Milí priatelia, prinášame vám dva príspevky, ktoré sa viažu na zjavenie Kráľovnej pomoci. Jeden od pútnikov a druhý od uzdraveného človeka, ktorý prosil a veril…
http://www.avemaria.sk/dechtice/?page=mrfa
Prešovskí pútnici v Dechticiach:
Nebeský Otec nás každého žehnal
Tohoročná zima trvala akosi pridlho a my sme na Východe Slovenska už netrpezlivo čakali, kedy prestane to vytrvalé sneženie a začnú miznúť nahromadené kopce snehu. Väčšie mrazy by nám ani nevadili, veď putujeme k Panne Márii s láskou a od Nej si nesieme ešte väčšiu lásku a tá nekonečne zohrieva až rozpaľuje srdcia.
Rozhodnutie padlo na prvú sobotu 03. marca 2012. Keď sa správa rozniesla, za dva dni bol autobus naplnený. Prihlásili sa ľudia z Krompach, Župčian, Širokého, Sp. Novej Vsi, Tulčíka z Prešova a Lipt. Mikuláša. V Prešove sme boli ráno na prvej sv. omši a potom už s Pánom Ježišom v srdci a modlitbami sme sa pripravovali na stretnutie s Pannou Máriou. Nesieme Jej poďakovania za to, že stále prichádza k svojím deťom, za všetky vyslyšania, za naše rodiny, národ, za sv. Cirkev a myslíme na všetkých, ktorí potrebujú pomoc a odovzdávame to do rúka Srdca Panny Márie.
Pred výstupom na vrch Boričky sa nám skoro celú hodinu venovala Adrianka a prišla aj Simonka s manželom. Majka, Martin a Jožko, mali iné neodkladné povinnosti, preto sme sa nimi tentoraz nestretli. Otázok na dievčatá bolo neúrekom, akoby bez konca. Ale čas bežal a tak sme museli začať výstup a modlitby krížovej cesty. Pri kríži zase Bolestný sv. ruženec, počas ktorého prišla o 15, 40 hod. Kráľovná pomoci. Sú to nezabudnuteľné a hlboko dojímavé stretnutia a najmä odkazy Panny Márie.
ADRIANKA nám prvá tlmočila a priblížila odkaz Panny Márie:
„Keď Panna Mária prišla, všetkých nás objala svojím materinským plášťom a svojou veľkou ochranou. Na začiatku som sa s Pannou Máriou modlila Otče náš a Sláva Otcu za pevnú a živú vieru všetkých ľudí na celom svete. Všetkých som odovzdávala a ďakovala Panne Márii za každého jedného z vás, za každé jedno srdce, pretože ste prijali Jej pozvanie.
Nie ste tu náhodne, každý z vás bol pozvaný. Panna Mária do každého jedného srdca vkladala veľkú lásku. A mám pre vás odkaz od Panny Márie, že vás každého jedného nekonečne miluje. Pri tom odovzdávaní som tak hlboko vnímala, že takou veľkou láskou vás Panna Mária miluje, akoby ste boli vy, ktorí ste tu, jediní na celom svete, ktorých tak nekonečne miluje.
Hoci je veľa ľudí na celom svete, ja som tak hlboko vnímala nekonečnú lásku Panny Márie k vám. Počas krížovej cesty, v tých momentoch ako by ste boli oslobodzovaní od toho všetkého, čo ste niesli a priniesli sem, a stávali ste sa slobodnejšími, a uvoľnenými. Na konci som sa s Pannou Máriou modlila za tých, ktorí ešte nespoznali veľkú Božiu lásku, ako veľký boží dar, teda za neveriacich.
Chcem vám ešte povedať, že všetky vaše bolesti a trápenia som vkladala do náručia Panny Márie a aby ste sa naučili nosiť pri sebe kríž. V každej situácii, keď vám bude ťažko, zoberte do ruky kríž, pozerajte na kríž a z kríža vám Pán Ježiš bude hovoriť.“ Uvidíte, že vám to pomôže, je to najväčšia zbraň, presvedčíte sa, ako vám to bude pomáhať.“
SIMONKA:
„S Pannou Máriou a začiatku modlila Otče náš a Sláva Otcu za pevnú a živú vieru pre všetkých ľudí. Ďakovala som za seba aj vo vašom mene Nebeskému Ockovi, Pánu Ježišovi a Duchu Svätému za to, že Panna Mária prichádza a že vás tak sem pozýva. Odovzdávala som Panne Márii vaše srdcia, aby boli slobodné a otvorené pre Ježiša, vaše rodiny a všetky rodiny sveta, všetky vaše kríže, ktoré nosíte a prosila som o milosť, aby ste boli ako svätá rodina. Prosila som, aby sv. Jozef orodoval za našich otcov, aby naši otcovia boli ako on, mužovia viery a modlitby, prosila som za všetky matky, za všetky deti, lebo Ježiš ich miluje zvláštnym spôsobom, hoci je to s nimi mnohokrát ťažké. Vnímala som, ako Panna Mária prináša pred Ježiša a Nebeského Ocka naše prosby, a ako Nebeský Ocko prijíma modlitbu a orodovanie Panny Márie. Hneď, ako som to vyslovovala, cítila som veľkú silu od Nebeského Otca. Nebeský Otec hneď konal a odpovedal, a vo veľkej moci hneď každého jedného žehnal.
