Embassy RF press service  press@rusemb.sk

Prejav ministra zahraničných vecí Ruska S.V. Lavrova na stretnutí s účastníkmi konferencie „Stredný Východ: trendy a perspektívy“, Moskva, 20. októbra 2016

Vážení kolegovia a priatelia,

Vítam vás na podujatí, ktoré organizuje Centrum pre zahraničnú spoluprácu J.M. Primakova a Nadácia pre verejnú diplomaciu A.M.Gorčakova.

Domnievam sa, že takéto podujatia prispievajú k podpore a prehlbovaniu otvoreného profesionálneho dialógu o regionálnych otázkach. Všetko to umožňuje lepšie chápať dianie v regióne Stredného Východu a Severnej Afriky a  presnejšie prognózovať perspektívy zajtrajška.

Nie je treba hovoriť o zložitostiach medzinárodných vzťahov súčasného obdobia. Je to zlomový moment a je podmienený pokračujúcim formovaním novej polycentrickej architektúry medzinárodných vzťahov. Samozrejme, vidíme ako tento proces naráža na aktívny odpor zo strany tých, ktorí nie sú ochotní zriecť sa navyknutej úlohy tzv. „hlavného arbitra“. V týchto podmienkach sa prehlbuje globálna a regionálna nestabilita, mohutnie potenciál konfliktov. To, čo vidíme na Strednom Východe a v Severnej Afrike je tomu názornou ilustráciou.

V dôsledku dezintegrácie štátnych štruktúr a nekontrolovaného procesu fragmentácie vznikli mnohopočetné ohniská nestability v Sýrii, Jemene, Iraku a Líbyi. Táto situácia je výsledkom chybného geopolitického „inžinierstva“ našich západných kolegov, praxe zasahovania do vnútorných záležitostí suverénnych štátov, snáh o zmenu nepohodlných režimov a tzv. „demokratizácie“ presadzovanej podľa vlastných šablón s vnucovaním krajinám regiónu pre nich cudzích hodnôt a receptov rozvoja.

S prvopočiatku sme upozorňovali, že provokovanie tzv. „riadeného chaosu“ v regióne historicky zaťaženom vojnovými konfliktmi môže mať veľmi negatívne dôsledky. Naši západní partneri sa netaja tým, že sa im naša pozícia nepáči, tvrdia, že Rusko sa ocitlo „na nesprávnej strane dejín“. Obrazne povedané, z fľaše bol uvoľnený nie jeden, ale súčasne niekoľko džinov, z ktorých najnebezpečnejším je teroristická hrozba vystupujúca v podobe ISIL, „Dzhebhat en-Nusrat“ a afilovaných zoskupení.

Ako už pred rokom zdôraznil prezident Ruska V. V. Putin vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN, v týchto podmienkach za prvoradú úlohu považujeme spojenie úsilia v boji proti terorizmu a extrémizmu, vytvorenie širokej globálnej protiteroristickej fronty. Samozrejme, táto práca predpokladá nasadenie opatrení na zabránenie šírenia teroristických a extrémistických ideológií.

Dúfam, že v priebehu dnešného stretnutia a naplánovaných v tomto formáte diskusií sa nám podarí lepšie pochopiť naozajstný stav vecí, dôjde k výmene hodnotení a názorov. Pre nás, ministerstvo zahraničných vecí Ruska, to by prispelo k praktickej činnosti..

