, čistejší, pravdivejší i neomylnejší. Sloboda bola totiž taká lákavá, ľudská príležitosť. Avšak pokým Kasarda mohol v tejto slobode pokojne hovoriť, musela mlčať Matka Božia, Nebeský Hosť dvoch detí v malej dedinke. Dávno sa zabudlo na uja Maťa. Na 14-ročnú dievčinu v Justičáku. A stará pani,ktorá pred ním mrzla za oslobodenie väzňov svedomia, si prišla do našej redakcie vypýtať pák korún,aby mohla vyžiť. A nad nami, presvedčenými o svojej slobode, zavisol Damoklov meč vlastného rozhodovania, omyly ilúzie štrngajúcich kľúčikov. Boh nám však stále ponechal možnosť vybrať si. A tak vyberáme.
Jedni idú za svetskou zástavou, zdvihnutou pochybnými rukami. Jedni spia ďalej. A poniektorí stále idú za neomylným kompasom, ktorý im ukázal i horu, zvanú Zvir. V jeden deň , pri svojom podkýňajúcom sa hľadaní, som tiež zastal pod touto horou. Napriek tomu, že z hôr, na ktoré som vystúpil, je tou najmenšou, stala sa najdôležitejšou horou v mojom živote. Hľadanie skončilo – nastal pokoj domova. Po očarujúcom pohľade na majdan, drevenú chalúpku, sa mi dostalo očarujúceho poznania. Beloba zimných dní, ďaleko od ľudí, kde brázdiac pustú poľskú hranicu sa ponúkala čistota Neba. Po labilných svetských výšinách, pevná pôda, aj napriek snehu dýchajúca jarou. Nedefinovateľná blízkosť Raja, puk kvetu Posolstva. Posolstva premeny a znovuzrodenia.
Čas nádeje a odovzdania. Otázky sa skončili, po dlhých dňoch zmätených myšlienok a blúdenia v kruhu mrákot a temna prišlo svetlo. Prišla istota. Prišlo svitanie. Hlas Nebeskej Mamy prehovoril v nežnom kontakte vzájomného daru, v dotyku nepoznanej lásky.
Môj drahý syn, ďakujem, že si pochopil,čo som si priala. Ďalej pros o vôľu Otca a ja ti stále budem nablízku.
Každý človek skrýva niečo, čo je jeho najdrahším pokladom. Vzácnosť odkazu Matky nedokážem porovnať s ničím iným. Píšem o tom len preto, že chcem dať svedectvo faktu, že sme pre Ňu skutočne drahými deťmi, že nás miluje nádhernou láskou. Preto Jej odkaz patrí aj vám. Praje si, aby ste aj vy pochopili, že túži po vašom srdci, že vás túži viesť a vychovávať pre Nebo. Že je skutočne našou Prostredníčkou u Boha a našou Ochrankyňou a že aj vy máte možnosť túžiť po tom, čo vám chce povedať.
Môj drahý syn, som šťastná, že si pripravený plniť Božiu vôľu. Neboj sa – ja budem s Tebou.
Nad malou horou, ktorá ma stála najťažší a najdlhší výstup života, pri Jej príchodoch svieti slnko. A cesta nahor vedie cez očistný kúpeľ, v ktorom sa roztápa ľudské ja. Cesta do najkrajšieho chrámu, do chrámu z drevených brvien. Do chrámu, nad ktorým márne krúžia všetky jastraby…
Môj drahý syn, veľmi sa teším z toho, že sa mi chceš darovať a že si otvorený pre Božiu vôľu. Moje dieťa…, všetky miesta, na ktoré som prichádzala, budú raz slúžiť Božej a mojej oslave. Neboj sa, všade kam máš ísť – Ťa pošlem.
