Pripomíname si 13. výročie napadnutia Srbska leteckými údermi NATO.
Toto tzv. „humanitárne bombardovanie“ ma príslovečný názov: Operácia Milosrdný anjel. Prečo USA a vojská „Aliancie“ takto nazývajú svoje vraždenie, nevedno.
Útok na Srbsko však mal byť „pomocou“ kosovským separatistov, teroristov a pašerákov drog a vraždami získaných ľudských orgánov.
Vtedajšia vláda Slovenskej republiky na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom „operáciu Milosrdný anjel“ odobrila a poskytla slovenský vzdušný priestor smrtonosným bombardérom NATO.
Prinášame dnes spomienku a hodnotenie tejto vojnovej operácie od srbského prispievateľa Stane Ribiča. Autor je predsedom Spolku Srbov na Slovensku:
****************************************************
Aliancia NATO začala bombardovať Zväzovú republiku Juhoslávia (ZRJ) dňa 24. marca 1999 o 19.45 hod. Bombardovanie trvalo 78 dní, do 13.30 hod. 10. júna 1999. Asi neexistuje mesto v Srbsku, ktoré by počas 11 týždňov bombardovania nebolo zasiahnuté, niektoré dokonca viackrát. Najviac postihnuté mestá boli: Belehrad, Nový Sad, Pančevo, Valjevo, Užice, Aleksinac, Kuršumlija, Ćuprija, Kragujevac, Niš, Surdulica, Lučani, a Priština. Počas operácie bolo zranených 5173 vojakov a policajtov a viac ako 6000 civilistov. O život prišlo 1031 vojakov a vyše 2500 civilistov, z toho 89 detí.
Počas bombardovania bolo zasiahnutých 995 civilných objektov, z toho 119 objektov bolo úplne zničených. Škody, ktoré spôsobilo bombardovanie boli finančne vyčíslené na viac ako 110 miliárd dolárov.
Zničené a poškodené boli priemyselné podniky, infraštruktúra, obchodné a civilné objekty, napríklad: čínske veľvyslanectvo v Belehrade, 39 škôl (6 materských,19 základných, 6 stredných a 8 vysokých škôl), 31 zdravotníckych zariadení (15 nemocníc, 5 medicínskych centier, 11 polikliník a ambulancií), 59 cirkevných objektov (23 kláštorov, 31 kostolov, 1 kaplnka, 4 cintoríny).
Z PRIEMYSELNÝCH OBJEKTOV to boli 2 rafinérie, 1 železiareň, 18 strojárenských tovární, 14 chemických tovární, 7 elektrotechnických tovární, 3 automobilky, 4 továrne na výrobu pneumatík, 4 továrne na výrobu nábytku, 7 potravinárskych tovární, 5 textilných a 4 obuvnícke továrne a 7 ďalších priemyselných objektov.
Zapni si cc – klikni na české titulky
Z OBJEKTOV INFRAŠTRUKTÚRY boli poškodené alebo zničené 2 teplárne, 1 hydroelektráreň, 4 transformátory, elektrodistribúcia a elektrické vedenie, 16 skladov paliva, 3 sklady plynu, 3 čerpacie stanice,1 železničné depo, 4 železničné stanice a 17 tratí, 75 mostov, 6 nadjazdov, 8 magistrálnych ciest, 4 autobusové stanice, 4 pošty, 4 civilné letiská, 3 firmy automobilovej dopravy, 1 riečna lodenica, 1 prístav, 3 satelitné stanice, 6 vysielačov, televízna veža, 2 budovy rádií, atď.
Z HOSPDÁRSKYCH OBJEKTOV bolo poškodených alebo zničených 12 poľnohospodárskych družstiev, 4 farmy, 2 plantáže, 3 vínne pivnice, 4 národné parky a lesné hospodárstva, 5 stavebných podnikov, 2 riadiace budovy, 7 hotelov, 2 motely, 2 kúpele, 2 banky, 7 obchodných podnikov, 2 obchodné domy, 4 potravinové sklady, 2 meteorologické stanice a veľké množstvo rodinných domov, bytových domov, štvrtí a sídlisk.
Pri bombardovaní boli použité aj zbrane, ktoré sú podľa všetkých medzinárodných konvencií zakázané. Na rôzne civilné ciele bolo použitých vyše 50 000 projektilov s ochudobneným uránom. Na 112 cieľov bolo pustených 36 000 kazetových bômb a bolo použitých15 000 kgmunície s rádioaktívnymi prímesami.
Negatívne následky tohto aktu aliancie NATO sú obrovské. Aj niekoľko rokov po tejto operácii v zasiahnutých oblastiach rastie počet nádorových ochorení. Konkrétne v súčasnosti je o 30% vyšší, ako pred bombardovaním. Vzrast počtu detí s genetickými poruchami, počtu spontánnych potratov a predčasne narodených detí je alarmujúci.
Musíme si uvedomiť, že sily NATO pri bombardovaní Juhoslávie porušili viacero medzinárodných dohovorov, protokolov a riešení:
– Dohovor o vplyve na životné prostredie z r. 1977
– Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z r. 1982
– Deklarácia o životnom prostredí v Štokholme z r. 1972
– Dodatkový protokol č 1. Ženevského dohovoru. V oblasti ochrany vojnových obetí medzinárodných konfliktov z r. 1949
– Dohovor o používaní niektorých druhov munície
– Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy
– Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (r. 1987 v znení v roku 1997)
– Uznesenie podvýboru pre prevenciu diskriminácie a ochranu menšín Komisie OSN pre ľudské práva z roku1996 a1997
Neľudský, protizákonný zásah NATO aliancie bol založený na klamstvách a mediálnych lží. Tieto klamstvá neboli len pred a počas zásahu, ale pokračovali po ukončení bombardovania a trvajú dodnes, lebo sa skrývajú nezákonné aktivity proti ľudskosti vtedajších politikov a nikto nechce riešiť žiadnu otázku, ktorá sa týka dôvodov, prečo došlo k bombardovaniu, a prečo sa všetko dialo tak ako sa dialo. Pravda musí byť skrytá a strčená do kúta, do zabudnutia.
Rôzne medzinárodné komisie skresľujú informácie a skrývajú pravdu. NATO- u v tom pomáhajú pronatovský loby v Srbsku a nakoľko je to nebezpečné hovorí fakt, že okrem ochudobneného uránu, ktorý je zakázaný používať podľa všetkých medzinárodných zákonov sú nájdené aj pozostatky plutónia /inštitút Dr. Radomir Karajović/. A o tom nikto neinformuje. Žiadna zodpovednosť, žiadna pravda.
Dá sa povedať že intervencia NATO paktu nebola ochrana civilistov, ale ničenie suverénneho štátu, vtedajšej Zväzovej republiky Juhoslávie, dnešného Srbska, ničenie civilných objektov, infraštruktúry, zabíjanie civilného obyvateľstva a nasledovne krádež prírodných zdrojov, vytváranie moderných otrokov cez ekonomickú závislosť.
To čo bolo zbombardované sa obnovuje, to čo bolo zničené sa buduje. Rany na duši však zostávajú kým žijeme a následky používania zakázaných zbraní ešte desaťročia budú ticho zabíjať naše deti a vnukov.
Stane Ribič
ZDROJ: http://narodnyodkaz.sk/index.php/srbsko/217-operacia-milosrdny-anjel