Som veľmi rád, že tu sú prítomné viaceré významné osobnosti arabského a moslimského sveta, ľudia s ktorými sa už dávno poznáme. Som presvedčený, že toto fórum bude úspešné.

http://www.mid.ru/ru/foreign_policy/news/-/asset_publisher/cKNonkJE02Bw/content/id/2503255

s úctou
Veľvyslanectvo Ruskej federácie
v Slovenskej republike

Správy –  Pervyj kanal – 22. októbra 2016

Extrémizmus je hovorenie skutočnej pravdy

Zapojte sa do kampane “40 dní za život – ešte môžete 

Osemnásť rokov pracujem ako gynekológ-pôrodník. Poslanie, ktoré mi je zverené, ma zároveň napĺňa a mám ho rád. No nie každý deň mi prináša uspokojenie po práci. Veľa dní vyvoláva vo mne negatívne pocity alebo nesmiernu únavu. A potom čiastočne trpí manželka a naše tri deti. Je to údel, ktorý musí človek prijať; nesmie sa pritom veľmi zamýšľať nad drobnosťami či nepochopením zo strany ľudí. Veľakrát musím bojovať sám so sebou, aby som napriek psychickej a fyzickej únave nestratil koncentráciu a aspoň mierne dobrú náladu. Vždy sa vraciam k tomu, čo ma viedlo k môjmu povolaniu, aby som si v hlave obnovil pamäťové stopy a v srdci pocity, ktoré sprevádzali moje rozhodnutie.

Ako študent medicíny som mal možnosť praxovať na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. V tom čase sa mi venoval jeden starší lekár. Počas praxe som odviedol 3 pôrody, čo bolo v tom čase na medika veľmi neobvyklé. S odstupom času to vnímam ešte intenzívnejšie, lebo to viem posúdiť na základe mojich teraz už osobných skúseností. Je dobré, ak sa nevzdávame svojich túžob a robíme všetko najlepšie, ako vieme, aby z našej strany nebola prekážka k ich naplneniu. Potom je pole pripravené na siatie milostí. Vnímam to na aktuálnej generácii študentov medicíny. Štúdium je veľmi náročné a intenzívne preverí hranice mentálnych a psychických schopností. A to je dobre. Problém vidím v motivácii dnešnej generácie, individualizácii myslenia a nezáujmu o širší pohľad na pacienta, ako je len úzko medicínsky. A nie je ani priestor, aby budúci lekári trénovali svoje „človečenstvo“ aspoň do tej miery, ktorú môžeme nazvať humanizmom. Aby boli v budúcnosti schopní rozlišovať a dobre sa rozhodovať v hraničných situáciách.

Sám som nemal ľahkú cestu k svojmu povolaniu, ale vnímam, že to nebolo na škodu. Všetko, čím som si prešiel, som neskôr použil v rôznych situáciách, ktoré priniesol reálny život. Veľa vecí som sa musel zrieknuť a radosť mi priniesli napokon tie, ktoré som pokladal za odpad. Aj veľa situácií a výkonov, na ktorých mi veľmi záležalo, nevyšlo. V tej chvíli som vždy prehodnocoval svoje poslanie a snažil som sa vnímať prítomnosť autority Boha („keď je núdza najvyššia, pomoc…“).

Postupne sa dostávame k tomu, že otvorený postoj v určitých situáciách prináša nevýhody. Je jasné, že ak lekár odmietne vykonávať umelé potraty, nebude ho kolektív zbožňovať. Spoločnosť postupne dozrieva (aspoň dúfam), aby si nevybíjala zlosť na tých, ktorí sa tak rozhodnú. Aby sa neukájalo spoločné svedomie tým, že bude zabezpečená uniformita v tejto oblasti tak, že nebude možné tento výkon odmietnuť. A každý, kto odmietne, bude hodnotený ako narušiteľ tejto harmónie. Výkričník, ktorý z času na čas stojí v ceste a narušuje svedomie, čím potvrdzuje nevypovedané nepriateľstvo. Nakoniec, každý človek má inú mieru poznania a podľa toho limituje svoje svedomie. Ide o to, aby ľudia, ktorí poctivo vykonávajú svoju prácu, neboli znevýhodňovaní a zosmiešňovaní väčšinovou spoločnosťou. Nič viac a nič menej. Najčastejší argument, ktorý som počul, bol, že ak máš problém s potratmi, mal si ísť robiť internú medicínu. A  napokon, takto podobne to vyjadrila aj bývalá slovenská premiérka. Preto si nesmierne vážim tých kolegov, ktorí s umelými potratmi nemajú problém, ale zároveň akceptujú opačný postoj a nevyvodzujú žiadne konzekvencie. Ale to je dlhý proces.