– – –
Moja drahá Mama, som veľmi šťastný pri Tebe. Nikdy som nič také nepoznal. Nie- nebojím sa. Si skutočne tu, pri mne, si skutočne pri nás. Ďakujem Ti, nesmierne Ti ďakujem…
Cesta z hory, najkrajšej hory sveta, je ľahšia ako na krídlach. Azúr viditeľného neba i neviditeľného plášťa sa takmer dotýkajú vlasov láskavým vánkom. Vôňa Nepoškvrnenej Čistoty znie v každom kútiku duše ako dotyk neotrasiteľnej skutočnosti. Je takmer neprekonateľnou – túžba vrátiť sa späť, nevkročiť do toho temného, zmäteného a blúdiaceho sveta. Tam dolu však stále trpí Ježiš, Jej Syn. Trpí v tisícoch nevinných obetí, obetí nenávisti Zla. Preto Matka prišla. Aby zvestovala Pokoj a Zmierenie svojim trpiacim deťom.
Tak ako tieto Jej deti, aj Ona bola bez strechy nad hlavou, aj Ona bola utečencom z vlasti, Jej Syna taktiež, ako mnohým matkám dnes,zavraždili cudzí žoldnieri. Jej Nepoškvrnené Srdce muselo vydržať toľko bolesti, ktorú by žiadny iný človek neprežil. Vydržala to pre nás a za nás, spolu s Obetou svojho Božského Syna. Kvôli Nemu teraz prichádza k nám, kvôli nám Ho prosí. Jej snaha je predmetom ľudskej zvedavosti, skúmania i lásky. Posmechov i urážok. Nebude však medzi nami donekonečna. Jej čas je určený. Ako Jej stihneme odpovedať?
Je večer, 6. decembra. Ivetka Korčáková, Matkina vyvolená spolu s Katkou, hrdinka z Mostaru, je smutná a bledá, skúpa na slovo. Hovorí cez slzy, avšak až o chvíľu rozumiem významu jej smútku. Naša Mama sa lúči – povie prosto.
A vonku bola tma. Litmanovú pomaly zasypávali kryštálové vločky snehu a niečo v duši oťaželo, slová sa stali nevysloviteľnými. Tam na severe, za závojom večera, už spala hora Zvir, schodená za tých dva a pol roka státisícovými pármi nôh. A v túto prvú nedeľu 6. decembra, deň pred zrejme „darčekom“ STV Matke ku sviatku, tých niekoľko tisíc ľudí na Zvire ani netušilo, že už so vzácnym Nebeským Hosťom nastáva Lúčenie.
Mnoho mrákav už prešlo ponad Slovenskom. Všetky prežilo, napriek tomu, že hrozilo to najväčšie nebezpečenstvo. Ak za to patrí niekomu vďaka,tak jedine Bohu a Tej, ktorá sa i dnes nad nami starostlivo skláňa. Nemôžeme si dovoliť spať. Nemôžeme sa taktiež prizerať, ako niektorí experimentátori siahajú na tento cenný vzťah. K tomuto siahaniu patrí aj „dielo“ „Ježišova Matka“, ktoré chcú zajtra ešte aj reprízovať .
Ak sa však postavíme na obranu Pravdy a našej drahej Nebeskej Matky svojimi životmi, bude to Jej najlepšia obrana. Ak Kráľovnej Pokoja a Nepoškvrnenej Čistote odovzdáme do Jej pozývajúcich dlaní svoju vďačnosť a svoje srdcia. Ak prijmeme Jej posolstvo a poslanie, ktorým ju poveril Jej Božský Syn. Preto prosme aj za svojich a Jej protivníkov. Pretože
je poverená misiou pre všetkých ľudí bez rozdielu. Ona sama povedala, že miluje aj tých, ktorí Ju nenávidia. Je tu pre všetkých, pre každú jednotlivú dušu. Jej prítomnosť je osobná, fyzická i duchovná. Jej prítomnosť dokazuje mimoriadnu závažnosť udalostí i stavu súčasného sveta. Nič nás viac nemôže nabádať, inšpirovať a varovať ako z Božej vôle Jej láska a zaujatosť zachrániť ľudstvo, manipulované vedomým Zlom, ľudstvo ovládnuté Satanom.
