„Nemáte právo vojsť do môjho domu“ -touto vetou končí jeden z prorockých filmov americkej kinematografie (Touchston Picture) pod názvom Nepriateľ štátu, ktorý bol natočený v roku 1998.
Jeho obsahom je akčný dej okolo zavádzania zákona USA o odpočúvaní a monitorovaní súkromia amerických občanov.Vraždu senátora, ktorý sa odmieta pridať ku zavedeniu tohto zákona, náhodne natočí načasovaná kamera mladého prírodovedca. Začína neskutočná poľovačka na kópiu tejto kazety všemožnými spôsobmi.
Film Nepriateľ štátu mi pripomenul „staré časy“. Pospomínal som si na všetky tie naháňačky so Štátnou bezpečnosťou – to bolo 10 rokov pred rokom 1998. Už vtedy sa takmer nedalo uniknúť. Dnes máme rok 2012, a monitorovanie na neskutočnej úrovni. Kamerové systémy poznáme už aj u nás – ich existencia je odôvodnená bezpečnosťou občanov. Avšak aby štát monitoroval kriminálnikov, sleduje nás všetkých. A to je do budúcna nebezpečný precedens.
V USA platí od začiatku roka 2012 takmer stanné právo a globalistická administratíva pripravuje obmedzenie, sledovanie, právne kroky, a možnosti úplného vyradenia internetu.
Myslím, že je veľmi prospešné pozrieť si tento film, ktorý je dnes už vlastne zastaralý. Nejde o branie ilúzie slobody, ale o obraz tvrdej reality, že táto sloboda už dávno neexistuje. A že stačí stať sa nepohodlným, stať sa „nepriateľom štátu“, nositeľom nebezpečného tajomstva resp. byť činný mimo dovolený rámec – aby ste boli likvidovaní na všetkých úrovniach. Snímok Nepriateľ štátu ponecháva v rámci filmového happyendu ešte nejakú možnosť, že pravda zvíťazí a zločin nie je nepostihnuteľný. Avšak nezabúdajme, že aj v tomto už doba ďaleko pokročila, a právo a spravodlivosť sú pochované v plošticiach, satelitoch, a odpočúvacích systémoch, ktoré riadia zločinci, skrývajúci sa pod masky dobrodincov ľudstva. Anton Selecký