Nakoniec nás Panna Mária žehnala svojou láskou a zvláštnym materinským požehnaním.
Uvedomujeme si, že za takú malú a nepatrnú obetu, ktorú sme priniesli, dostali sme veľké a nezaslúžené dary. Je to preto, že naša Mama a náš Nebeský Otec je tak nekonečne dobrý.“
Zvláštne materinské požehnanie Panny Márie
Pre dnešnú tak ťažkú a zvláštnu dobu nám Panna Mária v Medžugorí a v Dechticiach darovala jedinečný dar svoje zvláštne materinské požehnanie.
Toto požehnanie sa neviaže na žiadnu špeciálnu modlitbu, alebo špeciálny obrad. Udeľuje ho ten, kto ho dostal iba jednoduchými slovami: „Žehnám ťa zvláštnym materinským požehnaním. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.“
Tak ako dobrá matka miluje každé svoje dieťa celkom osobne, tak aj Panna Mária si praje, aby toto požehnanie sa odovzdávalo jednotlivo, jednou osobou druhej osobe. Pochopiteľne týmto spôsobom môžeme žehnať aj neveriacich ľudí a ľudí iného vierovyznania. pútnici z Prešova
*******************************************************************************
Boh ma uzdravil!
Alkohol, „tráva“, ženy * Temnota depresie * Na ceste k Bohu * Záchranca Ježiš * Skúsenosť v Dechticiach * Uzdravenie
Chcem Vám dať do pozornosti môj životný príbeh o uzdravení ktoré som nedávno zažil v Dechticiach. Takmer 10 rokov som trpel ťažkými depresiami, a bol som odkázaný na lieky.
Nedávno som sa zúčastnil púte, ktorá sa koná každú prvú nedeľu v mesiaci na horu Boričky, kde ma Panna Mária uzdravila. Budem veľmi rád, ak môj príbeh zverejníte vo Vašom časopise ako svedectvo.
Žil som už ako teenager
uleteným životným štýlom. Viete – veľa zábavy, veľa alkoholu, sem tam nejaká „trávička“. Vyhľadával som „ľahké ženy“, myslel som si, že tým som výkonnejší a pozoruhodnejší muž. Zarábal som veľa a chcel som stále viac a viac. Peniaze, alkohol a ženy, nič iné som nepoznal. Vo vnútri som bol prázdny, moja duša bola vyhorená. Začal som trpieť depresiou. Postupne môj život celkom ovládla a zahalila temnota. Depresia rozožierala môj duševný život viac a viac. Bola to daň za všetok ten hriech, v ktorom som žil. Nedokázal som sa smiať, a ak áno tak len zo škodoradosti. Moja nadutosť nemala hranice, po poctivých ľuďoch som často len tak bezdôvodne a bezohľadne šliapal.
Depresia ma zožierala
takmer 10 rokov. Depresia je ako pomalá a bolestivá smrť. Vaša duša umiera za živa. Môžete kričať, no nik Vás nepočuje. Lieky ma otupovali. Mal som pocit, že neriešia koreň môjho problému, len ma udržiavajú pri živote. Po dvoch rokoch som sa rozhodol, liečbu antidepresívami ukončiť. Nechcem nikoho nabádať, aby prestal brať lieky, ak má podobný problém. Lieky pomáhajú, ale iba čiastočne. Dokonale Vás môže uzdraviť len a jedine Boh, nikto iný. Všetky choroby, aj táto, pochádzajú od diabla. Po vysadení antidepresív mi bolo naozaj nejakú dobu mizerne. Potom sa to ustálilo.
Najvýznamnejšia vec,
ktorá sa v tom čase v mojom živote stala bola tá, že som začal veriť v Boha. Do tej doby som bol absolútny ateista. Moja viera bola spočiatku len slabá ako vánok v poli. Ale veril som a denne som sa modlil som za nápravu môjho hriešneho života. Keď som odišiel za prácou mimo môjho bydliska na istý čas, zasa som sa úplne spustil. Opäť som začal piť, fajčiť a chodiť za „ľahkými ženami“. Asi Vám nemusím vysvetľovať ako som opäť skončil… Áno, opäť na liekoch. Opäť som zažíval tu hrôzu, ale tento krát však nie príliš dlho. Pretože som naozaj uveril v Boha, a moja viera sa stávala živou. Trvalo mi nejaký čas, kým som sa dostal z najhoršieho. Začal som športovať, prestal som s pomocou Božou fajčiť, som abstinent.