Som novinár. Rád pátram, snažím sa skúmať skutočný stav vecí. Bolo to tak v minulosti a
j e to tak i dnes. Uvedomujem si svoju zodpovednosť za pravdivosť toho, čo sprostredkovávam. S pocitom tejto zodpovednosti som prežil viacero etáp spoločenského i politického života našej vlasti. A táto vlasť, tento národ, ktorý ešte čakajú veľké skúšky, má právo vedieť, že Boh mu ponúka dejinnú šancu. Cítim svoju povinnosť, ale predovšetkým vôľu to všetkým povedať.
Vo vedomí tejto povinnosti pred svojimi súčasníkmi i budúcimi generáciami, ako aj pred Cirkvou, ktorú v jej neodňateľnej výsade posledného slova chcem poslušne rešpektovať, viazaný vo svojom svedomí upozorňujem, že Matka Božia je tu, medzi nami, aby za nás bojovala, aby viedla duchovné vojsko o víťaznej vojne svojho Nepoškvrneného Srdca proti Drakovi, proti jeho pýche, nenávisti a násiliu.
Svitanie. Cez obloky sa predierajú lúče, slnko preniká mestský smog. Božia láska pohládza všetky srdcia, tie pripravené, túžiace i tie chladné. Prichádza ako jar, do tepla ktorej sa obracajú puky kvetov, aby odpovedali svojou láskou a svojou spoluúčasťou na tvorbe času Pokoja. I vaše srdcia, ktoré sa otvárajú svojim blížnym sa pridali k tomuto Programu. I do tej Tvojej cely, môj drahý brat v leopoldovskej väznici vstúpilo slnko. Ďakujem ti.
Čaká ešte na mnoho duší, ten ponúkajúci sa nádherný svit Slnka, do ktorého je odetá Nebeská Žena, naša drahá Nebeská Matka. Svetlo našich dní, lúč, maják, pochodeň, aby nás rozhorela plameňom lásky Nepoškvrneného Srdca, ktoré kvôli nám ešte trpí, ktoré má o nás strach a ktoré nás chce priviesť k Ježišovi. Srdce Matky, pre ktorú sme všetci – drahými deťmi… SD 15.decembra 1992
Pomoc cez Medžugorie
Humanitárna akcia Pomoc cez Medžugorie sa uskutočňuje už niečo vyše mesiaca. Za ten čas sa do tejto pomoci zapojilo množstvo našich občanov, ktorí neváhajú prispieť na prežitie vojnou postihnutých bez ohľadu na to, že mnohí z pomáhajúcich sami očakávajú ďalší sociálny vývoj na Slovensku s obavami. My, ktorí ako organizátori denne sledujeme túto nesmierne cennú aktivitu, vyslovujeme všetkým vďaku za tých, ktorí prostredníctvom tejto pomoci cítia kresťanskú lásku a solidaritu práve v krajine, kde ľudskosť sa nachádza v kritickom stave. Nie je možné poďakovať všetkým menovite, pretože mnohí pomáhajú anonymne a nie všetci sú nám známi. Ešte sa k nim vrátime. Zatiaľ niekoľko príkladov:
Tak napríklad veriaci z Púchova zozbierali 11 000,- Kčs a plnú Aviu šatstva, veriaci z bratislavskej farnosti Blumentál, ktorí začali svätiť prvé fatimské soboty, zozbierali 8 000,- Kčs, tajomník OKC KDH Senica poskytol taktiež plné nákladné auto šatstva a 27 531,- Kčs na kamiónovú dopravu. Tieto peniaze boli vybraté v Senici, obciach Rybky, Gbely a Jablonica. Vďaka tejto pomoci, ako aj mnohých iných jednotlivých darcov môžeme už začiatkom budúceho týždňa vypraviť do Medžugoria ďalšiu zásielku. Záverom ešte jedna milá udalosť.
Istá obyvateľka Bratislavy, veriaca penzistka, ktorá nechce byť menovaná, nemôže podľa svojich vlastných slov prispieť na SD kvôli malej penzii, ale keďže pečie vianočné oblátky, venuje na záchranu Slovenského denníka výťažok z predaja týchto oblátok.
Na našu výzvu z piatka ohľadne prvej nedele v Litmanovej, bola vyzbieraná značná finančná čiastka, z ktorej sumu poskytnutú na dopravu zásielky ešte uverejníme.