Pozrel som si film o Jeromovi Lejeunovi. Nesie názov „Zabiť alebo nezabiť, to je otázka“. Je o vedcovi, ktorý objavil genetickú príčinu Downovho syndrómu. V roku 1959 objavil v mikroskope to, čomu hovoríme trizómia 21. chromozómu. Kolegovia ho presviedčali, aby sa prísne držal medicínskych a vedeckých princípov pri prezentácii svojho prelomového objavu (kto by to dnes ustál?!). Šlo o to, že ho ako významného francúzskeho vedca pozvali do Ameriky, aby prevzal najvyššie vedecké vyznamenanie v oblasti genetiky – William Allen Memorial Award. On však svoju inauguračnú reč využil na to, aby prehovoril v prospech detí s Downovým syndrómom a ich rodičov. Presne vedel, do čoho ide. Svoje slová do prejavu skladal veľmi dlho a počas slávnostnej reči povedal aj nasledovné: „Tisíce rokov medicína bojuje o zdravie, proti chorobám a smrti. Zmena alebo prevrátenie tohto poriadku by medicínu zmenila navždy.“ A ešte v ten istý večer svojej manželke napísal slová: „Dnes som prišiel o svoju Nobelovu cenu.“ Neskôr ho vylúčili z vedeckej, medicínskej a politickej elity. Nie je to práve ľudský happyend, ale dnes je z neho kandidát na blahorečenie.

Týmto príbehom chcem povedať, že ľudská sláva nie je všetko. Aj keď po nej túžime. Budeme však hodnotení aj z maličkostí – či sme sa zastali slabšieho, pomohli chorému, opatrili biedneho… Väčšina žien, ktoré prišli ku mne s rozhodnutím ísť na potrat, nakoniec aj na potrat šla. A veľakrát boli dôvody úplne iracionálne. Hoci skúsiť rozmýšľať mozgom danej ženy v tom okamihu by bolo určite veľmi podnetné. Isteže sa našli aj ženy, ktoré boli v ťažkej sociálnej či zdravotnej situácii. Ale to je len menšina. Zaujímavé je, že aj keď tým sociálne odkázaným bola ponúknutá reálna pomoc (teda úplne konkrétna suma a ubytovanie), zväčša ju odmietli. Na druhej strane stojí menšina tých, ktoré vyhrali svoj boj. Už len to, že žene automaticky nepodáte žiadosť o potrat do ruky je veľká vec, ktorú po určitom čase oceňujú. Postupná debata na túto tému je veľmi náročná, ale zároveň veľmi potrebná.

V jesenný podvečer prišla za mnou pacientka, že je tehotná a chce ísť na potrat. Bola to bývalá narkomanka, teraz však abstinujúca. Počas užívania drog dostala žltačku typu C, čo je zákerné ochorenie, ak sa včas nelieči. Ona bola, našťastie, liečená včas – s veľmi dobrými výsledkami. Ak by som to zobral medicínsky, tak mala množstvo dôvodov rozhodnúť sa ukončiť tehotenstvo. Veľmi dlho som s ňou hovoril. Odchádzal som domov po celom dni vyčerpaný a ešte frustrovaný predpokladaným neúspechom debaty. Pacientku som viac nevidel. Ale veľmi často som na ňu myslel a niečo za ňu obetoval. Asi o rok a pol neskôr som nakladal do auta nákup a niekto na mňa z druhej strany cesty zakričal: „Doktor, doktor, to som ja. Nepamätáte si ma?“ „Nepamätám,“ podišiel som bližšie a ona sa mi zdala povedomá… Následne povedala: „Nekonečne vám ďakujem za môjho syna. Keby som nebola u Vás, tak ho nemám. Držím sa, nefetujem, veľmi sa teším. Má už pol roka, je to moje všetko, iné deti už asi mať nebudem. Cítim sa veľmi dobre aj s ostatnými vecami.“