Môj vzťah k Bohu
sa postupne menil. Cítil som jeho lásku a milosrdenstvo, denne som sa modlil za uzdravenie a ďakoval somza taký život, aký som mal. Viete, je dôležité, aby sa človek vedel sám prijať práve taký, aký je. Veľmi mi pomohol môj najlepší kamarát. V ťažkých životných situáciách zistíte, akých ľudí máte okolo seba. Pán Ježiš vstúpil do môjho života a premieňal ho k lepšiemu. Preto, že som mu otvoril svoje srdce, a nadovšetko som mu dôveroval a dôverujem. Viete, Ježiš chce pomôcť každému. Ale musíte mu otvoriť srdce prijať Ho. Treba si uvedomiť, že Ježiš pre nás umrel na kríži potupnou smrťou preto, aby nás vykúpil z hriechu, aby sme neboli zatratený. Začal som chodiť na svätú omšu, šiel som po asi 10 rokoch na svätú spoveď a na sv. omši, na sv. prijímanie. Denne som prosil Boha o zdravie. Jednoducho som bol úplne zmierený so svojim životom a so svojim utrpením.
Jedného dňa mi matka
môjho najlepšieho kamaráta oznámila, že v malej dedinke Dechtice sa bude konať púť na horu, na ktorej sa Panna Mária zjavuje pravidelne už 15 rokov niekoľkým ľudom. Tá pani, ktorá ma na púť pozvala tvrdila, že má problémy s očami, a že sa jej na púti zlepšil zdravotný stav. Začal som nad tým premýšľať a jednoducho som si povedal: „Verím, verím, že sa mi môj zdravotný stav zlepší, verím, že mi Panna Mária Pomocnica pomôže“. Pán Boh môj život zmenil k lepšiemu, tak prečo by ma nechcel uzdraviť. Uzdraví ma, verím mu nadovšetko, verím mu viac ako sebe samému. Viera je nesmierne dôležitá, nikdy sa nenechajte odradiť pochybnosťami, nikdy! Šiel som na tú púť. Celý čas som prosil Pannu Máriu, aby mi pomohla, veľmi som ju prosil. Viete keď som hľadel na kríž na tej hore na Pána Ježiša, bol som absolútne oddaný myšlienke, že budem opäť zdravý. Bol to zvláštny stav zmierenia a neotrasiteľnej dôvery.
Dotkol som sa kameňa
pod krížom, prosil som za moje uzdravenie. Veľmi som túžil a veril. Na druhý deň som stretol cestou z kostola tú pani, ktorá ma pozvala na púť. Oči mala zdravé, nebolo vôbec poznať, že deň predtým ich mala úplne zaslzené, červené a zapálené. A hovorí mi: „Vidíš to, preto že sme boli na tej púti! „ Preletelo mi hlavou „Pane Bože Ty si jej naozaj pomohol, a mňa si nechal v tom, vari je moja viera taká slabá?“ Večer som si šiel zabehať ako každý večer. Nevzdával som to a v duchu som prosil: „Pane, pomohol si tej žene, pomôž prosím aj mne prosím, prosím. Ja ti verím Pane, prosím pomôž, pomôž mi, chcem mať opäť zdravú dušu, chcem byť taký, aký mám byť!“ A hlavou mi preletela myšlienka: “Nech sa ti stane, ako si uveril.“ Šiel som spať a pamätám si, že som mal divný sen. Ráno vstanem a na malú chvíľu mi preletelo hlavou: „Mne je ale fajn, čo sa to deje?“ Šiel som si zabehať ako každé ráno. A od toho rána sa depresie z môjho života úplne vytratili!
Boh ma uzdravil!
Tá nočná mora, ktorá sa mi celé roky lepila na päty, je preč! Boh ma uzdravil! Plakal som ako od radosti malé dieťa. Ďakoval som Bohu, priatelia, a ďakujem neustále. Taký je náš pán Boh v skutočnosti, tak veľmi nás má rád! Je v skrytosti, chce od nás vernosť, chce aby sme mu nadovšetko verili, odpúšťali svojim blížnym a modlili sa srdom. Chce nám všetko odpustiť, a dať nám druhu šancu. On je vždy pripravený nás uzdraviť, len mu treba otvoriť srdce a odovzdať mu svoj život. „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ (Mt 10, 39) Andrej Dudáš
* * *
Andrej hrá na gitare a skladá piesne, prikladáme vám jednu z nich, Úsmev na tvári, spieva v nej o Láske, ktorú našiel…