Milí priatelia, mnohokrát v živote je povedať iba slovo ďakujem málo, tešíme sa však z oveľa krajšieho pocitu vzájomného pochopenia, ako aj vášho ohlasu na volanie Tej, ktorá nás dnes pozýva k obnove našich životov, Matky Božej a našej, ktorej program lásky prijímate. Nech pocit nášho spojenia v tejto láske rastie a prinesie nám všetkým trvalú radosť.
Solidarita narastá
Pomoc cez Medžugorie
Výzva pomoci pre obyvateľov Bosny a Hercegoviny, ktorí sú doslova vyhladzovaní v nezmyselnej vojne, ktorú proti Chorvátom a moslimom vedú komunistickí Srbi, má medzi našimi občanmi čoraz intenzívnejšiu odozvu. Milí čitatelia, informujeme vás opäť o aktivite, ktorú vyvíjate pri priebežnej akcii POMOC CEZ MEDŽUGORIE:
V týchto dňoch sme zaregistrovali:
* Jednu plnú Aviu šatstva a 9 000,- Kčs, zároveň s vlastným dovozom do Bratislavy zabezpečilo OKC KDH Ružomberok,
* taktiež jednu Aviu a forda so šatstvom plus 4120,- Kčs, zásielku z farnosti Trnava–Kopánka (saleziáni),
* cca 500 balíkov a vriec so šatstvom, vyzbieraných 10 000,- Kčs plus vlastný zvoz od veriacich z Humenného,
* 20 000,- Kčs, ktoré poskytla Litmanová po zbierke v prvú decembrovú nedeľu,
* jedno auto šatstva z OKC KDH Brezno, ktoré zároveň touto cestou ďakuje za pomoc Harmaneckým papierňam v Bujakove a p. Čellárovej , majiteľke obchodu s potravinami, za odvoz.
Na ceste sú ďalšie zásielky z Holíča, Šale, Partizánskeho, Žiliny, Pruského, Nových Zámkov, Veľkých Levár, Popradu a Košíc.
Na konto vyzývajúcej organizácie PRO FRATRIBUS č. 54848162/0200, variab. symbol 9 (Medžugorie) je v súčasnosti odoslaných vyše 200 000,- Kčs. Ďalšie kamióny s vašou pomocou posielame postihnutým cez Medžugorie v týchto dňoch.
Mnoho materiálu ako aj značnú čiastku financií vyzbierali aktivistky Kresťansko-demokratického zväzu žien Slovenska od jednotlivých účastníkov pomoci, a to na Žabotovej č. 2 v Bratislave.
Zber šatstva na Žabotovej 2 sa zatiaľ z kapacitných dôvodov prerušuje. O ďalšej aktivite, a jej operatívnosti ako aj o rozhodnutiach organizátorov vás budeme naďalej informovať. Vrelá vďaka za vašu materiálnu a duchovnú účasť pri pomoci našim trpiacim spolublížnym!
Slovenský denník 14.decembra .1992
Slovenský denník, Žabotova 2, Bratislava
SD 14.12.1992
Výzva františkánov Bosny a Hercegoviny:
Stojíme na prahu priepasti
MEĎZUGORIE (SD – Marijan Sivrič) – Výzvu, adresovanú celej svetovej verejnosti vydala Konferencia františkánskych provincií Bosny a Hercegoviny, ako aj Chorvátska, pod názvom „PRAVDA A POKOJ“. Vo výzve, ktorá je doslova zúfalým výkrikom sa uvádza:
„Apelujeme na vaše svedomie, aby ste urobili všetko, čo je vo vašej moci, a aby ste zachránili život obyvateľov Bosny a Hercegoviny. Tým nehrozí len smrť z nepriateľských zbraní, ale aj smrť od nastávajúcej zimy. Nepripusťte, aby ich smrť bola výkričníkom proti ľudskosti.