A poteší ma aj pohľad na dievča vo veku môjho syna, ktoré sa nemuselo narodiť a zažil som s nimi ten boj… A tu sme konečne pri tom, prečo chcem podporiť práve 40 dní za život. Slovenskom „otriasli“ mnohé kampane v tejto oblasti. Žiadna úspešná. Len opovrhnutie, nadávky, prípadne trestné oznámenia. Vy prichádzate s niečím, čo má šancu. Osobná obeta, hoci v tichosti, je viac ako billboard. Osobná modlitba, hoci v tichosti, je viac ako dramatická fotografia. Vytrvalosť v dobrom a túžba po dobre je predpoklad, že do otvorených dverí vstúpi milosrdenstvo a pravda navzájom. A vtedy sa začnú diať veľké veci. Nie cez oči, ale skrze srdce.

MUDr. Marek Dráb, PhD.

KINO: Načúvaj svojmu srdcu

Správy

Česká Nezávislá TV (Správy 21. októbra 2016)

Killery‘ Clinton!                                

 (killer = zabijak, pozn. prekl.)

Washington, 20.10.2016 (kath.net) 019 773 – Kandidátka na prezidentku USA, Hillary Clintonová, v stredu večer pri poslednom televíznom dueli s Donaldom Trumpom nanovo hájila spornú prax neskorého potratu až pri pôrode a po častiach. Na otázku moderátora Chrisa Wallaca, prečo v r. 2003 pri hlasovaní, pri ktorom mala byť táto metóda usmrcovania detí zakázaná, hlasovala proti, vyhlásila, že vtedajší návrh zákona nerobil dosť pre to, aby chránil „život a zdravie matky“. Na otázku, ako ďaleko by pri potrate chcela ešte zájsť, dala Clintonová iba vyhýbavú odpoveď a hovorila iba o „živote a zdraví matky“.

Donald Trump postoj Clintonovej kritizoval a k potratu pri pôrode o častiach povedal: „Myslím si, že je to strašné. Ak nasledujeme to, čo Hillary hovorí, tak je dovolené, aby bolo dieťatko v deviatom mesiaci tehotenstva  bezprostredne pred pôrodom vytrhnuté z tela matky!“ 

Holandsko: Štát smrti

Amsterdam, 20.10.2016 (kath.net) 019 772 – V Holandsku má usmrcovanie spoluobčanov postupovať ďalej! Podľa správ médií sa má rozšíriť zákon o eutanázii. Vláda by podľa návrhu zákona chcela umožniť, aby všetci občania dostali „pomoc“ pri samovražde, aj keď nemajú nijakú  smrteľnú chorobu! Holandská ministerka zdravotníctva Edith Schippersová by chcela, aby tí, ktorí si myslia, že majú za sebou „naplnený život“, mohli sa so životom rozlúčiť. V Holandsku je usmrcovanie na požiadanie za istých okolností legálne od r. 2002. 

Jeruzalem: Kritika rezolúcie UNESCO o Chrámovej hore

New York/Jeruzalem, 20.10.2016 (kath.net/idea) 019 771 – Sčasti ostrú kritiku vyvolala rezolúcia Organizácie OSN pre výchovu vedu a kultúru (UNESCO) k štatusu Chrámovej hory v Jeruzaleme. Dôvod: vo vyhlásení schválenom 18. októbra sa toto miesto sväté pre židov, kresťanov i moslimov označuje ako „palestínske kultúrne dedičstvo“, ktorého „nezameniteľný charakter je potrebné zachovať“. Izrael sa v texte tituluje ako „okupačná mocnosť“. Iniciovali to viaceré arabské krajiny, medzi nimi Egypt, Alžírsko, Katar a Libanon. Nemecko, Izrael, Veľká Británia, USA ako aj ďalšie štáty EÚ rezolúciu odmietajú. Francúzsko sa hlasovania zdržalo a tak umožnilo schválenie rezolúcie. Izraelská vláda kritizuje, že Chrámová hora sa v správe nikdy neoznačuje židovským názvom a Múr nárekov sa uvádza iba v úvodzovkách. To sa rovná zrieknutiu sa židovských koreňov Jeruzalema, tak znie obvinenie.