Výzvy, ktoré sme vám doteraz posielali, boli orientované na pomoc našim spoluveriacim, ktorí trpeli v nevýslovne ťažkej situácii, v ktorej sa ocitla najprv Chorvátska republika a potom aj republika Bosna a Hercegovina. Boli sme presvedčení, že by bolo lepšie, keby sa riešenie tohto konfliktu uskutočnilo za medzinárodnej účasti. Avšak vojna, ktorú Srbsko začalo a ktorá horí v Bosne a Hercegovine, je zo dňa na deň ukrutnejšia, čo odsudzuje celý svet. Už sa dnes nedá povedať, že stav vecí nie je jasný. Preto vás vyzývame a obraciame sa na vás, aby sme vás zoznámili predovšetkým s reálnou situáciou. Veríme, že poznáte, že prežívame zo dňa na deň to najhoršie. Viete aj to, že dva milióny ľudí opustili svoje domovy, 120 000 našlo svoju smrť, 150 000 je ťažko ranených, 40 000 odvliekli do koncentračných táborov len z mesta Jajce, zo Srebrenice 37 000, ďalšie tisíce z Gradačaca, Maglaja, Žepča, Mostaru, Stolca a ďalších miest. V Sarajeve, Tuzle a Bihači, ktoré sú metropolami moslimského národa v našej krajine je obyvateľstvo vystavené nepretržitým útokom a nepredstaviteľným krutostiam, ktoré doterajšie vojny nepamätajú.
Vítame každý prejav spoluúčasti, vrátane pomoci, ktorá pomôže obyvateľstvu prekonať zimu a hlad. Toto je svedectvo zoznamovania sa s najmladším štátom sveta. Do týchto chvíľ tento štát pozná len násilie.
Vyzývame a žiadame vás, aby ste urobili všetko, čo je vo vašej moci, aby sa toto násilie zastavilo, násilie, ktorým sa „čistia etnické priestory“ Bosny a Hercegoviny. Utrpenie státisícov ľudí nie je výsledkom vojnových operácií. Je to cieľ srbského násilia
SD 3.12.1992
Krvavá vojna proti Bosne a Hercegovine pokračuje všetkými silami
Výzva z Medžugoria
Kňazi, sestričky, vizionári a veriaci spolu s pútnikmi Gospinej svätyne ešte raz vyzvali svet, aby pomohol modlitbami, humanitnou pomocou a morálnou a politickou podporou.
Medžugorie: – Krvavá vojna proti Bosne a Hercegovine pokračuje všetkými silami, takže františkáni z Medžugoria, sestričky, vizionári a veriaci spolu s pútnikmi sa rozhodli poslať bezcitnému svetu ešte jednu výzvu aby pomohol modlitbami, humanitnou pomocou a morálnou a politickou podporou. Odvtedy čo sa v Bosne a Hercegovine začala vojna, z Medžugoria vyšlo niekoľko podobných výziev, ktoré vždy priniesli úrodu. Zvlášť v tom vynikli vodcovia talianskej demokratickej strany Giulio Andreotti, Flaminio Piccoli a terajší taliansky prezident Luigi Scalfaro.
„V ťažkej a ukrutnej vojne Bosna a Hercegovina, aj Chorvátsko veľmi trpia a krvácajú. Naše obete sú veľké: vraždia deti, ženy , devy, dokonca aj dievčatá surovo znásilňujú, starých vraždia, mužov masakrujú a internujú do koncentračných táborov. Chorvátsky a moslimský národ mečom a ohňom vyháňajú z ich starodávnych ohnísk. Srbsko-čiernohorskí žandári a komunisti vyhladzujú chorvátsky a moslimský národ a ich vieru“ – hovorí sa vo výzve a pokračuje:
„Milí priatelia, doteraz ste boli s nami v modlitbách, posielali ste nám humanitnú pomoc a podporovali ste nás politicky. Za to sa vám nemôžeme dostatočne odvďačiť. Očakávali sme koniec tohto utrpenia, ale koniec ešte nie je vo výhľade. Aj k vám prichádzajú čím ďalej smutnejšie správy o našom utrpení. Padol Bosanský Brod, padlo kráľovské Jajce, hovorí sa, že padne Maglaj a Gradačac. Olovo s chýrnou Gospinou svätyňou je pred zničením. Tábory sú čím ďalej tým plnšie. Viete si predstaviť, že v Bosne a Hercegovine bolo doteraz vyše 1500 detí zavraždených, 30 tisíc ich bolo zranených, takže väčšina z nich bude do konca života invalidmi s ťažkými psychickými traumami? Státisíce sú prinútené na útek z vlastných domovov, aby si zachránili holé životy. Ukrutní útočníci nerešpektujú ani rozhodnutia, ani vyhrážky OSN a ES. Všetko, čo doteraz m, zostalo bez účinku.
Preto sa, milí priatelia znovu obraciame na vás, aby ste boli s nami v modlitbách, v poskytovaní humanitnej pomoci a politickej podpory. Neustále prosme Gospu, aby nám u svojho Syna vyprosila pokoj,aby nám udelila radosť z návratu do rodného domu a život dôstojný Božích detí. Všetkými silami sa snažte presvedčiť svojich politikov a štátnikov, aby rozhodným ťahom zastavili vojnu a zabezpečili mier tým, ktorí sa nemajú čím brániť.
Aj napriek všetkým nešťastiam, ktoré zasahujú Chorvátsko a Bosnu a Hercegovinu, je Medžugorie relatívne pokojné. V Medžugorí žije 1400 utečencov a celá farnosť má 3000 veriacich. Z celého srdca vám ďakujeme za všetko čo ste doteraz vykonali. Zostaňme aj naďalej spojení a verní Bohu pod ochranou Kráľovnej Pokoja“ – tým sa končí výzva zaslaná v sobotu (21.11.1992) z Medžugoria.
I. MLIVONČIČ, Slobodná Dalmácia
Pomoc cez Medžugorie na ceste
Milí priatelia, v týchto chvíľach odchádza kamión s humanitnou pomocou, ktorá bola vyzbieraná na základe výzvy „POMOC CEZ MEDŽUGORIE“ iniciovanej organizáciou PRO FRATRIBUS .
Za dva týždne od vydania výzvy so svojou ochotou pomôcť na ňu zareagovalo množstvo občanov. Značná časť pomoci bola do Bratislavy odoslaná z Ostravska, kde veriaci, ale aj iní občania poskytli akcii POMOC CEZ MEDŽUGORIE tri plné nákladné autá šatstva. Jednu plnú Aviu šatstva a potravín dodala farnosť Horné Sŕnie pri Trenčíne, podobne Zvolen, Banská Bystrica, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Litmanová, Bohumín a i. Okrem toho sa stále hlásia ďalšie mestá a obce na Slovensku, ktoré pripravujú zásielku humanitnej pomoci do Bosny a Hercegoviny.
Ako sme predpokladali, bude akcia „POMOC CEZ MEDŽUGORIE“ trvať dlhšiu dobu. Problém je zatiaľ v doprave. Napríklad táto cesta do Medžugoria tam a späť stojí cca 90 000,- Kčs. Preto prosíme tých, ktorým leží na srdci osud a situácia obyvateľov bývalej Juhoslávie, trpiacich následkami vojny, aby, ak môžu pomohli aj prispením na konto PRO FRATRIBUS Nitra 54848162/0200, variab. Symbol 9. Ide predovšetkým o úhradu kamiónovej dopravy, ktorá je v súčasnej situácii do Bosny a Hercegoviny problematická a ktorou treba previezť podľa možností všetok zozbieraný materiál.
Ďakujeme všetkým našim spoluobčanom, ktorí sa zúčastnili alebo sa ešte zúčastnia akcie POMOC CEZ MEDŽUGORIE či už modlitbami, materiálne alebo finančne. Ďakujeme aj všetkým našim ochotným priateľom a známym, ktorí pomohli pri príprave zásielky a vybavovaní nutných formalít pri jej odoslaní na miesto určenia, do známeho duchovného centra a strediska misie Panny Márie v súčasnom svete. K nášmu pozdravu vám všetkým sa pridáva aj 14-ročná Ivetka Korčáková z Litmanovej, ktorá sa spolu s nami zúčastňuje cesty do Medžugoria.