Svetový židovský kongres: Rozhodnutie je antisemitské

Prezident Svetového židovského kongresu, Ronald S. Lauder (New York), vyjadril rozhorčenie: „Je to antisemitský akt a urážka židovského ľudu. Rozhodnutie organizácie UNESCO poškodzuje vierohodnosť OSN,“ povedal pre noviny „Bild“. Pre židov je Chrámová hora „svätým miestom od doby kráľa Dávida pred 3000 rokmi“. Popieranie tejto historickej skutočnosti je „rovnako odpudzujúce, ako popieranie holokaustu“.

Až po zničenie Rimanmi v roku 70 sa na mieste Chrámovej hory nachádzal druhý jeruzalemský chrám, ústredná svätyňa židov. Dnešné múry okresu Chrámovej hory zodpovedajú rozmermi obvodovým múrom druhého chrámu, ktorý postavil Herodes. Na mieste Chrámovej hory mal Boh vyzvať Abraháma, aby obetoval syna Izáka.

Podľa Koránu tam mal prorok Mohamed nastúpiť svoju nočnú cestu do neba. –zg-

Žehnanie homosexuálov je fakticky sobáš

Henstedt-Ulzburg, 18.10.2016 (kath.net/idea) 019 764 – Rozhodnutie žehnať partnerstvá rovnakého pohlavia v nemeckej Evanjelickej luteránskej cirkvi v severnom Nemecku (Severná cirkev) sa fakticky rovná sobášu. Tento názor vyslovil predseda Cirkevného zhromaždenia o Biblii a vyznaní v Severnej cirkvi, pastor Ulrich Rüß z Hamburgu, na jeho jesennom zasadnutí 15. októbra v Henstedt-Ulzburgu pri Hamburgu. Krajinská synoda Severnej cirkvi koncom septembra veľkou väčšinou schválila požehnávanie partnerov rovnakého pohlavia na verejných bohoslužbách. Podľa jeho názoru zapísanie do registra svadieb a liturgická forma požehnania sa rovná obradu sobáša:

„Synoda sa vzhľadom na konzervatívnych kresťanov spočiatku vzdala pojmu ´sobáš´. Je však iba otázkou času, kedy to, čo sa dnes nazýva požehnaním, bude nazvané sobášom!“

Rozhodnutie synody má fatálne následky. Konzervatívni pastori a členovia farností sú vytlačení na okrajové pozície. Hlasovanie nebralo ani nijaký ohľad na cirkvi a kresťanov, ktoré na celom svete s veľkou väčšinou odmietajú takéto požehnávanie. Pastor Rüß:

„Reči o ekumenizme sa tu stávajú fraškou. Dúfam v odpor farností. Cirkevný zbor chce zhromaždiť a podporovať pastorov a farníkov, ktorí sú z dôvodov viery proti tomuto rozhodnutiu.“

Cirkevný zbor: Osvietený euro-islam je ilúzia

Predstava, že by sa na Západe mohol vyvinúť osvietený európsky islam označil Rüß ďalej ako ilúziu politikov a cirkví:

„Islam nie je iba náboženstvo, ale má aj politické nároky. Moslimovi je oddelenie štátu a náboženstva nepochopiteľné. Európa stojí uprostred kultúrneho boja,“ povedal Rüß. Potom zdôraznil význam medzináboženského dialógu no dodal:

„Súčasne sa však musíme nevyhnutne pevne držať misijného poslania od Ježiša Krista. V týchto časoch sú potrební kvalifikovaní výreční, odvážni kresťania – vyznávači, ak nechceme pole prenechať islamu a sekularizmu.“